Je vaše dieťa introvert? Nepokúšajte sa ho zmeniť!

Má vaše dieťa rado samotu? Namiesto bláznivých hier s deťmi sa radšej venuje knihám, kresleniu, stavaniu stavebníc alebo hraniu videohier a celý deň by mu žiadna spoločnosť detí nechýbala? Vyhľadáva v skupine detí často tichý kútik a cíti sa v ňom príjemne? S veľkou pravdepodobnosťou máte doma malého introverta.

Možno vás toto jeho správanie trápi a máte obavy, že bude z neho „outsider“, lebo vy ste boli v jeho veku úplne iní. Vlastne väčšina detí okolo neho sa vám zdá iná – bláznivá, živá, komunikatívna. No nestrachujte sa. Toto je jeho svet, kde je šťastné. Nepokúšajte sa ho pretvoriť. A nie je to žiadna vada. Akurát by ste mali prehodnotiť svoj prístup k nemu a pochopiť, čo ho robí šťastným.

Akí introverti v skutočnosti sú?

Introvertov je plná zemeguľa. A je to tak dobre, pretože sú na svete príjemným vyvážením stále viditeľných a hlučných extrovertov. Podľa štatistík tvoria introverti relatívne veľkú časť populácie. Každý tretí človek je vraj introvert a niektoré štatistiky dokonca hovoria, že ním je každý druhý. Väčšina ľudí si o introvertoch myslí, že sú to hanbliví ľudia. Podľa spisovateľky Susan Cain, autorky knihy o introvertoch Quiet, je však hanblivosť strach z toho, čo si o vás iní ľudia pomyslia. Introverti tento strach nepoznajú. Rozdiel spočíva v tom, ako reagujú introverti na stimuly. Extroverti majú radi veľa stimulov a introverti sú zase ich presným opakom.

Sú to ľudia, ktorí jednoducho milujú ticho a samotu si užívajú. Niežeby mali problém s ľuďmi ako takými, ale hluk a veľké skupiny ľudí ich znervózňujú. Veľmi stimulujúce prostredie je to, čo je pre nich nepríjemné a vyslovene vyhľadávajú pokoj. Sú typickí tým, že sa v tichom prostredí dokážu po dlhú dobu veľmi dobre sústrediť. Pokojné prostredie im umožňuje pracovať najproduktívnejšie, byť najviac vybudení a produkovať najlepšie kreatívne myšlienky.

Deti – extroverti sa pri nedostatku stimulov začnú nudiť, deti - introverti sa naopak nudia v dave. Napriek tomu, že radšej pracujú alebo trávia chvíle osamote, dokážu byť aj výborní tímoví hráči.

Ak by sme však chceli rozdeliť ľudí na dva jednoznačné tábory, nebude to úplne možné. Psychológ Carl Jung tvrdí, že žiadny človek nie je iba introvert alebo extrovert. Všetci sa nachádzame niekde na tejto škále medzi nimi a naše prejavy môžu byť teda rôzne. Každopádne naša spoločnosť potrebuje oba typy ľudí. Potrebuje jing a jang.

Aké to majú malí introverti v škole?

Školské roky pre introvertov nemusia byť dnes ničím príjemným. Deti, ktoré preferujú samotu, sú zväčša považované za čudákov alebo v horšom prípade dokonca za problémové deti. Učitelia dnes veria, že ideálnym študentom je extrovert. Jemu sa prakticky prispôsobujú trendy vyučovacieho procesu. Školy, ale aj celá spoločnosť, sa dnes zameriavajú na vytváranie tímov a prácu v nich. Veľký dôraz sa kladie na otvorenosť, priateľskosť a spoločenskosť, ktoré bohužiaľ prirodzene introvertom chýbajú.

Zatiaľ, čo voľakedy sa v školách sústredilo viac práce s deťmi na ich individuálne výsledky, dnes sa do popredia dostávajú tímy. Opäť z toho môžu ťažiť iba extroverti. Introverti by si radšej pokojne pracovali sami a spoliehali sa na svoje myšlienky, čím by tiež samozrejme prispievali k zlepšovaniu výsledkov triedy, školy, či neskôr spoločnosti. Trendom však je, aby sme všade pracovali ako tím. Do úzadia sa ale dostáva fakt, že presne tak, ako je nutné naučiť pracovať introvertov v tíme, rovnako tak je dôležité naučiť pracovať extrovertov samostatne. Na to by sa v školách pri nasledovaní trendov nemalo zabúdať.

Susan Cain tvrdí, že introverti sú neustále vyzývaní a tlačení do spôsobu života extrovertov. Očakáva sa od nich, že budú milovať tímovú prácu, brainstormingy, networking či premýšľať nahlas. To sa ale nikdy nestane. Budú žiť akurát život, ktorý by si nikdy nevybrali. Myslí si, že to naopak tieto osobnosti vedie k absolútnemu „mrhaniu ich talentu, energie a šťastia.“  Všetky osobnosti totiž dokážu preukázať svoj maximálny talent iba v prostredí, ktoré je pre nich podnecujúce.

Introverti sú už ako škôlkari neustále tlačení do rôznych socializačných aktivít, ktoré takpovediac pretrpia. Občas doslova i preplačú. A prečo? Pretože to v škôlke všetky deti robia. Problém je, že niektoré z nich si tieto spomienky na detstvo odnášajú so sebou ako tú najhoršiu nočnú moru. Časy, kedy boli do niečoho nepochopiteľného neustále nútení.

V školách neskôr už len samotné sedenie v školských laviciach po skupinkách môže byť pre introvertov vyčerpávajúce. Sú nútení spolupracovať dokonca aj na predmetoch ako je matematika či tvorivé písanie, kde by sa očakávalo absolútne samostatné myslenie.

Mali by sme dať šancu byť prirodzení všetkým

To, že tlačíme introvertov, aby sa správali ako extroverti, je strata pre nich samých, pre ich kolegov, komunity, jednoducho celý svet. Nefungujú tak lepšie. Vedieme deti - introvertov k tomu, že ich pocity nie sú správne. To správne je, ak budú vystupovať na Hviezdoslavovom Kubíne, prihlásia sa do Talent show  alebo že ak milujú hru na klavír, svoje skladby musia predviesť pred sálou plnou ľudí. Nikoho nezaujíma, že je to pre niektoré deti traumatický zážitok. Dokonca až taký, že sa radšej vzdajú svojej lásky k hudbe, len aby nemuseli koncertovať pred ľuďmi. Snažíme sa deťom nahovoriť, že by mali byť iné, inak nemôžu uspieť. Ale to nie je pravda.

Napriek tomu, že introverti nie sú v škole glorifikovaní, podľa výskumov majú v školách lepšie známky a sú erudovanejší. Je preto nepochopiteľné, prečo sa do riadiacich funkcií vyberajú omnoho častejšie extroverti. V roku 2010  Adam M. Grant, Francesca Gino, a David A. Hofmann vo svojom výskume prišli so zistením, že introverti sú rovnako úspešní lídri ako extroverti, pričom v určitých oblastiach sa javili introverti ako lepší šéfovia.

Ak introvertní vodcovia vedú aktívnych ľudí, dajú im napríklad skôr priestor na ich nápady. Extrovert sa ľahko pohltí svojimi vlastnými nápadmi, a tak nápady ostatných nemôžu vyniknúť aj ak by boli lepšie.

Introverti bývajú často kreatívnejší a práve ich obľúbená samota v tom zohráva významnú rolu. Ak sme sami, myšlienky nám môžu v hlave lepšie pracovať.

Mnoho známych osobností boli introverti ako napríklad Warren Buffett, Eleanor Rooseveltová, Gandhi, Rosa Parksová, Dr. Seuss, Steve Wozniak, J.K.Rowlingová, Bill Gates, Abraham Lincoln, Albert Einstein, Laura Bushová, Ema Watsonová, Audrey Hepburnová a mnohí ďalší.

Všetci títo ľudia sa presadili a stali sa známymi nie preto, že by im sláva robila dobre, ale preto, že išli za správnou vecou a nemali východisko. Samota bola ich vzduch, ktorý dýchali a mala pre nich v živote veľký význam. Ak sa pozrieme na vodcov veľkých náboženstiev, všetci hľadali samotu. Prichádzali do pustatín, na púšte a dostávali zjavenia. Potom prichádzali do svojej komunity a hovorili o svojich myšlienkach a zážitkoch. Všetci sa potrebujeme vracať do ticha a sústrediť sa iba na svoje myšlienky. Výskumy hovoria, že ak tak nerobíme, iba preberáme myšlienky a názory tých najvýraznejších osobností v našom okolí bez toho, aby sme si to uvedomovali. Introverti sa vracajú do ticha prirodzene. Susan Cain tvrdí, že by sme mali dať introvertom, čo najviac slobody, pretože spoločnosť potrebuje ich veľké myšlienky, ktoré si z ticha prinášajú. V nepredvídateľnej dobe potrebujeme nchádzať tie najlepšie riešenia.

Zdroj: