Kim Oates, skúsený austrálsky pediater a autor knihy Dvadsať rád pre rodičov, počas dlhých rokov svojej praxe zhromažďoval názory rodičov súvisiace s tým, čo by si najviac priali pre svoje deti. Zistil, že odpovede v priebehu viacerých rokov sa veľmi nelíšili a boli približne rovnaké. Väčšinou sa stretával so serióznymi reakciami, ktoré zahrňovali nasledujúce priania rodičov svojim deťom. Prieali im:
1. Aby boli deti šťastné
Toto bolo najčastejšie prianie rodičov. Želali si, aby ich deti boli spokojné a šťastné, aby mali chuť žiť, aby vedeli zvládať zložité situácie, ktoré im život pripraví a aby boli šťastné predovšetkým v dospelosti.
2. Aby boli zdravé
Rodičia si priali pre svoje deti dobré fyzické zdravie, ale aj psychickú pohodu a vyrovnanosť.
3. Aby mali rady svojich rodičov
Ani jeden rodič netúži po tom, aby ho deti neznášali.
4. Aby mali pocit, že niekam patria
Rodičia túžia po tom, aby sa dieťa v rodine cítilo spokojne, šťastne a bezpečne. Ak sa deti cítia v rodine dobre, majú veľkú nádej, že sa budú dobre cítiť i v iných sociálnych skupinách – v triede, v krúžkoch, na tréningu a podobne.
5. Aby sa cítili v bezpečí
Kto by si neprial, aby sa ich deti cítili bezpečne doma, v škole, medzi kamarátmi, vo svojej krajine. Základy sa tiež dávajú doma. Ak sa cíti dieťa bezpečne doma, kde platia určité pravidlá a kde môže dôverovať svojim rodičom, tak sa bude bezpečne cítiť aj v inom prostredí.
6. Aby sa cítili oceňované
Oceňované sa deti cítia vtedy, keď ich rodičia vnímajú celou svojou osobnosťou, keď vnímajú ich názory, keď s nimi trávia čas a prežívajú spolu zaujímavé situácie.
7. Aby sa dokázali múdro a správne rozhodovať
Ak rodičia za deti vo všetkom rozhodujú a deti nemajú v ničom na výber alebo detské názory ignorujú, tak si schopnosť rozhodovania deti nemôžu osvojiť. Keď si dieťa môže vybrať z viacerých možností., rodičia by mali dávať pozor a usmerniť ho, aby to bolo prijateľné. Je potrebné upozorňovať dieťa na to, aby svoje rozhodnutia robilo tak, aby ľudia okolo neho neboli nešťastní.
8. Aby bolo sebestačné a darilo sa mu vo všetkom, do čoho sa pustí
Sebestačnosť a kompetentnosť vyplýva z odvahy púšťať sa do nových vecí, učiť sa zo skúseností, prípadne veci skúšať znovu, a tak dlho, až konečne príde úspech. Toto je aj základom budovania sebadôvery.
9. Aby si osvojili sebaovládanie a sebadisciplínu
K procesu dospievania patrí aj to, že človek sa učí regulovať svoje správanie. Toto sa deti v puberte naučia vďaka pevne nastaveným a zároveň rozumným hraniciam.
10. Aby mali dobrých priateľov
Rodičia si obvykle prajú, aby mali ich deti kamarátov v približne rovnakom veku, ktorí sú pokojní a nie agresívni a ktorým môžu ich deti dôverovať.
11. Aby boli úprimné, veľkorysé a zodpovedné
Úprimnosť a veľkorysosť sa deti učia od rodičov. Všímajú si, čo rodičia hovoria, či majú v jednote slová a činy, či sú dôslední a úprimní. Každý rodič si praje, aby z jeho dieťaťa vyrástol človek, na ktorého sa dá spoľahnúť, dodržuje termíny, nesústreďuje sa len na seba, ale dokáže prevziať zodpovednosť a myslieť aj na potreby iných a vychádzať im v ústrety.
12. Aby ich ľudia mali radi
Najlepšie je, keď dieťa budú mať ľudia radi kvôli tomu, aké je, pre jeho priateľstvo, lojalitu a zmysel pre humor a nie preto, lebo majú z neho nejaký úžitok alebo výhody.
Zdroj: Kim Oates: Dvadsať rád pre rodičov
