Vulgarizmy a deti: Taktiky, ako sa zbaviť nevhodných slov

V dnešnej dobe sa mladí ľudia veľmi rýchlo a jednoducho môžu dostať k rôznym zdrojom informácií. A tak sa rovnako rýchlo môžu dostať aj k vulgarizmom. Rodičia si nepomôžu tým, že deťom niečo zakážu pozerať, čítať, počúvať. Keď si to nenájdu doma, nájdu si to niekde inde. V súčasnosti hlavne mediálne prostredie, ktoré deti tak veľmi  milujú, tiež často využíva vulgarizmy. Robí sa to preto, aby autori zaujali, šokovali, upútali pozornosť. Jednoducho, aby svoj produkt predali. Predovšetkým mladšie deti nevedia dobre rozlišiť realitu od pseudoreality, a tak je dôležité  veľa vecí vysvetľovať a rozprávať sa s nimi.

Vulgarizmy sa môžu objaviť u detí všetkých vekových kategórií. Stretávajú sa s nimi počas celého detstva. Deti vnímajú nadávky v rôznych vývojových štádiách po svojom. Tie celkom najmenšie, v predškolskom veku, si len málokedy uvedomujú ich skutočný význam. Ak sa objaví niekto, kto použije nevhodné slovo, dieťa chce tiež použiť to, čo počulo. Predovšetkým po príchode do kolektívu sa stretávajú s množstvom slov, ktoré zaraďujeme medzi vulgarizmy. V predškolskom veku sú obľúbené najmä zvieracie nadávky: krava, somár, ale aj debil, idiot ... K typickým vulgarizmom sa deti väčšinou dostávajú až v prvej triede základnej školy, ale môžu ich poznať aj skôr z domu, ak sa tak rozprávajú medzi sebou rodičia, čo žiaľ, tiež nie je výnimkou. Deti v kolektíve tieto slová rady používajú hlavne preto, aby ukázali, že ony sú tí, kto je šéfom, kto chce mať moc a kto chce zaujať. Kto nadáva najviac, je „najsilnejší šéf“. Deti do šestich rokov väčšinou slovám nerozumejú, ony potrebujú hlavne ostatných šokovať alebo upútať na seba pozornosť. Ako pristupovať k deťom v súvislosti s touto problematikou? Existuje niekoľko techník.

Taktiky na odstránenie nevhodných slov

1. Zámerné ignorovanie

Rodičia sú často prekvapení, keď nadávky dieťa použije doma prvý raz. Psychológovia odporúčajú zámerné ignorovanie. Je to dobrá stratégia, ale skutočne iba v začiatkoch. Vtedy by ste sa mali od dieťaťa držať bokom, nepozerať na neho, neoslovovať ho. Ak nebude nasledovať žiadna reakcia, ktorú dieťa očakáva, nevyprovokuje vás takýmto správaním, stane sa slovo pre dieťa čoskoro nudným a v najbližšej dobe ho nepoužije.

Neplatí to však na všetky deti a za každých okolností. Ak vaše dieťa opakovane vulgárne nadáva, robí to naschvál s cieľom provokovať, ignorácia už nie je vhodná. V takom prípade sa musí rázne zakročiť a určiť hranice

2. Vysvetľovanie významu

Ďalšia taktika spočíva v tom, že by sme sa mali s dieťaťom porozprávať o tom, či  slovu rozumie a upozorniť ho na to, že nemusí opakovať všetko, čo počuje a malo by používať len slová, ktorým rozumie. Je potrebné primeraným spôsobom dieťaťu vysvetliť, že existuje v slovnej zásobe množstvo slov, ale nie všetky musí človek používať. Tiež je potrebné dieťaťu povedať, že vulgarizmy sa na verejnosti nepoužívajú. Slušný človek sa im vyhýba. Tiež je však potrebné dieťaťu vysvetliť, že niektorí ľudia, bohužiaľ, si túto skutočnosť neuvedomujú a vulgarizmy používajú, čo je však skôr smutné ako úžasné. Dajte jasne najavo, že vo vašom dome sa neslušné slová nepoužívajú. Ak vaše dieťa vulgárne slová orientuje na vás osobne, vezmite si ho nabok a povedzte mu, že vás jeho nadávanie zraňuje. Vzorným príkladom starostlivosti sú rodičia, ktorí každý film pozerajú spolu s deťmi, aby ho v prípade potreby mohli  včas zastaviť a čítajú rovnaké knihy ako ich deti, aby zistili, či im môžu rozumieť a či sú pre ich povahu vhodné. Čo vie jedno dieťa pochopiť v desiatich rokoch, pre iné to nie je vhodné ani v dvanástich rokoch a nesúvisí to len s duševnou vyspelosťou. Jednoducho, každý človek je  iný.

Každý rodič má iné kritériá na to, čo pre svoje dieťa považuje za vhodný zdroj podnetov a čo nie. Aj keď sa zdá, že väčšina ľudí jednoducho nemá šancu kontrolovať každú knihu či každú reláciu, ktorú dieťa pozerá, niečo sa predsa len urobiť dá.

V prvom rade môžete zaviesť zvyk, že televízia sa nezapína ľubovoľne, ale vždy až po dohode s rodičmi a pozerá sa program, ktorý sa vopred vybral. O knihe či časopise sa dá porozprávať. Páči sa ti? Prečo? Možno sa prekvapujúco dozviete, že kniha pre tínedžerky je príťažlivá preto, lebo sú tam aj nadávky.

3. Vytvorenie vlastnej nadávky

Ak dieťa pociťuje stres a uvoľní sa len vtedy, keď by malo povedať nejakú nadávku, tak  nech si vymyslí vlastnú alebo mu ju pomôžte vytvoriť. Namiesto nadávok a vulgarizmov povedzte dieťaťu slová, ktoré sú prijateľné a ktoré môže používať, napr: do čerta, do kelu ...

4. Rodičia ako vzor

Ak rodičia v domácom prostredí bežne používajú pestrý slovník s hrubými výrazmi, nemôžu od detí očakávať opak. Rodičia sú pre deti vzorom, preto deti väčšinu po nich opakujú. Ak sa teda stane niečo nečakané a vy chcete vyjadriť svoj hnev, použite iba také výrazy, ktoré smie neskôr povedať aj vaše dieťa.

5. Jednotný postup

Predtým ako začnú rodičia s deťmi hovoriť o hrubých výrazoch, musia byť vo svojich očakávaniach jednotní. Nájdite niektoré nadávky, ktoré vás obzvlášť hnevajú alebo pôsobia zraňujúco či urážlivo alebo ktoré nie sú v škôlke či škole akceptovateľné. Spoločne si premyslite, akým spôsobom  budete reagovať na používanie vulgárnych výrazov. Tak ako dospelí i  deti občas nevedia, čo si počať so svojím hnevom. Musia sa však naučiť, ako s týmto hnevom zaobchádzať. Rodičia musia byť tými, ktorí budú dieťa orientovať správnym smerom. Na jednej strane mu vysvetlia, že vulgarizmy nie sú správnou cestou, ale na druhej strane mu musia ponúknuť aj iné, prijateľnejšie stratégie na riešenie problémov.

6. Tresty, prípadne chvála

Povedzte svojmu dieťaťu, s akými dôsledkami musí počítať, ak bude používať hrubé výrazy.  Medzi primerané tresty môžete zaradiť  napríklad prerušenie hry alebo zákaz sledovania televízie do konca dňa alebo nemožnosť zostať dlhšie hore. Pochváľte však dieťa, ak celý deň nepoužilo nadávky: „Ďakujem, že dodržiavaš našu dohodu.“ Odmeniť ho môžete napríklad spoločnou hrou, obľúbenou maškrtou alebo extra rozprávkou na dobrú noc.

7. Ospravedlnenie

Ak je vaše dieťa napríklad u susedov na návšteve a vyletí mu z úst nevhodné slovo, ospravedlňte sa v jeho mene za jeho správanie. Takto dieťa zistí, že niečo nie je v poriadku a že použitý výraz asi nebol v súlade s vhodným správaním. Môžete ho tiež požiadať, aby sa všetkým za použitie nevhodného slova ospravedlnilo samo.