Články: Pre študentov
O projekte

 

Čaro darovania

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Problémom mnohých ľudí je, že túžia len dostávať. Dostávať rýchlo, lacno a pohodlne. Bez toho, aby sami museli niečo dať. Funguje to však inak. / Foto: Bigstock

Či si to uvedomujeme alebo nie, za posledné obdobie vývoj  v mnohých oblastiach napreduje míľovými krokmi. Svet ponúka nové možnosti a mnohí sa ich snažia čo najviac využívať. Niekedy sa stávame svedkami akoby nikdy nekončiacich pretekov, v ktorých súťažíme o peniaze, majetky, moc, postavenie, kariéru, slávu, obdiv, úspech, radovánky, pôžitky a zisk.  Niektorí sú v tomto súboji naozaj veľmi vytrvalí a svojmu zápoleniu venujú všetok čas i energiu.  Dychtivo túžia konečne dobehnúť do cieľa, ale ten sa akosi pred nimi stráca alebo neponúka vysnívané spektrum pocitov, aké očakávali. Často sa objavuje prázdnota, sklamanie, beznádej či nuda. A to aj napriek moci, aj napriek peniazom. Veď už Tomáš Baťa často hovoril:

Ak sa naháňate za peniazmi, nedobehnete ich nikdy.
Slúžte zo všetkých svojich najlepších síl a schopností,
a nebudete môcť peniazom uniknúť!
TOMÁŠ  BAŤA

Prečo tomu tak je? Čo má človek urobiť preto, aby prežil plnohodnotný život? Už francúzsky spisovateľ Antoine de Saint-Exupéry vo svojej modlitbe sa takto prihovára Bohu: „Pane, obdar ma jemnocitom, aby som dokázal odlíšiť prvoradé od druhoradého. Prosím o silu disciplíny a miery, aby som len tak neprekĺzol životom a svoje dni si rozumne rozdelil. Chráň ma pred strachom, že by som mohol premárniť svoj život.“


Podľa mnohých psychológov cieľom života nemá byť len finančná odmena alebo postavenie. To sú potreby ega, ktoré však často vedú ku konfliktom. Cieľom by mala byť činnosť, ktorá človeka napĺňa vášňou a kreativitou a robíte ju preto, lebo to tak cítite. Venujete sa jej každý deň bez akejkoľvek kalkulácie. Naplnením je tak činnosť samotná bez ohľadu na ocenenie okolím. Keď nejakú činnosť robíte vášnivo každý deň, postupne sa v nej stávate majstrom, zrazu prichádza aj adekvátne finančné ohodnotenie, ktoré sa uskutočňuje na úrovni duše a nie ega. A práve z tohto dôvodu môže človek aj z finančného ohodnotenia prežívať obrovskú radosť.

Schopnosť odlíšiť podstatné od nepodstatného, hodnotné od nehodnotného je niekedy naozaj veľkým umením. Len poznanie, že sme nepremárnili svoj život získavaním nepotrebných vecí, nám dáva skutočnú radosť, pokoj a vnútorné naplnenie. Niekedy je naozaj veľmi ťažké zistiť, čo je naším poslaním v živote a na čo zamerať svoju energiu.  Existuje viacero foriem správania a prístupov, ktoré nám môžu spôsobovať radosť a určité naplnenie. Vo viacerých článkoch sme spomínali vďačnosť ako fenomén, ktorý pomáha na ceste k radostnému životu. Jedným z ďalších významných postojov, ktorý nám pomáha preciťovať radosť je napríklad aj darovanie. Problémom mnohých ľudí je, že túžia len dostávať. Dostávať rýchlo, lacno a pohodlne. Bez toho, aby sami museli niečo dať. Funguje to však inak. Každá príčina má následok. Tento zákon objavil Aristoteles už v antike. Svet je presne usporiadaný a má svoje pevné pravidlá. Nič nie je náhodné. Nie je to žiadna mágia ani návod na rýchle zbohatnutie. Je to základný životný princíp a pravidlo. Málokto ho však reálne dodržiava. Ľudia radšej berú, ako dávajú. Majú pocit, že im ubudne. Boja sa, že budú mať menej a bude im chýbať. Ak chcem byť dobrý murár, musím niečo do toho vložiť. Musím študovať, pozorovať prácu iných, nacvičiť si základné zručnosti. Dostanem za to uznanie i finančné ohodnotenie. Môže to fungovať naopak? Ako ma môžu uznávať, keď nič neviem a nemám ľuďom čo dať? Ak chce niekto úspešne podnikať, tak musí najprv do podnikania niečo vložiť. Svoj um, svoj čas, svoje prostriedky a svoju energiu. Až potom môže očakávať výsledok vo forme úspešnej a prosperujúcej firmy.


Takúto formu darovania môžeme vnímať na báze určitej energie, ktorú musíme zo seba darovať na to, aby sme mohli niečo úspešne robiť, vykonávať nejakú prácu. Existuje však ešte jeden druh darovania, a to dávanie iným ako niečo, čo je  prirodzené, ľudské a je takpovediac zapísané v našej DNA. Ľudí obdarujeme napríklad, keď im chceme dať najavo našu priazeň a obdiv alebo im venujeme svoj čas a svoju prítomnosť. S darovaním, nech sme už na strane darcu alebo obdarovaného, máme skúsenosť už od detstva. Americký psychológ a autor bestselleru 5 jazykov lásky Gary Chapman hovorí o obdarovávaní dokonca ako o jednom z piatich základných spôsobov, akými sme naučení prejavovať si lásku.

 

Aj najmodernejšie neurologické metódy skúmania mozgu potvrdzujú, že  dávanie peňazí, materiálnych vecí alebo psychickej podpory, má na mozog oveľa blahodárnejšie pôsobenie než prijímanie. Docentka psychológie Naomi Eisenbergerová z University of California v Los Angeles tvrdí, že keď človek poskytuje podporu druhým, jeho mozog obmedzuje účinky stresu a silne sa aktivizuje centrum spracovania pocitu odmeny a užitočnosti. Čím je viac človek emocionálne prepojený s osobou, ktorej poskytuje podporu, tým je táto reakcia silnejšia. A pozitívne účinky na zdravie dávajúceho sú omnoho silnejšie než na zdravie prijímajúceho.

 

Tí, ktorí si vyskúšali aj darovanie peňazí na nejakú pozitívnu vec, svorne tvrdia, že sú vďační za túto situáciu, lebo využili príležitosť stať sa dobrým človekom. Mnohé výskumy to len potvrdzujú, lebo hovoria o tom, že darcovstvo nás môže urobiť šťastnými.

Nie je žiadnym tajomstvom, že v konzumnej dobe sa veľa ľudí stáva doslova závislými na peniazoch. Aj keď ich už majú naozaj dosť, stále bojujú s nutkavým pocitom, že majú stále málo. Našu závislosť od peňazí dokáže prelomiť práve ich využitie v prospech niekoho iného. V momente darovania hovoríme svetu, ale najmä sebe, že dokážeme žiť šťastne aj s tým, čo nám ostane. V tej chvíli sa deje aj to, že kontrolu nad svojím šťastím berieme do svojich rúk a takpovediac si ho sami vytvárame. Takýto postoj k peniazom nás dokáže oslobodiť a vrátiť kontrolu nad vlastným životom sebe samému.

 

A tak z uvedeného vyplýva, že by sme sa nemali báť obdarovať ľudí okolo seba, potešiť blízkych, či darovať peniaze na charitu alebo neziskovú organizáciu. Šťastní budú nielen tí obdarovaní, ale aj my sami. A možno po niekoľkých mesiacoch alebo rokoch si zrazu začneme všímať, že sa nám všetko akosi začína vracať. Možno nám to nevráti ten, ktorému sme niečo dali. Vráti nám to niekto iný  a možno aj v úplne inej podobe.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.