Na domáce úlohy existuje mnoho názorov. Niektorí odborníci tvrdia, že zlepšujú vzdelávacie výsledky, iní zase tvrdia, že doba sa radikálne zmenila, rodičia sú veľmi zaneprázdnení a domáce úlohy ovplyvňujú domáce napätie medzi rodičmi a deťmi. Niektorí zase zdôrazňujú, že kvôli domácim úlohám sa vytvárajú rozdiely medzi žiakmi, pretože niektoré rodiny deťom doma pomáhajú a niektoré nie.
Na tému domácich úloh diskutovali aj odborníci v informačnom centre vzdelávania EDUpoint v Prahe. Diskusie sa zúčastnili Daniel Hůle z Člověk v tísni, Alexis Katakalidis, učiteľ jazykov na základnej škole, Šárka Miková, psychologička, Josef Zemek, učitel, Pavel Kraemer, učitel a riaditeľ Institutu pro inovativní vzdělávání a Marta Plecitá, matka žiaka.
V minulosti neexistovali takmer žiadne pochybnosti o tom, či domáce úlohy dávať alebo nie. Súčasnosť so sebou priniesla množstvo otázok. Mnoho pedagógov a psychológov diskutuje o tom, či vôbec domáce úlohy dávať a ak áno, či všetkým žiakom rovnaké. Potom mnohí premýšľajú aj nad tým, či je správne, že deťom pomáhajú s úlohami rodičia, či sa majú úlohy známkovať a či známka z domácej úlohy má byť započítaná do celkového prospechu.
Časť učiteľov si myslí, že domáce úlohy sú nutné. Tvrdia, že ak sa má dieťa na 1. stupni naučiť dobre čítať, je potrebné, aby čítalo aj doma. Učiteľ jazykov Alexis Katakalidis v diskusii zdôraznil: „Domáce úlohy môžu žiaka rozvíjať, ale musia byť správne a premyslene zadané. To znamená, že úlohy musia byť jasne definované, aby nedošlo k tomu, že žiaci a ich rodičia budú z úloh doma neistí a zmätení.“ Realita je však taká, že na väčšine škôl neexistujú jasné pravidlá, podľa ktorých by mali učitelia úlohy zadávať, či povinne, dobrovoľne, hromadne, individuálne, s hodnotením, bez hodnotenia a podobne.
Niektorí učitelia dávajú úlohy preto, lebo nestíhajú prebrať učivo v škole, niekedy je úloha aj súčasťou kolektívneho trestu za zlé správanie a vyrušovanie. Jozef Zemek upozornil, že úloha za trest má zmysel len vtedy, ak sa dá občas. Akonáhle sa tento spôsob trestania stane pravidlom, stráca zmysel. Pre dieťa, ktoré je nadané, je takáto úloha stratou času. Deti veľmi dobre vedia, čo je zbytočná úloha, ktorá ich nerozvíja ďalej a vlastne ich len okráda o čas, ktorý by mohli využiť zmysluplnejšie pre svoj rozvoj alebo by ho mohli využiť na komunikáciu s rodičmi. Pre rodičov je obtiažne obhajovať pred dieťaťom nezmyselné domáce úlohy. Dnešné tempo rodinného života je veľmi rýchle a rodičia chodia aj neskoro domov z práce. Je to pre nich organizačne náročné všetko potom večer stihnúť. Takto sa celá rodina dostáva do stresu a emočného tlaku. A práve tento stres a emočný tlak potom zablokuje aj samotný proces učenia. Psychologička Šárka Miková práve túto skutočnosť uviedla ako najpodstatnejší argument, prečo domáce úlohy nemajú veľký zmysel.
Rizikovými sa domáce úlohy stávajú aj vtedy, keď sú zdrojom konfliktov medzi deťmi, rodičmi alebo starými rodičmi a školou. Stačí, že niekto z rodiny nechápe spôsob riešenia úlohy a problém môže byť na svete.
Marta Plecitá ďalej upozornila na to, že úlohy by mali byť buď dobrovoľné, alebo také, ktoré dieťa rozvíjajú a prinesú mu do života niečo zaujímavé. Ideálne by bolo, keby deti dostávali domáce úlohy individuálne šité na mieru. Kreatívne úlohy dieťa veľmi rozvíjajú. „Určitá miera stereotypu a pravidelnosti v zadávaní domácich úloh môže u detí prispievať k pocitu istoty, lebo vedia, čo môžu očakávať, “ uviedol Alexis Katakalidis.
Psychologička Šárka Miková v diskusii upozornila tiež na to, že niektorí učitelia dávajú aj také domáce úlohy, ktoré deti samy nemôžu zvládnuť, a tak ich často za deti musia robiť rodičia. „Za problematické považujem úlohy typu, že si má dieťa vypočítať niekoľko príkladov z matematiky, rodičia im to majú skontrolovať a ešte podpísať. Alebo urobte si poznámky z učebnice. To je zručnosť, ktorú ešte deti často neovládajú, takže im poznámky väčšinou diktujú alebo priamo píšu rodičia. Je to úplne iné, keď dieťa v škole niečo veľmi zaujalo a chce to doma dokončiť, z vlastného záujmu sa na niečo pýta rodičov a podobne,“ pripomenula Šárka Miková. Učiteľ v škole často očakáva, že rodič podpisom potvrdzuje, že úloha bola vypracovaná správne. Ale k tejto problematike pristupujú rodičia rôzne. Niektorí to vnímajú tak, že podpisom potvrdzujú, že dieťa doma úlohu písalo, iní úlohu aj prekontrolujú a opravia. Odborníci sa zhodujú na tom, že práve táto skutočnosť spôsobuje vzdelávacie rozdiely medzi deťmi. Vytvára sa tak skupina detí, ktorým rodičia doma pomáhajú a skupina detí, ktorá je odkázaná len na seba.
V diskusii tiež odznela myšlienka, že na 1. stupni by bolo rozumnejšie, aby za vzdelávanie bola zodpovedná škola, úlohy by mali deti dostávať až neskôr, a to postupne v ďalších ročníkoch. Zodpovednosť by sa mala na deti prenášať postupne tak, že na strednej škole by už len dieťa zodpovedalo za svoje výsledky.
Úlohy sú v mnohých prípadoch veľkou záťažou pre celú rodinu. Rodičia zo slabšieho prostredia len veľmi ťažko dokážu deťom pomôcť. „Ale v skutočnosti sú domáce úlohy najväčšou záťažou pre stredné vrstvy. Sú to väčšinou veľmi vyťažení a zamestnaní rodičia, ktorí cítia zodpovednosť za domácu prípravu detí, a tak veľa spoločného času venujú úlohám a nie samotným deťom,“ v diskusii upozornil Daniel Hůle, ktorý pracuje v nadácii Člověk v tísni.
V závere diskusie Pavel Kraemer ešte pripomenul, že motivovať by sme sa mohli so zahraničím v tom, že niektoré školy zadávajú domáce úlohy len v prípade, keď predpokladajú, že si ich žiaci popoludní vypracujú v školskom klube, kde im môžu pomôcť napríklad šikovnejší spolužiaci alebo pedagóg, ktorý sa im popoludní venuje.
Táto skutočnosť je realitou už aj na mnohých českých a slovenských školách. Existujú školy, ktoré aj na 2. stupni majú svoje školské kluby, takže aj starší žiaci si môžu úlohy vypracovať v školskom klube. Mnohé z detí však do týchto klubov nechcú chodiť a idú radšej domov, kde majú väčšiu mieru slobody. Niektorí rodičia, hlavne rodičia detí z 1. stupňa, zase zakazujú deťom písať domáce úlohy v školskom klube, pretože sú presvedčení, že dieťa doma urobí úlohu kvalitnejšie. Takto však zbytočne túto povinnosť prenášajú do domáceho prostredia.
Diskusia odborníkov nielen načrtla najzákladnejšie problémy súvisiace s domácimi úlohami, ale prítomní hostia sa snažili poskytnúť aspoň niekoľko reálnych riešení. Uvedená problematika je však otvorenou témou, ktorá sa v nasledujúcich rokoch bude musieť riešiť tak, aby konečné riešenie tohto problému vyhovovalo učiteľom i rodičom.
