Čo nám môže spôsobiť väčšie potešenie, ako odovzdávanie darčekov našim deťom? Ale dávaním môžeme dosiahnuť oveľa viac, ako len urobiť dieťaťu radosť. Musíme však pri tom dodržiavať určité pravidlá. Nie je dobré zavaliť dieťa množstvom darčekov v jednej chvíli. Môže sa cítiť zmätené. Preto je dobré dodržiavať nasledujúce zásady, ktoré odovzdáva svojim klientom medzinárodne uznávaný psychiater a spisovateľ Foster Cline.
1. zásada: Ak vaše dieťa nie je za darčeky dosť vďačné, dávajte mu menej
Ak sa vaše dieťa pri prijímaní daru tvári unudene, neprejavuje vďačnosť či nezareaguje potešením, zrejme si nevie darčeky dostatočne vážiť. Vaše dieťa ich jednoducho dostáva veľa. Mnohé deti sú v súčasnosti presvedčené, že ich neposlušnosť s darčekmi nemá nič spoločné. Majú pocit, že darčeky jednoducho dostať musia. Ak chýba úprimné poďakovanie, ide často o požadovačné dieťa. U mladších detí sa táto vlastnosť často prehliada a nevďačnosť sa pripisuje nízkemu veku. Ale práve v nízkom veku je potrebné učiť dieťa vďačnosti. Keď bude v puberte, môže vám začať niečo vyčítať, ba dokonca sa môže začať správať nepriateľsky.
2. zásada: Všetky deti by mali dostávať rovnaké množstvo lásky a malo by sa k nim pristupovať rovnako. Avšak rovnaké zaobchádzanie nie vždy znamená rovnaké dary
Niekedy jedno z detí potrebuje niečo drahé, druhé dieťa nie. Taktiež platí, že keď dostane darček jedno dieťa, automaticky druhé dieťa nemusí dostať darček. Deti takto učíme, ako oddialiť uspokojenie, prejavovať vďačnosť, vedieť zvládať rôzne situácie, spracovať žiarlivosť a chápať potreby iných. Rodičia, ktorí svoje deti milujú rovnako a vo všeobecnosti sú k nim rovnako štedrí, nemusia mať pocit, že je pri každej príležitosti nutné dávať rovnako hodnotné dary.
3. zásada: Nepodľahnite tlaku reklamy
Už aj na deti sa valí denne reklama zo všetkých strán. Určite aj vás deti často prosia, že by chceli nejakú hračku z reklamy. Občas tieto vrtochy môžete uspokojiť, ale dieťa by malo presne vedieť, prečo nejakú vec z reklamy tak veľmi chce. Ale pokojne môžete povedať dieťaťu aj toto: „Zlatko, ja v kúpení tejto veci nevidím žiadnu hodnotu. Ale chápem, že to chceš. Ak to tak veľmi chceš, môžeš si to kúpiť sám, keď si peniaze nasporíš.“
4. zásada: Na odbalenie darčekov si možno počkať
Nie je nevyhnutné, aby si dieťa otvorilo napr. na Štedrý deň všetkých dvadsať darčekov ihneď. V jednej rodine sa napríklad rozhodli, že pre deti bude lepšie, keď si budú darčeky otvárať postupne v priebehu dvanástich dní vianočných prázdnin. Dovoľte deťom vybrať si, kedy si ktorý darček otvoria. Potom sa budú tešiť na každý z nich.
5. zásada: Naučte deti, čo znamená radosť z dávania
Radosť z dávania je ešte väčšia radosť ako radosť z dostávania. Naučte to svoje deti. Niektoré na to možno neprídu samy. Prejavte nadšenie z dávania darčekov iným a nakazia sa ním. Dávanie darčekov má význam len vtedy, keď ich deti kúpia za vlastné peniaze. Vďaka tomu veľa detí pristupuje k vyrábaniu alebo nakupovaniu darčekov veľmi tvorivo. Darček, ktorý dieťa vyrobí, často prinesie väčšie potešenie a uspokojenie než kúpený darček.
Mnohé výskumy to potvrdzujú, že darovanie nás môže urobiť šťastnými. V momente darovania hovoríme svetu, ale najmä sebe, že dokážeme žiť šťastne aj s tým, čo nám zostane. V tej chvíli sa deje aj to, že kontrolu nad svojím šťastím berieme do svojich rúk a takpovediac si ho sami vytvárame. Takýto postoj k peniazom nás dokáže oslobodiť a vrátiť kontrolu nad vlastným životom sebe samému.
A preto by sme sa nemali báť obdarovať ľudí okolo seba, potešiť blízkych, či darovať niekomu nejaký darček. Šťastní budú nielen tí obdarovaní, ale aj my sami. A tomuto šťastiu učme aj naše deti.
Zdroj: Foster Cline, Jim Fay: Rodičovstvo s rozumom a láskou
