„Vychovávame si zo svojich detí princov a princezné. Poskytujeme im neprimeraný servis, a tak ich pripravujeme na život v dospelosti spôsobom, že by si mali platiť personál,“ upozorňuje rodičov známa česká klinická psychologička a autorka knihy Ako žiť a nezblázniť sa Lidmila Pekařová.
Naši predkovia, podľa spomínanej psychologičky, vedeli vychovávať svoje deti priam brilantne. Sedliaci nechodili po prednáškach a nečítali množstvo odborných článkov, a predsa vedeli svojich potomkov pripraviť na život. Deti vedeli, že keď prídu zo školy, majú jasne stanovené povinnosti. Jedno dieťa išlo zbierať klásky, ďalšie nakŕmilo králiky a tretí súrodenec išiel pozbierať vajíčka.
Dnešné deti sa venujú len škole a krúžkom. Domácnosti sa venujú len rodičia. Prečo je tak dôležité, aby na začiatku školskej dochádzky prvák vyniesol kôš, vyrovnal v predsieni topánky alebo si upratal izbu? „Samozrejme, že my to urobíme lepšie a rýchlejšie. Lenže my potrebujeme naše deti aj za niečo pochváliť,“ upozorňuje Lidmila Pekařová. Dieťa, keď vie, že je v domácnosti potrebné, stáva sa aj spokojnejším. A hlavne vtedy, keď sa mu nedarí v škole, je potrebné, aby sa pre dieťa domov stal miestom, kde má úspech. Tým, že chválime deti doma, dieťa nemusí túto pochvalu hľadať niekde na ulici medzi rovesníkmi. Každý predsa hľadá určitú dávku pochvaly. Všetci chceme byť užitoční. „Detská sloboda, to nie je len flákanie sa po uliciach. To je aj splnenie si úloh do školy a povinností v domácnosti. Potom si dieťa môže robiť to, čo ho baví,“ upozorňuje Lidmila Pekařová.
Samotní rodičia robia zo svojich detí zduté a ukričané osôbky. Ako k tomu dochádza? Hlavne neustálym upozorňovaním, zákazmi a negáciou. „ Nechoď tam! To nesmieš robiť! To sú vety, ktoré často opakujeme. Namiesto toho máme deťom poradiť, ako to majú robiť správne,“ hovorí Lidmila Pekařová. Hlavne neustále napomínanie spôsobuje agresiu a vzdor. Keď sa dieťa správa nesprávne, na určitú dobu je potrebné ho izolovať a nevšímať si ho. Ono dobre vie, že sa nevhodne správa. Keď ho na chvíľu opustíme, dostáva signál, že sa nespráva vhodne.Keď je izolované, nikto do neho nekričí. Aby sme pri starších deťoch predišli zbytočným konfliktom, je potrebné sa s nimi na určitých podmienkach dohodnúť. Napríklad, keď rodičia prídu unavení z práce, pokojne môžu svojim deťom povedať, že potrebujú 30 minút na oddych a že neskôr sa im budú venovať. Taktiež, keď rodičia medzi sebou riešia nejaké problémy, úprimne o nich treba deťom povedať. Niekedy sú to maličkosti, prečo sa rodičia medzi sebou nerozprávajú. V napätej situácii medzi manželmi si deti hneď začnú predstavovať katastrofické scenáre v podobe rozvodu, sťahovania, zmeny školy a podobne. Môže to viesť až k úzkostiam. Preto je s deťmi potrebné úprimne komunikovať. Pri výchove starších detí nezabúdame na určitý domáci rozvrh práce v rodine, kde každý má napísané, čo je jeho povinnosťou. Vďaka rozdeleniu povinností deti nadobúdajú pocit zodpovednosti a dôležitotosti v rodine, ale čo je tiež dôležité, keď sa povinnosti rozdelia medzi všetkých členov rodiny, napätie v rodine klesá.
„Chcete, aby vaše dieťa bolo ústretové, sebavedomé a solídne? Tak mu nerobte hovorcu. Dovoľte mu, aby konalo aj samostatne. Tým, že všetko vybavujete za dieťa, vediete ho nielen k lenivosti, zakríknutosti, ale takéto dieťa nemá šancu budovať si svoje sebavedomie a samostatnosť,“ radí rodičom Lidmila Pekařová.
