V dnešnej dobe čoraz viac detí študuje veľmi dlho, oveľa neskôr si zakladajú vlastné rodiny ako tomu bolo v minulosti a mnohí z nich nemajú ani prácu. Majú svoj rozum, svoje predstavy, vytvorený hodnotový systém, plány, potreby, túžby, chýbajú im však peniaze na vlastné bývanie. A tak niektorí mladí dospelí ľudia zostávajú dlhšie bývať so svojimi rodičmi v jednej domácnosti. Niekedy si rodičia s dospelými deťmi rozumejú veľmi dobre a v rodine prevláda pozitívna atmosféra, ale existujú i rodiny, kde tomu tak nie je. Známa česká psychologička PhDr. Lidmila Pekařová vo svojej knihe Ako žiť a nezblázniť sa rozpracovala základné zásady, ktoré by sa mali dodržiavať v rodinách, kde žijú spolu s rodičmi aj ich dospelé deti. Poďme sa na ne pozrieť.
1. Neupratujte izbu vášho dospelého dieťaťa
Niektoré matky zo zvyku alebo preto, že svoje dieťa ľutujú, lebo má veľa učenia, upratujú jeho izbu aj keď má napríklad dvadsať rokov. Lidmila Pekařová vo svojej knihe opisuje prípad matky, ktorá dlhé roky upratovala nielen po svojom synovi, ale neskôr aj po jeho priateľke, ktorá u nich doma občas prespávala. Jej syn si totiž pritiahol do života takú istú bordelárku, ako bol on. Aby ste nemuseli tento problém riešiť u psychológa, snažte sa čo najskôr dieťa viesť k tomu, že je zodpovedné za svoju izbu. A to kompletne! Nech má na starosti úplne všetko. Prezliekanie obliečok na periny, umývanie okien, vysávanie... Len takto sa dokážete vyhnúť tomu, aby dieťa ešte v dospelosti spoliehalo na vás. Autorka tiež poukazuje na to, že v dnešnej dobe väčšina mužov nemá nejaké špeciálne povinnosti v domácnosti. Máloktorý muž v súčasnosti denne kŕmi domáce zvieratá, obrába pôdu alebo rúbe drevo. A práve preto je potrebné chlapcov viesť odmalička k tomu, že bežné, niekedy sa tomu hovorilo aj ženské práce v domácnosti, majú na starosti úplne všetci. Nielen matky. Ak manželka dovolí vykonávať manželovi domáce práce, stáva sa jednak vzorom pre deti, ale zároveň mu dovoľuje budovať pocit dôležitosti v rodine. Nedovoľte, aby muž stál na okraji rodiny.
2. Rešpektujte návštevy vášho dospelého dieťaťa
Skôr či neskôr si vaše dospelé dieťa začne domov vodiť priateľov, priateľky, partnerov, partnerky. Na toto však musíte myslieť už skôr a zavčasu si stanovte presné pravidlá, na základe ktorých budú prebiehať návštevy. Musíte si v prvom rade uvedomiť, že je to návšteva vášho dieťaťa. Nie je to vaša návšteva. Nemusíte ich obsluhovať, variť im, ba dokonca sa so všetkými návštevami nemusíte ani zoznámiť. Vnímajte izbu dieťaťa ako jeho dom. A ako je to s prespávaním návštevy vo vašom dome? Lidmila Pekařová uvádza v knihe prípad rodiny, v ktorej rodičia synovi povedali, že ak niekto bude v ich dome spať, vždy im musí dotyčnú osobu predstaviť. Takáto návšteva mala v očiach rodičov iný level ako tie, ktoré odchádzali večer domov. A v konečnom dôsledku, keď si syn predstavil, že by mal s rodičmi často niekoho nového zoznamovať, tak si to aj rýchlo rozmysel, či návšteva u neho bude spať alebo nie. Nakoniec to skončilo tak, že až po roku zoznámil jednu slečnu so svojimi rodičmi, a to už bola jeho vážna známosť, ktorá sa neskôr stala jeho manželkou.
3. Motivujte dieťa, aby si čo najskôr našlo prácu
Po ukončení školy si niektorí mladí ľudia nájdu prácu hneď, iní majú v tomto smere problém. No a tí, ktorí stabilnú prácu nemajú, buď sa doma povaľujú, alebo si hľadajú aspoň brigády alebo príležitostné práce. Hrozí však riziko, že čím dlhšie nepracujú, tým skôr prestanú túžiť po práci. Riziko parazitovania narastá, keď rodičia dieťa ľutujú a nedávajú mu robiť ani domáce práce. Lidmila Pekařová vo svojej knihe opisuje 19-ročného chlapca, ktorý si nenašiel prácu vo svojom odbore a nič iné robiť nechcel. Doma sa len hrával na počítači, pozeral televíziu a občas išiel s kamarátmi večer do reštaurácie. Matka sa starala o mladšiu sestru. Vodila ju zo školy, do školy, chodila na nákupy, varila, upratovala, chodila do práce. Syn sa nemal k ničomu. Nepomáhal ani doma. Nakoniec sa išla poradiť so psychologičkou. Tá našla chlapcovi prácu, ale on ju odmietol s tým, že je predsa vyštudovaný strojár a nebude predsa robiť v sklade. V tomto prípade psychologička odporučila okamžité zaradenie do VPP (verejno-prospešné práce), pretože tento chlapec si vôbec neuvedomoval, že by mal jednak pomáhať matke (na otázku, prečo matke nepomáha, odpovedal, že je to predsa jej práca starať sa o rodinu), ale nejavil vôbec záujem zamestanať sa. Keby v spomínanom spôsobe života pokračoval ďalej, asi by s ním už ani neprestal.
Lidmila Pekařová odporúča rodičom, ktorí majú nezamestané deti, aby im urobili zoznam prác, ktoré majú doma denne vykonávať. Musia cítiť zodpovednosť za určité úlohy. Tiež je dobré, keď im povedia, komu v rodine alebo v susedstve je potrebné pomáhať. Človek nemusí pracovať len za peniaze, môže napríklad pomáhať i v rámci charity alebo v detskom domove. Tu ide o hlbší zmysel práce. Mladý človek sa musí učiť zodpovednosti, pravidelnosti pri plnení určitých úloh a v neposlednom rade by si mal uvedomovať aj dôležitosť a význam pomoci starším, chorým alebo tým, ktorí pomoc potrebujú. Okrem brigád alebo nejakej pomoci mladí ľudia majú v dnešnej dobe množstvo iných možností, ako sa zdokonaľovať a pracovať na sebe. Môžu sa niečo sami doma učiť, môžu si urobiť vodičský preukaz, chodiť na rôzne kurzy, učiť sa jazyky, doučovať a podobne. Najhoršie zo všetkého je nechať dieťa niekoľko mesiacov alebo rokov doma bez akýchkoľvek povinností. V takomto prípade to môže skončiť veľmi zle.
Zdroj: Lidmila Pekařová: Ako žiť a nezblázniť sa
