U každého rodiča prevažujú určité prvky výchovy. Aký rodič ste vy?

Existuje široké spektrum rôznych štýlov výchovy a väčšina z nich je správna aj keď sa navzájom líšia. Tým sa potvrdzuje fakt, že neexistuje iba jeden vyhradený spôsob, ako sa stať dobrým rodičom. Ale niektoré výchovné metódy sú menej efektívne než iné. Každý rodič je špecifický, len u neho prevažujú určité prvky výchovy. Rodičia sa často dopúšťajú aj chýb, o ktorých niekedy ani netušia. Myslia to dobre, ale konečný efekt môže byť opačný.  Pozrime sa na niektoré typy rodičovstva, ktorým by bolo lepšie sa vyvarovať

1.Panovační rodičia

Charakteristickým znakom týchto rodičov je prísnosť a túžba mať všetko pod kontrolou. Musia mať prehľad o tom, čo robia nielen ich deti, ale aj ich kamaráti. Organizujú deťom voľný čas, všetky krúžky, podujatia, výber strednej školy, spôsob prípravy na vyučovanie a podobne. Vždy musia mať posledné slovo a v dôsledku toho sa ich deti len veľmi ťažko naučia  samostatne a múdro rozhodovať. Títo rodičia majú sklony k používaniu telesných trestov. Oni to s výchovou myslia dobre, ale zvolili si zlú cestu. Myslia si, že svoje deti chránia, ale oni ich predovšetkým izolujú. Nedávajú deťom šancu poučiť sa z vlastných zlyhaní a zlých rozhodnutí, a tak sa deti neučia obhajovať svoje názory a majú malú možnosť nerozširovať si vlastné životné skúsenosti.

2. Tolerantní rodičia

Títo rodičia doprajú svojim deťom všetko, po čom len túžia a vyhovejú každému detskému vrtochu. Mnoho pravidiel nemajú a aj tých pár dodržujú nedôsledne. Deti majú len minimum obmedzení. Títo rodičia si myslia, že keby deťom niečo zakázali, prestali by ich mať rady. Niekedy sa takto správajú rodičia, ktorí mali prísnych vlastných rodičov. Deti v takýchto rodinách sa môžu cítiť veľmi zábavne, ale nie sú pripravované na reálny život.

3. Prehnane kritickí rodičia

Títo rodičia často stanovujú svojim deťom nerealisticky vysoké ciele. Ďalším znakom týchto rodičov je aj túžba súdiť iných a kritizovať výchovné metódy iných rodín. Potrebujú sa neustále uisťovať, že sú lepší ako druhí. Takéto deti nie sú vedené k veľkorysosti a keď vyrastú, pravdepodobne aj ony budú veľmi kritické.

4. Vystrašení rodičia

Títo rodičia sa podobajú na panovačných rodičov, rozdiel je však v tom, že prísny dohľad nad deťmi robia zo strachu, že  čo všetko by sa mohlo prihodiť. A tak aj deťom vštepujú strach namiesto sebadôvery. Ich deti so strachom skúšajú nové veci, ťažko nadväzujú nové priateľstvá, neustále pociťujú obavy a prežívajú úzkosti.

5. Prehnane angažovaní rodičia

Títo rodičia zasahujú do úplne všetkého, čo ich deti robia. Tie potom nemajú žiadnu slobodu a žiadny priestor na to, aby mohli byť aj samy. Nemajú čas len tak si premýšľať, hrať sa a občas sa len tak flákať. Títo rodičia chcú byť kamarátmi nielen so svojimi deťmi, ale aj s ich kamarátmi. Samozrejme, je fajn, keď sú rodičia pre deti zároveň kamarátmi, ale nesmú pri tom zabúdať na svoju najdôležitejšiu úlohu, a to na svoju rodičovskú rolu. Často sa stáva, že medzi týmito rodičmi a deťmi vzniká veľmi silné puto, a preto sa deti od rodičov veľmi ťažko v dospelosti dokážu odpútať.

6. Pyšní rodičia

Niektorí rodičia vystavujú úspechy svojich detí na obdiv ako dôkaz vlastných úžasných výchovných metód. V tomto pokušení sme všetci, keď sa našim deťom darí. Treba si však dávať pozor na to, aby vo výchove išlo o našich potomkov a nie o nás. Pri tomto type výchovy hrozí aj enormný tlak na potomkov, aby naplnili očakávania svojich rodičov. Väčšinou však platí, že ak sú rodičia spokojní vo svojom zamestnaní alebo im pocit šťastia dávajú vlastné záľuby, priateľstvá, šport či iné aktivity v komunite, nemusia sa napĺňať šťastím prostredníctvom úspechov svojich detí. Potom sa rodičia môžu sústrediť na to, aby milovali svoje deti také, aké naozaj sú a nie preto, čo pre rodičov môžu urobiť.