Napriek problémom, ktoré rodičia musia zdolávať, keď majú deti, väčšina z nich pripúšťa, že so svojimi deťmi prežívajú radostný život. Aj niektorí odborníci došli k záveru, že roky, ktoré rodičia prežili pri výchove detí, sú tie najšťastnejšie. Preto je ťažké si predstaviť, že odmietnutie alebo zneužívanie dieťaťa môže byť skutočnosťou. Štatistiky však hovoria aj o týchto prípadoch. Prečo rodičia odmietajú alebo zneužívajú svoje deti a spôsobujú tak disharmóniu ich osobnosti? Nancy Van Pelt, autorka kníh o výchove a partnerských vzťahoch, uvádza konkrétne dôvody, prečo rodičia deti odmietajú.
1. Dieťa ako hrozba
Niektorí rodičia vnímajú dieťa ako hrozbu pre ich manželský vzťah. Jeden alebo obidvaja rodičia vidia v dieťati konkurenciu. Niektorých to vedie k násiliu voči dieťaťu.
2. Nplánované rodičovstvo
Nechcené tehotenstvá spôsobujú, že rodičia vidia novorodenca ako omyl alebo nešťastie, a preto ho odmietajú.
3. Dieťa narodené so „zlým“ pohlavím
Najbežnejším príkladom je reakcia rodičov na narodenie dievčatka, keď chceli chlapca. Často sa potom stáva, že dievča je pozbavené otcovej lásky.
4. Pocity viny
Niekedy sa u rodičov môžu prejaviť pocity viny z dôvodu, že sa dieťa narodilo mimo manželstva. Ak sa to stane, niektorí rodičia prenesú svoje pocity viny na dieťa vo forme odmietnutia.
5. Nezrelý prístup
Povinnosti spojené so starostlivosťou o dieťa sa môžu zdať príliš ťažké. Niektorí rodičia nepochopia dostatočne skoro, že príchod dieťaťa si vyžaduje, aby mu venovali množstvo času, peňazí, práce a úsilia. Takýto nezrelý prístup vedie k tomu, že jeden alebo obaja rodičia odmietajú nového člena rodiny.
6. Nátlak rodiny
Rodičia alebo svokrovci často vyvíjajú na mladý pár veľký nátlak. Napätie, ktoré takto vzniká, môže vyvolať správanie zneužívajúce dieťa.
Odmietnutie sa môže vyskytovať na rôznych úrovniach, od jednoduchej a príležitostnej frustrácie až po úplné odmietnutie chlapca alebo dievčaťa. Deti pozbavené lásky často trpia psychickou i mentálnou nevyrovnanosťou. Detský psychológ Goldfarb poukázal na mnohé dôsledky, ktoré má na deti rodičovské odmietnutie. Tieto komplikácie nazýva poruchami z nedostatku lásky.
Najčastejšie poruchy z nedostatku lásky
- Ťažkosti s učením, slabá pamäť, chýbajúca schopnosť racionálne uvažovať.
- Narušenie orientácie v čase, problémy pochopiť určité matematické úlohy, hlavne z geometrie.
- Nedostatočné inhibičné (spomaľujúce) procesy riadiace činnosť nervového systému, a tým problémy so sebaovládaním, ktoré sa premietajú v chaotickom správaní, hyperaktivite s častými výkyvmi nálady a niekedy aj v neschopnosti udržať moč.
- Prejavy náklonnosti a lásky k osobám, ktoré sú ochotné ľúbiť ich, niekedy aj napriek pocitom neistoty a nedôvery.
- V závislosti od osobnosti dieťaťa sa môžu vyskytnúť rôzne reakcie, napríklad úzkosť, stres, unikanie do izolácie či agresívne správanie.
- Ťažkosti s adaptáciou na školský život.
- Návrat k menej rozvinutým (regresívnym) formám správania, ktoré nezodpovedajú veku dieťaťa.
Pri prevencii sa treba zamerať na oboznámenie rodičov s týmito nebezpečenstvami a pomôcť im porozumieť, že deti od narodenia potrebujú náklonnosť a lásku v rovnakej miere, ako napríklad potrebujú jedlo. Dôležité je tiež vyvarovať sa dlhšieho odlúčenia matky od dieťaťa, najmä počas prvých dvoch či troch rokov života.
Zdroj: Nancy van Pelt: Dítě v dobrých rukou: knížka pro správné rodiče Nancy van Pelt: Jak být skvělým rodičem
