Mnohí túžime po pokoji. Hľadáme rovnováhu. No stav, ktorý prevažne prežívame, je stav nepokoja. Náš pokoj je stále narušovaný udalosťami, ktoré zažívame, ale aj našimi vlastnými myšlienkami, rozhovormi a pocitmi. Určite ste si všimli, že pribúda stále viac psychológov, poradcov, rôznych motivátorov, koučov, sociálnych pracovníkov a profesionálov na duševné zdravie. Je ich viac ako kedykoľvek predtým. Ale počet ľudí, trpiacich depresiami, úzkosťami a ďalšími duševnými poruchami neklesá, ba naopak. Pribúdajú. Niektorým ľuďom pravdepodobne chýba harmónia, spokojnosť, pozitívne naladenie či pocit šťastia. Nespokojný človek je s máločím skutočne spokojný. Na všetkom mimo seba vidí chyby, nedostatky. Kritikou sa usiluje zvrátiť tento stav a upozorňovať na to, ako by veci mali vyzerať, ako by mali ľudia premýšľať, konať. Človek sa usiluje zmeniť svet na svoj obraz tak, ako ho on považuje za správny. Má vytvorený obraz sveta, akoby mal vyzerať a robí všetko preto, aby dosiahol taký obraz svojho sveta, ako si praje. Často sa mu to však nepodarí. Postupne po mnohých skúsenostiach, pokusoch a omyloch meniť vonkajší svet, dospeje k poznaniu, že ho v skutočnosti meniť nemôže. Berie mu to príliš veľa energie a únava ešte viac prehlbuje nepokoj. A preto obráti všetku nespokojnosť proti sebe. A tá má za dôsledok zníženie sebaúcty, sebavedomia a sebadôvery.
V tejto situácii čoraz viac ľudí hľadá cesty, ako sa dostať z bolesti a utrpenia, lebo začínajú byť neznesiteľné. Mnohí si myslia, že nadobudnú pokoj vtedy, keď zmenia prácu, partnera, vzhľad alebo čokoľvek iné, čo ich práve rozčuľuje a odoberá im energiu. Mnoho psychológov vám však povie, že pokoj sa nedá hľadať vo vonkajších záležitostiach. Pokoj často hľadáme vo vonkajšom svete, ale ten tam nenájdeme. Kde ho teda hľadať?
1. Presmerovanie nespokojnosti na spokojnosť
Pomalými krokmi cez sebauvedomovanie by sme sa mali pokúsiť hľadať to, čo nás napĺňa. Rozpamätať sa na svetlé okamihy života. Na lásku, priateľstvo, krásne chvíle, na harmóniu, na všetko krásne, čo život priniesol. Napĺňať postupne svoje myšlienky spokojnosťou a vďačnosťou. Pomaly sa odpútavať od toho, s čím sme nespokojní, k tomu, čo nám napriek problémom robí ešte radosť.
2. Základom pokoja a vnútornej spokojnosti je úprimná spokojnosť s tým, čo máme
Zamerajme sa teda na to, čo máme. V skutočnosti to nie je málo. Máme napríklad dobré zdravie, harmonickú rodinu alebo prácu, ktorá nás nielen uživí, ale aj baví. To všetko sú hodnoty. Koľko ľudí toto všetko nemá? Často nevieme oceniť, čo máme a čím disponujeme. Pozeráme sa dookola. Pozeráme a porovnávame. Obdivujeme okolie. Sledujeme reklamy v televízii a necháme sa zožierať predstavami, čo nemáme a chceme mať. Väčšinou to vôbec nepotrebujeme. Začíname byť nespokojní s tým, čo máme. Cieľ reklamy bol splnený. Pre zachovanie pokoja je dôležité odpútať sa od týchto vonkajších vplyvov.
3. Spokojnosť v prítomnosti je zárukou spokojnosti aj v budúcnosti
Tí, ktorí nie sú spokojní s tým, čo dnes majú, nikdy nebudú s ničím spokojní. Prečo? Preto, lebo spokojnosť prichádza zvnútra. Tú nám neprinesie ani jeden nový výrobok, ktorý si kúpime. Základom je postupne si uvedomovať a učiť sa spokojnosti so všetkým, čo máme a čo sme vlastnou prácou a úsilím nadobudli. Oceňme a vážme si to. Je to dobrý začiatok. Získame veľa. Na začiatku dobrý pocit a spokojnosť. Je to rozhodujúci predpoklad na to, aby sme boli spokojní i v budúcnosti.
4. Odstraňujme zo života spúšťače vnútorného napätia
Väčšina ľudí pokoj v duši nemá, pretože život prináša neustále nové výzvy, situácie, ktoré nás dokážu rozhodiť. Mnohí v sebe nosíme staré bolesti a traumy, nedoriešené situácie, ktoré fungujú ako časovaná bomba. Stačí, keď sa ich niekto neopatrne dotkne, a oni vybuchnú. Sužujú nás pocity žiarlivosti, hnevu, závisti, bezmocnosti, krivdy, ktoré ale potláčame hlboko dovnútra, lebo sa bojíme priznať sa k nim. Chceme sa pred ľuďmi ukazovať ako tí lepší, takí, akých nás väčšina z nich chce mať. Tým si ale spôsobujeme vnútorný konflikt, utrpenie, vnútorné napätie, pretože navonok sa ukazujeme ináč, akí v skutočnosti sme. Preto je dôležité naučiť sa s týmto vnútorným napätím pracovať, pretože práve odstránením vnútorného konfliktu, sa môžeme dostať na cestu vnútorného pokoja.
5. Buďme sami sebou
Častým problémom je, že ľudia nedokážu byť sami sebou. Pretvárka sa stala súčasťou našich životov. Ak chceme napríklad zapôsobiť na opačné pohlavie, dávame najavo len svoje najsilnejšie stránky a tie slabé schovávame. Vytvárame o sebe umelé obrazy a potom vnikajú aj umelé a povrchné vzťahy. Dovoľme, aby nás milovali takých, akí sme. Ako ľudia máme takú zaujímavú vlastnosť, že vidíme skôr tie zlé veci vo svojich životoch a na nás samých a často zabúdame na tie dobré. I keď je tých dobrých omnoho viac. Nedovoľme, aby nám nedokonalosti a slabé stránky neustále podkopávali sebavedomie, vôľu a odhodlanie. Každý máme svoje silné, tak ako aj tie slabé stránky a iba vtedy, keď začneme akceptovať to, kým sme a tiež to, kým nie sme, až vtedy budeme môcť dosiahnuť náš plný potenciál a budeme sami sebou.
Prečítajte si tiež: Ako zostať samým sebou
6. Nebojme sa zaujať nové postoje
Ak sme nespokojní so svetom, treba nazrieť do vlastného vnútra a nájsť tie postoje, ktoré nás nepodporujú v tom, aby sme žili v pokoji, šťastní, v hojnosti a v radosti. Mnohé naše názory, presvedčenia a poznatky nám už doslúžili. Prejavme im vďačnosť za to, že nás doviedli až do bodu, keď sme rozpoznali, že už ich nepotrebujeme. Buďme vďační za to, že sme došli k poznaniu, že môžeme zaujať nový názor a nové postoje, že sa môžeme vydať novou cestou. Ak prijímame aj dávame, sme v súlade so svetom, máme radosť, cítime pokoj v duši, lásku v srdci, sme šťastní a spokojní.
ZDROJ: Oli Doyl: Objavte svoj vnútorný pokoj Richard Carlson: Netrápte sa pre maličkosti
