Ako naučiť bojazlivé dieťa kontaktu s ľuďmi?

Každému sa občas môže stať, že je plachý alebo bojazlivý. Bojazlivosť vzniká súhrou náhody a nevhodných podmienok. Keď je dieťa malé, plachosť sa nám môže javiť ako niečo roztomilé, ale v neskoršom veku je to niečo, čo pôsobí skôr ako prekážka. Psychológovia tvrdia, že bojazlivosť nie je vrodená, je to len určitý model chovania. Ako zbaviť dieťaťa bojazlivosti? Prečítajte si niekoľko postupov, ktoré by vám mohli pri odstraňovaní tohto problému pomôcť.

1. Veďte svoje deti k tomu, aby boli spoločenské

Nie je to vždy jednoduché, pretože niekto z nás je prirodzene introvert a niekto extrovert. Jeden má spoločnosť ľudí rád a ten druhý zase menej. Vysvetlite však svojim deťom, že celý život budeme prichádzať do situácií, kedy aj napriek tomu, že sa cítime lepšie sami, budeme musieť s ľuďmi komunikovať. Keď k deťom niekto hovorí alebo ich pozdraví, základné pravidlá spoločenského správania by nemali ignorovať. Mali by sa:

• na dotyčnú osobu dívať,
• pozdraviť sa,
• keď je dieťa staršie, môže k pozdravu pripojiť aj oslovenie predstavovanej osoby.

Od určitého veku  môžete dieťaťu osoby predstavovať takto: „Toto je Peter, pozdrav ho, prosím.“ Dieťa sa naňho pozrie a povie: „Ahoj, Peter. Alebo. Dobrý deň, Peter.“ Pre deti do štyroch rokov to postačí, pretože v tomto veku by deti nemali byť stredom pozornosti dlhšiu dobu, pretože by ich to viedlo k tomu, že sa začnú správa neprirodzene. V tomto veku stačí pozdraviť a nadviazať očný kontakt. Je to prvý krok, ktorý je potrebné deti naučiť zvládnuť. Pozdrav a priamy pohľad je to, čo medzi neznámymi ľuďmi láme ľady v detstve i dospelosti.

2. Trvajte na tom, aby dieťa trénovalo

Ak dieťa doteraz nezdravilo, bude možno  zo začiatku odporovať vašej požiadavke. Trvajte však na tom, aby pozdravilo a nadviazalo zrakový kontakt. Austrálsky klinický psychológ a rodinný terapeut  Steve Biddulph vo svojej knihe Proč jsou šťastné deti šťastné uvádza napríklad tento príbeh dievčatka: O trojročnej  Lucii si rodičia mysleli, že je plachá. Mávali často návštevy a hoci za iných okolností Lucia rada rozprávala, keď prišla návšteva, nič nepovedala a skrývala sa za mamu. Neskôr sa tak začala správať aj k iným deťom. Čo im poradil doktor Biddulph? Povedal im, aby jej dali jasné inštrukcie o tom, ako sa treba správať k hosťom. Keď prišla na návštevu matkina kamarátka, opäť bola ticho, a tak ju podľa inštrukcií doktora poslali do vedľajšej miestnosti, kde mala popremýšľať o tom, či na niečo nezabudla. Samozrejme, zo začiatku Lucia vbehla do miestnosti s rodičmi a návštevou a nepovedala opäť nič, a tak ju znova rodičia poslali naspäť. Zo začiatku to bolo naozaj náročné. Po určitej dobe však prišla do miestnosti a pozdravila sa. Potom sa išla spokojne hrať. O niekoľko minút prišla k matkinej kamarátke opäť, ukázala jej svoju hračku a povedala aj pár viet. V priebehu niekoľkých mesiacov sa z Lucie stalo smelé dievčatko.

Či bude dieťa spoločenské alebo bojazlivé v kontakte s ľuďmi, záleží len na tom, ako sa naučí nadväzovať kontakt s ľuďmi. Keď naučíte dieťa pozdraviť sa, pozerať sa ľuďom do očí a predstaviť sa, bude jednoduchším spôsobom získavať priateľov, bude sa medzi deťmi aj dospelými cítiť sebaisto a jeho spoločenské správanie sa bude zdokonaľovať.

Keď dieťa plachosť prekoná ešte v detstve, jeho život bude vo všetkých smeroch úspešnejší, či je to už v škole, v práci alebo pri nadväzovaní vzťahov.