Články: Pre študentov
O projekte

 

Ako zostať samým sebou?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Pexels
  Foto: Pexels

Byť sám sebou vo svete, ktorý sa ťa neprestajne
snaží urobiť niekým iným, je veľký úspech.
(Emerson)

 

Niekedy si to možno ani poriadne neuvedomujeme, ale správame sa tak, ako sme pôvodne neplánovali. Často sa musíme snažiť, aby sme zapadli do kolektívu, partie, do rodiny, do partnerského vzťahu,  do akejkoľvek inej komunity. Robíme to podvedome alebo vedome z dôvodu, aby nás prijali, aby sme boli jedni z nich, aby sme boli obľúbení. Hovorí sa tomu prispôsobiť sa niekomu, k niečomu alebo robiť veci pre dobro všetkých. Vzhľadom na to, že žijeme v spoločenstve ľudí, do určitej miery sa prispôsobovať musíme. Určite sa budeme správať inak a rozprávať iným štýlom, keď sme v prítomnosti rodiny, v škole, v zamestnaní, iné je to v prítomnosti starých dobrých kamarátov a zasa iné, keď prídeme do novej skupiny ľudí, ktorých ešte nepoznáme. Inakšie pôjdeme oblečený na pracovný pohovor, či na oficiálne stretnutie a inak zasa, keď pôjdeme večer von na prechádzku. Preto si myslím, že tvrdenie byť sám sebou v každej chvíli je veľmi náročné. Práve naopak, veľmi často sa musíme hrať na niečo, čo nie sme, až napokon stratíme pojem o tom, kto vlastne sme a odkiaľ sme prišli. Dnešná doba si to však vyžaduje. Konzumný spôsob života si to vynucuje. Dnes je prakticky nemožné byť sám sebou a ísť takpovediac sám proti všetkým a je to spôsobené práve tým, že ľudia sú nasýtení predsudkami a hlavne hraním sa na niečo iné, čo v skutočnosti nie sú. Je naozaj veľmi ťažké nájsť zlatú strednú cestu, pri ktorej dokážeme aspoň do určitej miery vyhovieť okoliu, ale predovšetkým si zachováme vlastnú tvár a svoje vlastné ja.

 

Ako sa teda nestratiť v procese hľadania seba samého? V prvom rade by sme si mali uvedomiť situácie, v ktorých prispôsobovanie povyšujeme nad prirodzenosť aj v tých  prípadoch, keď to vôbec nie je potrebné. Nepreháňame to niekedy a v snahe zapáčiť sa či vyhovieť, nepotláčame náhodou svoje vlastné sny a túžby? A prečo sa tak radi a ochotne  robíme? Je to z mnohých racionálnych dôvodov. Jednak si chceme udržať pracovnú pozíciu a tiež  pokojne prežívať vzťahy doma, ale aj na pracovisku. A niekedy zase chceme urobiť radosť iným. Potrebujeme neustále dôkazy že sme prospešní v práci, túžime, aby si našu prácu niekto všimol, aby nás dobre ohodnotili, nestratili sme zamestnanie a tým aj peniaze. Aj vo vzťahu sa bojíme, že nás nebude mať partner rád, ak ostaneme sami sebou. Nedostaneme jeho/jej pozornosť. Zo začiatku sa automaticky prispôsobujeme v novej známosti, aby sme si dokázali navzájom, akí sme super, čo po nejakom čase nás však začne unavovať.  Na ceste hľadania vlastného ja je potrebné rozvíjať najprv seba samého. Tak ako sa budeme meniť, tak sa budú meniť aj okolnosti. Ako sa bude meniť naše vnútro, tak sa bude meniť aj náš vonkajší svet. Ako to dosiahnuť?

 

 

1) Prijmite seba samotného  aj s vlastnými nedokonalosťami.

Prestaňte utekať pred vlastnou bolesťou, strachom a ilúziou. Pomenujte s najväčšou úprimnosťou vaše chyby a bolesti. Hľadajte možnosti nápravy v sebe. Predsa, každá skúsenosť je pre naše dobro. Práve preto sa naučte odpúšťať hlavne sebe a až keď toto zvládnete, potom aj druhým dokážete odpustiť. Jedine takto dosiahnete vnútornú slobodu od všetkých a všetkého.  Zrazu nebudete mať potrebu nič a nikomu dokazovať. Toto je jeden z prvých krokov na ceste k sebe samému.

Musíte si uvedomiť jednu dôležitú pravdu. Nikto vám nedá a neponúkne  dokonalé  šťastie. Hlavne z prvých fázach zaľúbenia si myslíte, že šťastnými vás urobí partner. Toto však nie je pravda. Jedine vy sami sa môžete snažiť o dokonalé šťastie, a to sa vám podarí docieliť vtedy,  pokiaľ budete sami sebou. Vtedy budete chápať naplno, čo je to vlastne zodpovednosť za seba.

 

2) Skúmajte  a spoznávajte seba samých.

Máte naozaj dostatok času, aby ste premýšľali sami nad sebou, nad vlastným smerovaním, nad vlastnou cestou? Myslím si, že skôr nie ako áno. Skúste sa občas stratiť z očí iných, utiahnuť sa do samoty a ponoriť sa do seba. Len tak sami so sebou sa poprechádzajte v meste, v prírode, večer v tme alebo v daždi, keď ulice spia. Keď vypnete mobil a sociálne siete aspoň na jeden deň, určite sa vám to podarí. Nájdite si pravidelne čas na uváženie svojho konania. Ustavične sa treba seba samého pýtať: „Prečo to robím?"  „Som to skutočne ja?"  „Skutočne chcem to, čo teraz robím.“ „Cítim sa pri tom dobre?“ „ Robí ma to šťastným?"  "Môžem tomu naozaj povedať áno?" Možno aj vďaka jedinému dňu venovanému vlastnej osobe pochopíte niečo, čo ste doteraz nechápali alebo objavíte to, o čom ste ani netušili.

 

3) Dávajte viac otázok ako odpovedí

Hlavne dospelí ľudia majú hneď na všetko svoje odpovede. Skúsme to však urobiť naopak. Aspoň niekoľko dní sa viac pýtajme. Dávajme si sami otázky. Po každej otázke budú prichádzať ďalšie v poradí. Nevadí, že nebudeme mať na ne adekvátne odpovede hneď. Po uplynutí určitého času sa odpovede objavia samy.

 

4) Odovzdávajte svetu vlastné zážitky a informácie

To, čo ste zistili, naštudovali alebo prežili na vlastnej koži, môže byť pre niektorých ľudí veľkou neznámou. To, čo pre vás vyzerá byť jednoduché, pre iných môže byť hlavolam. Keď sa človek podelí so svojimi nápadmi, myšlienkami a skúsenosťami, ešte viac sa dozvie aj o sebe, a to vďaka spätným rekciám na svoje myšlienky. Vďaka vlastnej aktivite a iniciatíve môžete získať nových priateľov či spriaznené duše, ktoré kráčajú rovnakým smerom.

 

5) Viac počúvajte

Odhoďte pýchu a presvedčenie, že  len vy všetko najlepšie viete. Keď sa viac započúvate do rozprávania iných, môžete sa veľa nového dozvedieť. Niekedy sa stane, že človek, od ktorého by sme to vôbec nečakali, nás oboznámi s vecami, ktoré nám môžu úplne zmeniť život.

 

6) Zmierte sa so svojim nedostatkami

Každý človek má občas pocit, že niečo na ňom nie je úplne dokonalé. Psychológovia tvrdia, že všetku energiu nemáme venovať nejakej nedokonalosti, ale pozornosť máme sústreďovať hlavne na pozitíva, ktorými sme boli obdarení. A tak tie nedokonalosti je lepšie si nevšímať alebo naopak, urobte si z nich svoju prednosť, svoje špecifikum. Tiež je dôležité usporiadať si svoje priority, uvedomiť si, čo je podstatné  a čo nie.

 

A tak, keď si uvedomíte, čo je vašou podstatou, snažte sa zostať sami sebou. Tešte sa zo svojej individuality. Ja viem, že niekedy je nutné prispôsobovať sa v rámci dobrej atmosféry alebo dobrým kolektívnym výkonom v škole či v práci.  To však neznamená, že táto potreba má pohltiť celú vašu osobnosť. Neskrývajte pred svetom vaše vlastné osobité črty. To vôbec nie je zlé, že sa líšite od iných. Veď práve to, čo vás robí odlišným, je vaša veľká hodnota. Možno pri vlastnom hľadaní sa zistíte, že ste v porovnaní s inými na tom lepšie. To však nie je dôvod na pýchu. Pýchou si len odoženiete ľudí od seba. Najlepším liekom proti pýche je uvedomenie si skutočnosti, že existuje ešte stále veľa vecí, ktoré neviete.

 

A tak, keď už viete, ktorou cestou ísť, nezabudnite dávať do toho, čo vás naozaj baví maximum energie. Robte veci, ktoré vás bavia a snažte sa byť najlepší. Tí praví ľudia, ktorí majú pri vás v týchto chvíľach stáť, sa určite objavia a budú vás podporovať. Keď budete sami sebou a budete robiť to, čo vás naozaj napĺňa, nebudete musieť nikomu nič dokazovať. Získate tak aj bonus v podobe vnútornej slobody.

 


Zdroj: Deborah Plummer: Budování sebeúcty  
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si vysokoškolák? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a zaujímavé informácie z oblasti vzdelávania.