„ Odmena za to, že učíme deti vciťovať sa, je nesmierna. Deti so silnou schopnosťou vciťovania majú sklon byť menej agresívne a viac sa venujú sociálnym aktivitám. V dôsledku toho sú obľúbenejšie u vrstovníkov i dospelých, sú úspešnejšie v škole a neskôr i v zamestnaní. Z týchto detí vyrastajú jedinci s väčšou schopnosťou vytvárať blízke vzťahy so svojím partnerom, priateľmi a neskôr i s vlastnými deťmi.“
- Lawrence E. Shapiro
Psychológ a spisovateľ Lawrence E. Shapiro vo svojej knihe Emoční inteligence dítěte a její rozvoj uvádza, že vcítenie má dve zložky:
- emocionálnu reakciu voči druhým, ktorá sa obvykle rozvíja v prvých šiestich rokoch života,
- kognitívnu reakciu, ktorá určuje mieru, ako sú staršie deti schopné sledovať stanovisko niekoho iného.
Vcítenie sa u väčšiny detí vyvíja úplne prirodzene. Neexistujú ani výraznejšie rozdiely v empatickom správaní dievčat a chlapcov. Chlapci sú rovnako ochotní pomáhať ako dievčatá a majú sklon skôr k fyzickej pomoci. Dievčatá rady poskytujú predovšetkých psychickú podporu. Zistilo sa tiež, že sociálne zaradenie rodiny alebo počet jej členov nemá žiadny vplyv na empatické správanie. Lawrence E. Shapiro však uvádza, že starší súrodenci sú vo všeobecnosti ochotní pomáhať druhým viac ako mladší. Viac snahy pomôcť sa objavilo medzi súrodencami tiež vtedy, keď bol medzi nimi väčší vekový rozdiel.
„Ak spojíme dobré rodinné podmienky a prirodzenú túžbu našich detí pomáhať a myslieť na druhých, môžeme predpokladať častejšie prejavy empatického správania. Keď sú deti zlé, ľahostajné a kruté, vo väčšine prípadov môžeme sledovať príčiny takéhoto správania priamo v rodine,“ zdôrazňuje vo svojej knihe Lawrence E. Shapiro.
Ako pomôcť deťom pri vciťovaní?
1. Ak chcete, aby si deti formovali schopnosť vcítenia a zaujímali sa o druhých, vyžadujte to od nich
Lawrence E. Shapiro odporúča rodičom, aby dôsledne požadovali doržiavanie jasne stanovených rodinných pravidiel a neustupovali od nich. Od detí je potrebné žiadať, aby boli zodpovedné. Približne od troch rokov by rodičia mali žiadať od detí, aby po sebe odložili hračky a pomáhali s jednoduchými prácami v domácnosti. Ich povinnosti a zodpovednosť by sa mali postupne zvyšovať a nemali by sa spájať s odmenami a vreckovým. Deti by mali pomáhať preto, že pomáhať druhým je správne a ľudské. Ak rodičia chcú, aby ich deti boli ohľaduplné, pozorné a zodpovedné, musia urobiť jednu jednoduchú vec, a to zvýšiť svoje požiadavky. „ Aby sme vychovali zodpovednejšie deti, musia sa rodičia sami stať zodpovednejšími. Môžu začať tým, že sa vzdajú falošnej myšlienky, že rozmaznávanie ich deťom neublíži. Opak je pravdou,“ zdôrazňuje Lawrence E. Shapiro.
2. Učte svoje deti, aby skúšali robiť neplánované dobré skutky
„ V ničom sa ľudia viac nepribližujú bohom než v tom,
keď urobia niečo dobré pre svojho blížneho.“
- CICERO
Jedným z najjednoduchších a najúčinnejších spôsobov, ako naučiť deti vciťovať sa, je praktizovať náhodné dobré skutky. Láskavosť sa aj v 21. storočí vynára ako jeden z najmocnejších nástrojov, ktorý máme, keď prechádzame životom. Jej sila nie je len ľahko komukoľvek dostupná, ale nedá sa nikdy ani zmenšiť. S každým novým činom rastie. Môžete si napríklad vymyslieť rodinný projekt založený na robení dobrých skutkov. Svoje dobré skutky si zapisujte na nástenku alebo do zošita. Dobrý skutok môže byť aj jednoduchý. Stačí niekomu podržať dvere v obchode alebo niekomu zatelefonovať. Akonáhle sa dobré skutky stanú pre deti zvykom, budú sa z nich stále viac a viac tešiť. Budú vyhľadávať situácie, v ktorých by mohli pomôcť.
3. Zapojte deti do verejnoprospešných prác
Občas sa vždy niekde organizuje nejaká brigáda pri úprave okolia alebo niečo iné. Skúste sa občas celá rodina zapojiť do takýchto aktivít. Keď budete občas pomáhať druhým, nielenže sa vaše deti naučia, aby sa viac starali o druhých, ale naučia sa aj rôzne sociálne zručnosti. Môžu sa naučiť spolupráci, vytrvalosti či schopnosti dotiahnuť veci do konca. Toto všetko sú schopnosti, ktoré prispievajú k vysokému EQ.
Ak chcete deti naučiť, aby sa starali o druhých, nič im pri tom nenahradí priamu skúsenosť. Rozprávať o tom nestačí. Pocity radosti a spolupatričnosti, ktoré sprevádzajú vykonávanie dobrých skutkov spojených so starostlivosťou o druhých, sú jedny z najkrajších v živote človeka.
Zdroj: Lawrence E. Shapiro: Emoční inteligence dítěte a její rozvoj
