Nechajme deti, nech sa hrajú

Niekedy mi je ľúto, keď pozorujem niektoré deti v školskom klube, že sa nevedia ponoriť do hry. Bezcieľne pobehujú, nudia sa, nevedia, čo by mohli vo voľnej chvíli robiť. Kým niektorí ich spolužiaci ponorení do hry nevnímajú svet, ony do tohto sveta fantázie nemôžu prekĺznuť, a to ani napriek tomu, že majú okolo seba veľké množstvo nádherných možností v podobe prírody vonku, krásnych priestorov v škole či hračiek od výmyslu sveta. Prečo niektoré deti strácajú chuť hrať sa? Prečo vo veku, keď na to majú podmienky a právo, túto možnosť nevyužívajú? Prečo odkladajú hračky predčasne? Podľa odborníkov za tento jav môže niekoľko skutočností:

1. Preplánovaný život

Mnoho rodín organizuje svoj čas deťom presne na minúty. Samozrejme, talent a záujmy u detí je potrebné podporovať, ale niekdy rodičia s tým začínajú veľmi skoro a inokedy deti prihlásia na veľké množstvo krúžkov. A tak má dieťa každý deň naplnené rôznymi športovými, kultúrnymi a vzdelávacími aktivitami. Keď k tomu pripočítame množstvo domácich úloh, dieťa nemá vôbec čas na to, aby bolo dieťaťom. Ak je dieťa takto preťažené, treba premyslieť, ktorá činnosť ho nenapĺňa a nerobí mu radosť a obmnedziť ju.

2. Prepracovaní rodičia

Aby naše deti mohli všetko to, čo ponúka svet, mať, rodičia musia veľa pracovať. Potom na dostatočný kontakt s deťmi nezostáva dosť času. Prepracovaní dospelí sú unavení, nervózni a nemajú čas na rozhovor. Deti potom prestávajú rodičom dôverovať a rodičia majú výčitky svedomia. A hlavne kvôli výčitkám svedomia im chceme poskytovať ešte viac výhod, vecí a zážitkov. No a aby sme im to mohli dopriať, musíme pracovať ešte viac. Je to začarovaný kruh.

3. Nekonečná súťaživosť

Je to, bohužiaľ, tak, že už deti v škôlke súťažia. Svoje pokračovanie to má v základných školách, ktoré deti motivujú do rôznych súťaží. Takto od raného detstva deti žijú v napätí. Namiesto hrania si porovnávajú body, výsledky, túžia po tom, aby práve ony vyhrali. Takéto napätie a súťaživosť nie sú v detstve vhodné. Dieťa by sa malo viac učiť spolupatričnosti, spolupráci a vzájomnej pomoci.

4. Nebezpečný svet

Ešte pred pár rokmi sa deti mohli voľne hrať okolo domov či na sídliskách. Rodičia ich niekedy aj celý deň nevideli, prišli až na večeru. Dnes je to iné. Deti majú presne naplánované, kde sa o koľkej majú nachádzať a mobilom hlásia rodičom, či tomu tak je alebo nie. Kvôli dopravnej situácii, ale aj rôznym iným nebezpečenstvám deti sa nemôžu voľne hrať bez dozoru rodičov.

Existujú rodičia, ktorí túžia vrátiť svojim deťom skutočné detstvo a ochrániť tak ich nespútanosť, prirodzenosť a hravosť. Ako to urobiť?

Vytvorte priestor pre zdravú nudu

Deťom, ktoré sú zvyknuté na počítačové hry, televízne programy a organizované činnosti v krúžkoch chvíľku potrvá, kým sa začnú hrať, ale po čase si zvyknú.Dohodnite sa aj s inými rodičmi a choďte so svojimi deťmi niekde do prírody alebo na ihrisko a voľne ich tam nechajte. Môžete im poskytnúť nejaké hračky. Možno budú zo začiatku hovoriť, že sa nudia, ale po čase sa začnú hrať. Hra je pre deti veľmi dôležitá. Psychológovia tvrdia, že vďaka hre deti spoznávajú svet, učia sa vyjadrovať svoje starosti, obavy, vďaka hre sa učia tiež spolupracovať, vytvárať si vzťahy, formuje sa detská tvorivosť a vynaliezavosť.

Hrajte sa so svojimi deťmi

Hrať sa môžu aj dospelí. Nepozerajte sa večer na správy a hrajte sa so svojimi deťmi. Ak nemáte čas v týždni, hrajte sa cez víkend. Určite si občas nájdete čas na spoločné chvíle s deťmi. Niekedy si rodičia myslia, že ich deti budú najšťastnejšie, keď im našetria na nové hračky, na nový nábytok v detskej izbe alebo ich budú voziť do škôlky v novom aute. Psychológovia vedia a vždy hovoria rodičom, že deti si tieto veci vôbec nevšímajú. Dokonca im je úplne jedno, čo majú na sebe oblečené. Stálo by možno na popremýšľanie, že kým sú deti úplne maličké, či by nebolo lepšie sa s nim viac hrať, ako veľa pracovať. Deti totiž najviac zo všetkého potrebujú svojich rodičov, ktorí sú mysľou i srdcom pri nich. Teda rodičov, ktorí s nimi súcitia, veľa komunikujú a venujú im aktívnu pozornosť. Nestačí len sedieť v  izbe, kde sa dieťa hrá. Dieťa potrebuje vidieť a cítiť, že ste myšlienkami pri ňom. Jednoducho, užívajte si svoje deti! Budete šťastní vy aj ony.