Články: Pre študentov
O projekte

 

Kedy zasiahnuť a kedy sa pri problémoch detí držať bokom?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Deti sa musia naučiť riešiť svoje problémy aj samy. Ak ich budú večne rodičia riešiť za nich, túto dôležitú zručnosť si do života neodnesú. / Foto: Bigstock

Veľakrát rodičia brzdia rast svojich detí sami. Často vstupujú do ich problémov aj zbytočne. Robia im tak však medvediu službu, okrádajú ich o šancu stať sa zodpovednejšími a v podstate ich podporujú v tom, aby sa správali nezodpovedne.

 

Zoznam problémov detí je nekonečný:

  • prísť do školy načas,
  • zlé vzťahy s kamarátmi,
  • zlý výber kamarátov,
  • trápenie s učiteľmi,
  • zlé známky,
  • zabudnuté domáce úlohy,
  • lenivosť,
  • problémy na krúžkoch a mnohé ďalšie.

 

Keď rodičia riešia problémy detí, ktoré by  zvládli aj samy, tie nikdy nie sú úplne spokojné. Keď  deťom poviete, čo majú robiť, v hĺbke duše si hovoria, že by to zvládli aj samy a niekedy urobia presne naopak. Niektorí rodičia, samozrejme, často mnohé z problémov svojich detí riešia aj zbytočne. Sú presvedčení, že čím viac detských problémov vyriešia, tým viacej lásky im prejavia. Niekedy je naozaj diskutabilné, kedy do problémov detí zasiahnuť a kedy sa držať bokom. O tomto probléme  píšu vo svojej knihe Rodičovstvo s rozumom a láskou aj psychiater Foster Cline a odborník na vzdelávanie Jim Fay. Rodičom odporúčajú, aby sa pokúsili pri riešení problémov reagovať nasledujúcim spôsobom:

 

1. Držte sa bokom, keď dieťa jeho problémy netrápia

Často sa stáva, že rodičia sa trápia pre zlý prospech alebo zabudnuté domáce úlohy. Dieťa do činnosti nútia alebo prosia. Všeličo sľubujú a dúfajú, že sa to zlepší. Treba si však uvedomiť, že lenivosť je problém dieťaťa. Autori hovoria: „ Hoci vás nedotknutá domáca úloha, zlé známky či pomalosť v škole môžu privádzať do zúrivosti, musíte nájsť spôsob, ako láskavo dovoliť, aby sa dieťa poučilo z dôsledkov, nech sú už tieto dôsledky akékoľvek.“

 

Ďalšie príklady:

Ak dieťa odvráva učiteľovi v škole, dovoľte učiteľovi, nech vyvodí dôsledky, ale podporte ho v jeho konaní. Ak dieťa odvráva vám, riešte to vy. Ak dieťa má vo svojej izbe katastrofálny neporiadok, nechajte ho, nech si ho čo najdlhšie „užije“. Ak však urobí neporiadok aj v obývačke, v ktorej sa stretáva celá rodina, tak začnite situáciu riešiť.

 

2. Rodičovský hnev nepomáha

Keď sa rodičia rozčuľujú nad niečím, čo dieťa nezvládlo, problém len zhoršíte. Deťom hnevom vysielate signál, že keď niečo pokazia, logicky z toho vyplýva, že rozčúlia dospelých. Deti sa potom nechajú uniesť silou svojho hnevu a z dôsledkov svojich chýb sa nepoučia. Keď rodičia do problémov svojich detí zasiahnu svojím hnevom alebo záchrannou akciou, robia im navyše ďalšie problémy svojimi vlastnými problémami. A keď deti vidia, že rodičia riešia ich problémy, prestávajú sa nimi zaoberať. Pomyslia si: „Nemá zmysel, aby sme sa tým zaoberali obaja.“ Ak deti vedia, že o svoje problémy sa musia postarať samy, vedie ich to k tomu, že ich riešia. Vedia, že ak to neurobia ony, nikto iný to nespraví.

 

3. Kedy do riešenia problémov zasiahnuť?

Foster Cline a Jim Fay odporúčajú, že zakročiť je potrebné:

1.Keď sú deti v ohrození života alebo im hrozí niečo naozaj veľmi zlé, čo by ich poznačilo na celý život.

2. Zakročiť by ste mali aj vtedy, keď deti vedia, že sú v situácii, ktorú nedokážu vyriešiť samy. Dôležité je, aby vedeli, že aj vy viete, že to samy nezvládnu. Keď napokon zakročíte a pomôžete im, v podstate hovoríte: „S touto situáciou si nedokážeš poradiť.“ Tento odkaz ale nepôsobí deštruktívne, pretože všetci vedia o tom, že dieťa situáciu nezvládne.

Napríklad v zriedkavých prípadoch môžu rodičia naliehať, aby dieťa prestúpilo do inej triedy alebo školy. Možno by malo k tomu dôjsť vtedy, ak dieťa trpí tak veľmi, že to môže ohroziť  celé jeho štúdium a keď si dieťa uvedomuje, že v danej situácii nevyhnutne prehrá.

„Pamätajte si však. To, čo vyriešite namiesto svojich detí, nebudú môcť ony vyriešiť samy. Ak je viac než 20- percentná šanca, že to vaše dieťa zvládne, nemali by ste do problému vstupovať a oberať tak dieťa o príležitosť niečo sa naučiť a porásť vďaka danej situácii. Najväčší dar, ktorý môžete dať svojim deťom, je poznanie, že odpovede na svoje problémy by mali hľadať najprv u seba. Deti s týmto posotojom zvládnu prekážky lepšie aj v dospelosti,“ upozorňujú autori knihy.

 


Zdroj: Foster Cline, Jim Fay: Rodičovstvo s rozumom a láskou
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.