Ako pomôcť deťom, ktoré majú tiky

Po prvýkrát sa tiky u detí objavujú v predškolskom veku, no najviac nimi trpia deti vo veku sedem až dvanásť rokov. Potom ich výskyt klesá. Tiky sú opakujúce sa, rýchle mimovoľné pohyby (bez toho, aby ich dieťa plánovalo urobiť). Pohyby alebo zvuky sú rôznej intenzity a frekvencie a nemajú presnú dĺžku trvania. Dieťa nemá nad nimi kontrolu a nechce ich zámerne robiť. Niekedy sa tieto návyky vyvinú z účelových pohybov – napríklad pohodením hlavy si dieťa odstraňuje vlasy z čela. Aj keď mu už vlasy ostrihajú, pohyby naďalej robí. Základná príčina tikov zostáva neznáma. Donedávna vládlo presvedčenie, že tiky sú symptómom neurózy, v súčasnosti tvorí tiková porucha samostatnú diagnostickú kategóriu. Na vzniku tikových porúch sa podieľa viacero faktorov:

• dedičnosť,
• neurobiologické faktory,
• vonkajšie rizikové faktory.

Dieťa prejavuje tiky vtedy, keď reaguje na nejakú citovú traumu, niečo sa stane a dieťa si tikom pomôže. Je to aj v situácii, keď sú na dieťa kladené nároky, ktoré nedokáže splniť alebo keď cíti tlak zo strany okolia.

Tiky sa môžu vyskytnúť v týchto situáciách:

• keď sa prejaví veľký  tlak školy na výkon – zvyšujúce sa množstvo učiva, ktoré má dieťa zvládnuť za určitý čas,
• vysoké nároky rodičov na školské výsledky dieťaťa,
• konkurencia, rivalita medzi spolužiakmi,
• ak je dieťa nútené riešiť úlohu presahujúcu jeho možnosti,
• ak je nútené riešiť úlohu tempom, na ktoré nestačí,
• ak sa musí stretávať s učiteľom, ktorý k nemu zaujal negatívny postoj,
• ak sa musí vyrovnať s tým, že ho žiaci považujú za neobľúbeného a súčasne za niekoho, kto nemá žiadny vplyv na dianie v triede,
• rodičia sú voči dieťaťu nadmerne tolerantní alebo ho zanedbávajú, dieťaťu chýbajú zreteľne určené limity správania,
• dieťa žije pod ustavičnou kritikou,
• dieťa má úzkostných rodičov, ktorí nevedome prenášajú úzkostlivosť na svoje deti.

Dieťa sa po tikoch cíti lepšie a cíti úľavu. Niekedy sa tiky prejavujú aj vtedy, keď má dieťa prebytočnú energiu.

U detí môžeme vidieť:

• svalové či motorické tiky, napríklad trhanie kútikom úst, plecom alebo hlavou,
• zvukové tiky ako kašľanie, posmrkávanie, cmukanie či opakujúce sa slová,
• jednoduché tiky sú krátke, náhle, nefunkčné pohyby  očným viečkom,
• zložité tiky zapájajú viacero svalových skupín, na prvý pohľad napodobňujú účelný alebo vedomý pohyb, ako napríklad prehadzovanie ofinou, potľapkávanie, dotýkanie sa nosa, čela a podobne,
• Tourettov syndróm – mnohopočetné väčšinou komplexné motorické i hlasové tiky, ktoré sa vyskytujú aspoň v niektorých obdobiach súčasne, majú premenlivú intenzitu, častý výskyt koprolálií (vyslovovanie urážlivých slov a viet), echolálií (opakovanie po druhých),  echopraxií (kopírovanie konania inej osoby). Porucha začína obvykle v detstve okolo siedmeho  roku, pretrváva do dospelosti so zmiernením príznakov pred pubertou. Pri riešení tohto problému je potrebné spolupracovať s lekárom.

Základné rady na pomoc pri prekonávaní tikov:

1. Nájdite a odstráňte príčinu, ktorá tiky spustila

Niektoré tiky ustúpia, keď pominie príčina. Napríklad zmena školy, zmena bydliska, veľké nároky na dieťa v nejakej oblasti a podobne.

2. Odstráňte nudu

Väčšinou nečinnosť pri televízii, dlhé cestovanie alebo posedávanie v izbe často spúšťa tiky. Zabezpečte deťom dostatok pohybu a veľa rôznych hier.

3. Nedramatizujte problémy

Neznevažujte dieťa a nedávajte mu pocítiť, že jeho problém je niečo neprekonateľné.

4. Často sa s dieťaťom rozprávajte

Povzbudzujte dieťa, že nad tikom zvíťazí. Každý deň sa rozprávajte. Pýtajte sa na radosti a ťažkosti bežného dňa.

5. Zabezpečte dieťaťu pocit domova

Akceptujte dieťa také, aké je. Vytvorte si v rodine rituály, blízkosť, spoločne prežívajte čas a stanovte prijateľné hranice.  Vyplňte čas zmysluplnými aktivitami, ktoré prebudia záujem dieťaťa o rôzne činnosti. Nekarhajte dieťa často, lebo spôsobuje zhoršenie tikov.

6. Neklaďte na dieťa extrémne nároky

Chápte dieťa, ak má ťažšie obdobie. Nebuďte perfekcionisti. Vaše dieťa nemusí byť vo všetkom najlepšie. Myslite aj na uvoľnenie, oddych a dobrý spánok. Únava tiež spúšťa nervozitu a tiky.

Ak ťažkosti pretrvávajú, neobávajte sa vyhľadať pomoc pedopsychiatra.

Liečba tikov

Klasický postup liečby u pedopsychiatra je medikamentózny a  závisí od závažnosti prejavov. Pri rozhodovaní  o liečbe odborník väčšinou  prihliada na nasledovné skutočnosti:

• jednoduchý nenápadný tik nie je jednoznačným dôvodom pre nasadenie liekov,
• lieky sa odporúčajú vtedy, keď sú tiky výrazné, narušujú vzťahy s rovesníkmi, obmedzujú sociálne kontakty dieťaťa, sťažujú jeho výkon v škole,
• žiadny liek obyčajne nedokáže natrvalo odstrániť tiky,
• cieľom je odstrániť alebo zmierniť nepohodu a pocity zahanbenia spojené s tikmi, dosiahnuť takú kontrolu tikov, ktorá čo najviac umožní normálne fungovanie dieťaťa v bežnom živote.

Okrem farmakologickej liečby tikových porúch existujú aj  podporné psychologické a behaviorálne metódy zamerané na potlačenie tikov.

V rámci behaviorálnej terapie existujú  nasledujúce techniky:

• metóda presýtenia – technika využíva  zámerné opakovanie tikov po dobu niekoľkých minút,
• time-out technika chápe tik ako naučené správanie, pacient odchádza zo spoločnosti či z miesta, aby skľudnil tik,
• môže byť použitý aj  tréning uvedomovania si tikov a sprievodných telesných pocitov, sebapozorovanie a nácvik relaxácie,
• význam má i rodinné poradenstvo zamerané na harmonizáciu rodinných vzťahov,  na obmedzenie stresu  a psychickej záťaže dieťaťa.