Rodičia niekedy nemajú dosť síl, času alebo energiu na to, aby dôsledne vyžadovali od dieťaťa, aby si splnilo svoje povinnosti. Urobia to jednoducho za dieťa, lebo nemajú chuť sa zbytočne rozčuľovať. Inokedy robia mnoho povinností za deti preto, lebo ich priveľmi milujú. Niekedy je naozaj ťažké nájsť zlatú strednú cestu. Psychologička Barbora Downes však hovorí, že existujú cesty, ako sa tomuto prístupu naučiť. Možno jej rady pomôžu aj vám.
Základom je trpezlivosť, dostatok času a energia
Keď si stanovíte za cieľ, že chcete vaše deti naučiť dôslednosti pri plnení povinností, zo začiatku musíte rátať s tým, že budete potrebovať predovšetkým veľa trpezlivosti a budete musieť byť dôslední. „Výskumy ukazujú, že deti, ktoré plnia bez akýchkoľvek problémov domáce povinnosti, mali v minulosti od rodičov dostatok času na to, aby sa to naučili. Deti museli aj presne vedieť, čo sa od nich vyžaduje a očakáva. Ak nebudete trpezliví a tiež dôslední, vaše deti sa to nenaučia,“ odporúča rodičom Barbora Downes. Rodičia nie sú dôslední hlavne vtedy, keď sú unavení. Nechce sa im rozčuľovať, a tak radšej povinnosti urobia za deti sami
Nerobte za dieťa nič, čo dokáže urobiť samo
Zo začiatku, keď dieťa začne niečo robiť, robí to nekvalitne, rodičia sa na to často ani pozerať nemôžu, niekedy to nevydržia a urobia to za dieťa. A toto je práve nevhodné. Práve túto fázu by ste mali vydržať. Možno mesiac aj dva bude napríklad v kuchyni pri umývaní riadu viac neporiadku ako poriadku, ale postupne sa to dieťa naučí a bude sa v činnosti zlepšovať. Dôležité je vydržať práve túto etapu v živote dieťaťa. A práve túto skutočnosť mnoho rodičov ignoruje a urobí veľa vecí za deti aj keď by to ony dokázali. Z dlhodobej perspektívy sa vydržať oplatí.
Plnenie domácich povinností formuje veľa pozitívnych vlastností
Niekedy rodičia nechcú zaťažovať deti domácimi prácami preto, lebo chcú, aby sa v pokoji pripravovali na ďalší deň v škole a písali si domáce úlohy. Výskumy však hovoria, že deti, ktoré sa naučili doma pomáhať, sú cieľavedomejšie a vytrvalejšie aj v školskom prostredí. Dokážu totiž prekonávať lenivosť a dokážu urobiť aj to, čo považujú za nudné.
Ako zaviesť pravidlá?
Predovšetkým by rodičia mali dieťa v pokoji informovať o tom, že si prajú, aby vykonávalo doma nejaké domáce práce. Nie je dobré si to len premyslieť v hlave a dať dieťaťu len príkaz. Je potrebné vopred o tom diskutovať. Tiež je potrebné si uvedomiť, že každé dieťa je iné, a to čo povieme jednému dieťaťu raz, inému musíme povedať viackrát. Rodičia by mali mať individuálny prístup ku každému svojmu dieťaťu. Pri nácviku je tiež potrebné prejavovať voči deťom empatiu. Deti musia mať pocit, že ich chápete a že im rozumiete. Najlepšie empatiu prejavíte tak, že stručne zopakujete, čo dieťa povedalo alebo sa opýtalo. Tým, že rodič zopakuje vetu, ktorú povedalo dieťa, dáva mu najavo, že ho skutočne vníma. „ Ja počujem, že hovoríš, že...“ Ďalej empatiu prejavíte tak, že sa pokúsite stručne pomenovať pocit, ktorý dieťa prežíva. „ Ja viem, že si veľmi nahnevaný a nechce sa ti izbu upratať.“ Vďaka takto prejavenej empatii sa potom s dieťaťom ľahšie komunikuje, stáva sa prístupnejšie a lepšie vníma aj vaše požiadavky.
Ako donútiť dieťa, aby ráno vstalo včas a včas išlo aj do školy
Základom je už večerná príprava. Čím viac vecí si dieťa pripraví večer, tým sa mu ľahšie budú plniť povinnosti ráno. Naučte dieťa už večer pripraviť si oblečenie, veci do tašky, desiatu do chladničky. A hlavne ho postupne naučte, že určité veci za neho nebudete robiť. Na začiatku školského roka je potrebné prediskutovať všetky povinnosti s dieťaťom a prísne ho veďte k ich plneniu. Urobte si aj presný plán toho, kedy dieťa bude večer chodiť spať a kedy ráno bude vstávať. Musí mať jasnú predstavu o tom, ako si to rodič predstavuje a potom jednotlivé kroky treba prísne dodržiavať. Dieťa si časom na tento systém zvykne a bude ho brať ako samozrejmosť. Dôležité je trpezlivo znášať problémy v prvé dni, kým si dieťa zvykne. Nebojte sa povedať dieťaťu, že ak určité úlohy nesplní, bude za to niesť určité následky.
Formulujte rozkazy a zákazy správne
Deti často nie sú ani tak alergické na samotné pravidlá, ale na to, ako ich deťom poviete. Deti potrebujú svoje JA brániť, a tak sú veľmi citlivé na rôzne urážky či zvýšený hlas. „Trvajte prísne na dodržaní pravidla, ale pripomínajte jeho splnenie pokojným hlasom. Vyhnite sa zbytočnému kričaniu. Snažte sa príkazy povedať s pochopením. Dieťa ich skôr splní,“ upozorňuje rodičov Barbora Downes.
Napríklad:
Dieťa príde domov a nechce sa mu písať domáca úloha. Rodič môže reagovať dvojakým spôsobom.
1. spôsob:
„Vypadni si robiť domáce úlohy! Dokedy sa tu budeš povaľovať! Zase chceš dostať poznámku?“
2. spôsob:
„ Ja viem, že si unavený, mali ste v škole sedem hodín, ale tie úlohy je potrebné napísať. Tak si oddýchni pol hodinu a napíš si to, aby si nemal zbytočné problémy.“
Dieťa skôr zareaguje na druhý spôsob a úlohy si urobí.
