Tomáš Hruda, český manažér a ekonóm, v rokokoch 2012 až 2014 námestník ministra školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky, spoluzakladateľ Education Republic, sa v jednej z relácií DVTV zaoberal otázkou súčasného vzdelávania, postavením učiteľov a tiež poslaním rodičov v procese súčasného vzdelávania.
V súčasnosti sa veľké množstvo psychológov a pedagógov zaoberá otázkou vyhorenia nielen u čiteľov, ale aj u žiakov. Aj známa česká psychologička Jana Nováčková hovorí, že aj prváčik, ktorý zo začiatku dychtivo hltal každú novú informáciu, sa približne okolo Vianoc začína meniť na zberateľa známok a od tohto bodu je už potom len krôčik k vyhoreniu. Nemusí to byť, samozrejme, pravidlo, existujú aj výnimky. Problémom vyhorenia žiakov sa zeoberá aj Tomáš Hruda. Na základe svojich skúseností a dlhoročnej praxe ponúka nasledujúce riešenia, ktoré by mohli pomôcť zmeniť situáciu v školstve.
1. Učiteľom je potrebné vytvoriť adekvátne podmienky
Tomáš Hruda na základe svojich skúseností a práce s klientami zistil, že dobrý učiteľ by mal mať schopnosti ako riaditeľ akejkoľvek firmy. Dobrý učiteľ musí mať výborné sociálne zručnosti, musí vedieť pružne a adekvátne reagovať na každé dieťa v triede, musí tiež vedieť individualizovať učivo pre každé dieťa. Mal by vedieť učiť zážitkovo. Ak toto všetko dokáže učiteľ v triede urobiť, dokáže zaujať každé jedno dieťa, tak je to človek na správnom mieste. A v tomto sa vlastne ukrýva jadro úspechu škôl. Ak sa individualizuje prístup k dieťaťu a aj výber učiva, vytvárame protiváhu masovosti učenia, ktorá často mnohé deti ubíja. Na mnohých školách učitelia musia podávať veľmi kvalitný výkon a musia takýmto spôsobom učiť, ale keď sa vezme do úvahy plat učiteľa a nejakého riaditeľa firmy, tak sa to vôbec nedá porovnať. Učiteľ má plat niekoľkonásobne nižší. Podľa Tomáša Hrudu je veľmi iluzórne žiadať od učiteľa dlohodobo nadpriemerný výkon, keď jeho práca nie je vôbec ohodnotená.
„Dobrý učiteľ je kľúčom dobrých škôl. Bez dobrého učiteľa to jednoducho nejde. A my buď dobrých učiteľov zaplatíme a budeme mať v školstve ľudí, ktorí to budú robiť na úrovni, alebo to nezaplatíme a budeme sa uspokojovať donekonečna s niečím, čo nie je dosť dobré. Keď začneme učiteľov dôstojne platiť, vyšleme tým aj signál spoločnosti, že si týchto ľudí vážime a že si vážime aj vzdelanie,“ uviedol Tomáš Hruda.
2. Zvýšiť nároky na učiteľov a otvoriť systém
Samozrejme, zvýšenie platov nemôže vyriešiť celkovú situáciu v školstve. Potrebné je aj zvýšiť nároky na učiteľov a dať možnosť aj ľuďom z iných profesií podielať sa na vzdelávaní žiakov. Za určitých podmienok by aj ľudia iných profesií mohli aspoň určitú chvíľu učiť. Ľuďom, ktorí majú vôľu a chuť učiť, by sa malo umožniť, aby sa učeniu detí venovali. Taktiež je potrebné, aby učitelia neboli zavretí len za múrmi školy. Je potrebné, aby sa občas venovali aj niečomu inému ako učeniu. Tomáš Hruda upozorňuje tiež na to, že keby bol systém otvorený a finančne atraktívny, tak by sa v ňom začali sústreďovať len tí ľudia, ktorým na deťoch naozaj záleží. V súčasnosti veľa ľudí učí len preto, lebo nemajú inú možnosť sa zamestnať. Pri finančnej atraktívnosti by si riaditelia mali šancu vyberať naozaj kvalitných a zanietených ľudí. Automaticky by sa školstvo začalo dostávať na vyššiu úroveň.
3. Zamerať sa na meranie pokroku jednotlivých žiakov
V súčasnosti sa väčšinou merajú výsledky jednotlivých škôl. Podľa týchto meraní sa potom zostavujú ich rebríčky. Tieto výsledky však nie sú komplexné a niekedy sa školy naozaj veľmi ťažko dajú reálne porovnať. Veď, aký zmysel má porovnávať školu, na ktorú chodia nadpriemerní žiaci, ktorých si škola vybrala už pri zápise so žiakmi z inej školy, kde sa takýto výber nerobil? Tomáš Hruda hovorí: „Učiteľ, ktorý dokáže povzbudiť a motivovať k učeniu dieťa, ktoré je zo zlého sociálneho prostredia a reálne hrozí, že to dieťa v dvadsiatich rokoch bude nezamestané alebo závislé na niečom, keď učiteľ dokáže toto dieťa presmerovať k tomu, že vyštuduje napríklad strednú školu, nájde si prácu a je zodpovedné za svoj vlastný život, tak pre štát a aj pre samotné dieťa je to obrovská vec.“ Kvôli tomuto je tak potrebný individuálny prístup a tiež meranie pokroku jednotlivých žiakov.
4. Rodičia by mali byť tiež vzorom vo vzdelávaní
Dnes si niektorí rodičia myslia, že dieťa stačí odovzdať škole a škola sa o všetko postará. Dôležité je však si uvedomiť, že škola dnes už nie je jediným zdrojom poznania. Tak tomu bolo v minulosti. Dnes sa deti dokážu učiť z kníh, z internetu, chodia na rôzne kurzy, krúžky a podobne. Nielen učiteľ, ale aj rodič by mal byť pre dieťa múdrym sprievodcom svetom informácií a učiť ho selektovať dobré a nevhodné zdroje. Dnes sa deti vedia naučiť veľa vecí aj samy, len musia mať prístup k správnym zdrojom. Aj rodičia by sa mali vzdelávať celý život. Ak sa rodič nevzdeláva, tak si dieťa myslí, že vzdelanie nie je nič potrebné. Že je to niečo len pre malé deti. Ale keď dieťa vidí, že mama a otec chodia aspoň raz v týždni na nejaký krurz alebo do jazykovej školy, tak potom vo vzdelaní vidí úplne inú hodnotu. Deti proste musia vidieť, že normálne je učiť sa.
5. Naučme deti dobre sa pýtať a pracovať s informáciami
Nemá zmysel, aby sa dieťa naučilo súbor informácií len na nejakú písomku. Ono by si malo vedieť spomenúť na informácie aj po niekoľkých rokoch. A to dokáže len vtedy, keď sa bude o učivo skutočne zaujímať, veľa sa bude pýtať a samo si bude vedieť informácie triediť podľa určitých kritérií.Učiteľ musí dávať na vyučovaní také podnety, aby deti naozaj premýšľali a nie len unudene sedeli alebo si niečo zapisovali. Najpodstatnejšie je v deťoch vzbudiť záujem, a to dokáže len motivovaný a zanietený učiteľ. „Keď budeme mať deti zvedavé, aktívne a fungujúce, budeme mať neskôr nielen firmy, ktoré fungujú, ale aj kompetentný štát. Všetko závisí od toho, akých ľudí si vychováme.Možnosti na to máme, len sa im musíme začať venovať,“ dodal na záver Tomáš Hruda.
„Cieľom školy by malo byť cielene žiaka naučiť sa samostatne učiť. To je jediný nástroj, ktorý funguje dlhodobo. My predsa nemôžeme vedieť, čo bude o desať rokov. To, že nevieme, čo bude, vyvoláva v nás neistotu. A jedinou istotou v tomto neistom svete je vzdelávanie, ktoré je ktoré nám pomáha v tom, ako s neistotou pracovať. Vzdelávanie je tiež jediný nástroj, ktorý môžeme mať pod svojou kontrolou.“
- Tomáš Hruda
