Každý intuitívne tuší, že vzdelanie je kľúčovým faktorom v dobre fungujúcej spoločnosti. Nad ekonomickou hodnotou vzdelania sa zamýšľal v diskusii rádia Wave aj český ekonóm Ján Libich. Čo si o tomto fenoméne myslí odborník?
„Vzdelanie nemá pre človeka len význam ekonomický. Vzdelaní ľudia sa dožívajú vyššieho veku, sú zdravší, menej fajčia, vzdelanejšie krajiny majú nižšiu úroveň kriminality a korupcie. Nedávno som dokonca narazil na štatistiky, v ktorých sa písalo, že vzdelanejší ľudia majú vyššiu šancu, že vstúpia do manželstva a nižšiu šancu, že sa rozvedú,“ uvádza Ján Libich. Aj po materiálnej stránke je ľudský kapitál získaný prostredníctvom vzdelania kľúčový. 70%-80% všetkých rozdielov medzi krajinami v ekonomickom raste za posledných 50 rokov sa dá vysvetliť výsledkami 15-ročných žiakov v porovnávacích testoch z matematiky a prírodovedy. Šikovní ľudia majú dobré nápady a tie vedú k pokroku v krajine. To znamená, že s rovnakým množstvom zdrojov ľudia vedia vyprodukovať viac a vďaka tomu majú vyššiu mzdu. Vplyv kvality vzdelávacieho systému na prosperitu spoločnosti je dnes oveľa významnejší než ďalšie faktory, ako je napríklad prírodné bohatstvo, podnebie alebo prístup k oceánu.
„Výskumy ukazujú, že najväčší význam má kvalitné vzdelanie už v útlom veku, a to už od predškolákov. Rozdiel medzi celoživotným budúcim príjmom žiaka, ktorý mal v základnej škole nekvalitného učiteľa a žiakom, ktorý mal šťastie na dobrého učiteľa, je zhruba 10.000 až 25.000 eur za jeden rok vyučovania,“ upozorňuje Ján Libich.
Takže žiak, ktorý má prvých päť rokov školskej dochádzky kvalitného učiteľa, zarobí celoživotne naviac približne 50.000 až 100.000 eur, tvrdí Ján Libich.
Český ekonóm tieto čísla získal modifikáciou amerických dát a zistení na prostredie Českej republiky. Použil metodológiu profesora Hanusheka zo Stanfordskej univerzity. „Keby sme si to porovnali, tak dobrý učiteľ na základnej alebo strednej škole môže mať na budúcu kariéru a príjem žiaka podobne významný vplyv ako vysoká škola,“ doplňuje Ján Libich.
Existujú určité kľúčové faktory, ktoré majú pozitívny vplyv na vzdelávanie. Ján Libich za podstatné považuje tieto:
1. Keď znížime počet žiakov z 30 na 22 v triede, tak to má efekt. Ďalšie znižovanie žiakov výrazný efekt nemá.
2. Moderné technológie až taký výrazný vplyv na zvýšenie efektivity učenia nemajú, ako sa pôvodne predpokladalo.
3. Podľa posledných výskumov sa ukazuje, že najväčší efekt na vzdelávanie má kvalita učiteľa.
4. Za problém Ján Libich považuje aj to, že mzda kvalitného a nekvalitného učiteľa sa od seba takmer vôbec nelíši a toto je veľmi smutná záležitosť. Reformovať školský systém je potrebné hlavne v tom, že kvalitný učiteľ by mal byť konečne primerane ohodnotený, pretože má výrazný vplyv na ekonomiku štátu.
5. Spravodlivá mzda kvalitných učiteľov by prilákala do školstva vynikajúcich stredoškolákov, ktorí budú chcieť v budúcnosti učiť a budú mať veľkú chuť študovať na pedagogických fakultách a nebudú si túto vysokú školu vyberať ako posledné možné riešenie.
6. Vzor si môžeme brať aj z reformy v Poľsku, kde sa školám dala väčšia autonómnosť, no zároveň i zodpovednosť. Od roku 1999 sa poľskí žiaci zlepšili v medzinárodných meraniach.
