V priebehu školskej dochádzky sa deti dostávajú do rôznych situácií. Niekedy sú veselé, inokedy aj smutné. Každý rodič by si prial, aby jeho dieťa bolo v škole šťastné, ale nie vždy tomu tak je. Súvisí to s viacerými faktormi. Ako dieťaťu pri nepríjemných pocitoch pomôcť, ako zistiť, že ho niečo trápi a ako sa s ním o jeho pocitoch komunikovať, porozprávala v Českom rozhlase psychologička Barbora Downes.
Príznakov, že dieťa niečo trápi, môže byť viac. Dieťa môže byť smutné, plačlivé, môže ho bolieť hlava, brucho, nechce sa mu ísť do škôlky, môžu sa vyskytnúť tiky alebo obhrýzanie nechtov. U maličkých detí sa to prejavuje aj tak, že sa začnú správať atypicky. Nechcú si ísť umyť zuby, nechcú ísť spať alebo odmietajú jesť. Tí starší zrazu prestanú chodiť na krúžok, nechce sa im ísť do školy, nebavia sa s deťmi, stávajú sa samotármi a podobne. Niektorí chlapci sa stávajú agresívnejšími a dievčatá sa viac uzatvárajú do seba.
Základom je porozumenie
Niektorí rodičia majú tendenciu zľahčovať problémy detí. Takýto prístup však môže deti ešte viac raniť. Barbora Downes odporúča rodičom, aby sa snažili prejaviť maximálne pochopenie a vypočuli dieťa. „Základom je ešte raz zopakovať to, čo vám dieťa povedalo. Takto dávate najavo, že si chcete problém ujasniť. Tým, že zopakujete inými slovami, čo vám dieťa povedalo, mu dávate najavo, že ste ho celú dobu počúvali,“radí rodičom Barbora Downes. Tým, že sa rodičia snažia takýmto spôsobom pochopiť situáciu, neriešia problém za dieťa, ale dodávajú mu odvahu k tomu, aby situáciu pochopilo a vyriešilo si problém aj samo. Prostredníctvom spomínaného spôsobu rodič prejavuje dieťaťu dôveru, že ono je schopné vyriešiť situáciu aj samostatne. Môžete povedať napríklad: „ Ja viem, ty si smutná, že sa ti kamarátka smeje, že si mala dnes toto ružové tričko v škole. Čo myslíš? Ako by sa to dalo riešiť?“ Tento prístup vedie dieťa k premýšľaniu. Niekedy rodičia reagujú úplne ináč. Napríklad: „ Takže, Jana ti povedala, že máš nemoderné tričko? Tak, to sa na to ešte pozrieme. Zajtra ráno si to s ňou vyriešim! To uvidíš, čo jej poviem!“ Tento druhý spôsob Barbora Downes rodičom neodporúča.
Problémy majú už aj deti v materskej škole
Barbora Downes vyšpecifikovala niekoľko problémov, ktoré trápia deti už v materskej škole:
- trápi ich, ako ich vníma pani učiteľka,
- ako hodnotí ich prácu (výkres, spôsob vyjadrovania, spev a podobne),
- už deti v materskej škole si začínajú všímať svoje postavenie v kolektíve,
- všímajú si, kto sa s kým priatelí a kto je ako obľúbený,
- začínajú porovnávať výkon, všímajú si, kto je v čom aký dobrý a podobne.
Čo trápi staršie deti?
- dieťa sa môže líšiť od spolužiakov (sociálne, kultúrne, ekonomicky, vzhľadom),
- deti majú obavy, že nanepalní očakávania svojich ambicióznych rodičov,
- môžu mať problém s nerozpoznanou poruchou učenia alebo poruchou osobnosti,
- môže to byť nadpriemerne nadané dieťa, ktoré má tiež svoje problémy,
- odmietanie kamarátmi, triedou,
- probémy s autoritami,
- všeobecné obavy, že dieťa nič nezvládne.
Šikanu treba zastaviť hneď v začiatkoch
Ak dieťa šikanuje celá trieda, problém je potrebné riešiť kompletne predovšetkým za pomoci učiteľov. Ak je však šikanované jedným-dvoma spolužiakmi, pomôcť si dieťa môže aj samo. Barbora Downes odporúča, aby dieťa na posmešky nereagovalo. Tí, čo šikanujú, sa potrebujú hlavne zabávať a čakajú na reakciu. Vychutnajú si hlavne tých, ktorí kričia, plačú, slovne alebo ináč útočia. Potrebné je šikanujúcim odoprieť túto radosť, na ktorú tak veľmi čakajú.
Tí, ktorí sa na to cítia, môžu si doma nacvičiť rôzne frázy, ktorými majú šancu odohnať toho, kto ich šikanuje. Tí najzdatnejší môžu v nepríjemnej situácii uplatniť humor. Aj toto by si však mali doma nacvičiť. Je potrebné trénovať sebavedomú intonáciu, dôraz vo vete a tempo. Najlepšie je postaviť sa pred zrkadlo, narovnať sa, nepozerať do zeme a len niekoľkokrát skúšať.
Najznámejšou neutrálnou vetou, ktorou môžu deti reagovať na šikanujúceho je: „Vieš, že mne je úplne jedno, čo si ty myslíš?“
Keď dieťa cíti, že rodičia ho obdivujú za to, aké je, čomu sa venuje, aké má názory, keď cíti ich podporu a lásku, väčšinou má vyformované aj zdravé sebavedomie a málokedy sa stáva terčom šikanovania v kolektíve.
Deti sa boja aj toho, že nespĺňajú podmienky svojich ambicióznych rodičov
Vo svete je veľká konkurencia, a preto mnohí rodičia vyžadujú od svojich detí, aby sa venovali okrem školy veľkému množstvu aktivít a aby vo všetkých dosahovali dobré výsledky. Takýmto spôsobom dávajú deťom najavo, že výkon je pre nich veľmi podstatný. Ak niektorí rodičia chcú túto stuáciu trošku odľahčiť, mali by dieťaťu hovoriť, že im záleží nielen na výkone v škole alebo v rôznych aktivitách, ale že im predovšetkým záleží na tom, či sa správa slušne, ohľaduplne, láskavo, ľudsky a podobne. Dieťaťu treba dať najavo, že v živote človeka sú aj iné oblasti, v ktorých sa môže prejaviť a že tie oblasti nemajú nič spoločné s výkonom.
Čo robiť, keď deti majú pocit, že nič nezvládnu?
Keď majú deti tento pocit, časo bojujú aj s úzkosťou. V takomto prípade rodičia dieťaťu môžu povedať: „ Ja viem, že máš strach, ale poďme sa pozrieť na to, čo všetko si už zvládol.“ Dobré je viesť si denník úspechov.
Vďaka denníku úspechov môže dieťa vnímať starosti a problémy ako menšie a jeho sebavedomie môže narásť.
Barbora Downes odporúča rodičom, aby si večer spolu sadli a zapísali akékoľvek úspechy, ktoré počas dňa dieťa prežilo. Môžu to byť maličkosti. Takto je dieťa nútené premýšľať o svojich prednostiach a nemyslí len na neúspechy a nedostatky.
