http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Čo robiť, keď má dieťa zlú výslovnosť?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Čo robiť, keď má dieťa zlú výslovnosť? / Foto: Bigstock

Najčastejšie problémy súvisiace s rečou sú: neskorý vývoj reči, nesprávna výslovnosť, vynechávanie a zamieňanie niektorých hlások, šušlanie, rozprávanie nosom, vývinové chyby, poruchy plynulosti reči, problémy s rečovým prejavom, mlčanie v cudzom prostredí, mlčanie v stresových situáciách a podobne. Problémy s rečou majú chlapci štyrikrát častejšie ako dievčatá.

Okolo piateho roku by malo dieťa vyslovovať správne. Výnimkou je napríklad hláska r. Ak tomu tak nie je, dobré je obrátiť sa na logopéda. Pri nástupe do školy by mala byť výslovnosť v poriadku. Prečo majú niektoré deti s výslovnosťou problémy? Dôvodov môže byť veľa. Dieťa môže mať problémy so sluchom, s rečovými orgánmi, ale príčinou môžu byť aj znížené rozumové schopnosti. V súvislosti s nesprávnou výslovnosťou sa často môžete stretnúť s pojmami dyslália alebo artikulačná neobratnosť. Dyslália znamená nesprávnu výslovnosť jednej alebo viacerých hlások. Artikulačná neobratnosť znamená, že dieťa dokáže hlásku vysloviť, ale v zložitejších slovách ju vyslovuje ťažšie, zamieňa si ju za inú hlásku alebo hlásky v slove vymieňa.

 

Čo robiť, keď má prváčik zlú výslovnosť?

Ak má prváčik problémy s výslovnosťou s najväčšou pravdepodobnosťou bude mať aj problémy s písaním hlások. Slová môže písať tak, ako ich vyslovuje a tu môže nastať problém. Vhodné je navštíviť logopédiu a doma tiež pracovať podľa odporúčaní logopéda. Ak u dieťaťa v súvislosti s výslovnosťou prevládajú ešte výraznejšie problémy, odborníci vám poskytnú ďalšie odborné rady.

V domácom prostredí by malo mať dieťa kvalitné  vzory aj čo sa týka výslovnosti. Preto je dôležité aj doma s dieťaťom hovoriť nielen výslovnostne, ale aj gramaticky správne. Dieťa rodičov aj v tomto smere veľmi napodobňuje. Veľa sa s dieťaťom rozprávajte. Čítajte si nahlas knižky, rozprávajte si navzájom rozličné príbehy. Chyby vo výslovnosti korigujte veľmi citlivo. Nezastavujte dieťa v rozprávaní stále, keď sa pomýli. Keď dieťa príbeh dorozpráva, pristavte sa pri slovách, ktoré povedalo nesprávne a vyslovte ho správne. A určite sa dieťaťu neposmievajte. K správnemu vývoju reči prispieva aj šport a tvorivé činnosti. Keď dieťa niečo tvorí, podporuje to aj jeho rozprávanie. A prečo šport? Koordinácia pohybov má súvislosť s vývojom reči. Zistilo sa, že dieťa, ktoré nezvláda základné telesné aktivity, zrejme nezvládne ani artikuláciu a aj preto má zlú výslovnosť.

 

Ako je to s poruchami plynulosti reči?

V minulosti sa v súvislosti s plynulosťou reči používal aj názov koktavosť. Pri koktavosti dieťa opakuje časť slova alebo celé slovo. Má to, samozrejme, vplyv na psychiku dieťaťa. Často máva strach z rozprávania, znižuje sa mu sebaúcta a sebadôvera. Každý prípad je špecifický a dodnes sa úplne presne nezistilo, čo koktavosť spôsobuje.

Odborníčka na logopédiu Alžběta Peutelschmiedová odporúča vo svojej knihe Logopedické poradenství rodičom niekoľko vecí:

 

1. Naučte sa s deťmi rozprávať pomaly

Keď sa rodičia rozprávajú pomaly, je to účinnejšie, ako keď k pomalej reči nabádajú len dieťa.

 

2. Dobre počúvajte, čo deti hovoria a veľa sa s nimi rozprávajte

Snažte sa chápať zmysel  detskej reči a adekvátne reagujte, nenechajte sa vyrušovať neplynulosťou reči. Dávajte dieťaťu najavo, že vás teší sa s ním rozprávať a počúvať to, čo vám hovorí. Vy sami motivujte dieťa, aby veľa rozprávalo, aby nemalo zábrany veľa hovoriť. Rozprávajte sa nielen doma, ale aj na vychádzkach, výletoch, pri športe, pri jedle a podobne. Recitujte si básničky, spievajte si pesničky, hrajte spolu bábkové divadlo. Keď pri bábkovej hre  dieťa rozpráva za inú postavu a nie za seba, môže začať hovoriť aj plynulo. Rytmizovaná reč pomáha dieťaťu v plynulosti reči, a tak má z rozprávania lepší pocit. Taktne podporujte dieťa aj v tom, aby čo najviac rozprávalo aj o svojich obavách a možných frustráciách prameniacich z rozprávania.

 

3. Nedávajte najavo, že vás koktavosť dieťaťa trápi

Dieťa vás má rado a nechce vás sklamať. Vaše trápenie ho bolí a zvyšuje jeho úzkosť. Nedávajte najavo ani zlosť, hnev a netrpezlivosť. Nedívajte sa na dieťa sústredene a s obavami, či sa koktavosť v rečí objaví. Zvýšením pozornosti koktavosť len viac posilňujete. Nedávajte dieťaťu najavo súcit. Ten mu tiež vôbec nepomôže, nestojí oň a nepotrebuje ho.

 

4. Zbytočne nezasahujte do reči dieťaťa

Nehovorte dieťaťu, aby prestalo koktať, nestrašte ho trestom. Koktanie vôľou nemôže ovplyvniť. Počítajte s tým, že v stresových situáciách sa reč môže ešte zhoršiť. Nedokončujte slová za dieťa, neskáčte mu do reči a neodpovedajte skôr, kým dieťa dorozpráva. Možno chcelo povedať niečo úplne iné, než vy predpokladáte a vaša pomoc ho môže len zbytočne znervózňovať. Určite mu nehovorte: „ Zhlboka sa nadýchni! Hovor pomaly! Povedz to ešte raz!“ Ľudská reč je zautomatizovaný proces. Čím viac sa bude sústreďovať na to, čo robí, tým horšie mu to pôjde.

 


ZDROJ:
Alžběta Peutelschmiedová: Logopedické poradenství
Tereza Brníšková: První třídou bez pláče
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Reč detí
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.