Hry pre deti do tábora – 2. časť

Hry pre deti sa hodia nielen animátorom, ale počas leta aj rodičom na rôznych stanovačkách či dovolenkách, kde môžete stretnúť viaceré deti.
Hry pre deti sa hodia nielen animátorom, ale počas leta aj rodičom na rôznych stanovačkách či dovolenkách, kde môžete stretnúť viaceré deti. / Foto: Bigstock

V prvom článku venovanému táborovým hrám sme sa venovali aktivitám, ktoré sa dajú hrať na ihrisku, v lese alebo na lúke. V tomto článku sa pozrieme na iný typ detských aktivít - zoznamovacie hry.

 

Hra Romeo hľadá Júliu

Povedzte deťom, aby sa postavili do kruhu. Potom vyberte dvoch dobrovoľníkov - chlapca a dievča. Chlapcovi zaviažte šatkou oči, dievčaťu šatkou zviažte nohy, aby nemohla chodiť, iba skákať. Chlapec má podľa zvuku nájsť dievča. Môže zakričať: „Júlia, kde si?“ A Júlia odpovedá len jedným slovom: „Rómeo!“ Keď Rómeo nájde Júliu, v hre pokračuje ďalší pár.

 

Hra Sochy

Animátor napíše mená všetkých prítomných na lístky a tie vhodí do nejakej nádoby. Hráči si potom ťahajú lístky a osobu, meno ktorej si vytiahli, majú znázorniť sochou. V tejto hre sa človek dozvie, ako na ľudí na prvý dojem pôsobí, čo je pre neho typické a podobne. Táto hra sa dá hrať aj v období, keď sa deti len navzájem zoznamujú, ale aj v období, keď sa už lepšie poznajú. Animátori deti upozornia na to, aby nikto nikoho nezosmiešňoval.

 

Hra Upír

Na druhý-tretí deň, keď sa už deti lepšie poznajú, môžete sa s nimi zahrať hru na upíra. Hru začne animátor, který bude prvý upír. Upír sa zameria na jedného hráča.Ten, keď vidí, že sa upír k nemu přiblížil, očami sa výrazne pozrie na niekoho zo skupiny. Ten musí bleskurýchlo povedať jeho meno alebo prezývku. Ak sa tak stane, obeť je zachránená a upír ide za niekým iným. Ak hráč nestihne povedať meno alebo prezývku, stáva sa on upírom. Ak máte v skupine menšie deti, môžete si vybrať namiesto upíra niečo menej strašidelné, napríklad nejaké dravé zviera ako tiger či žralok.

 

Hra Deka

Všetkých hráčov rozdelíme do dvoch skupín. Dvaja animátori držia napnutú deku asi vo výške ramien. Každá skupinka si sadne na stranu za deku tak, aby skupinky na seba vôbec nevideli. Každá skupina si potom vyberie jedného hráča a ten si sadne tesne tvárou k deke. Princíp je v tom, že až obidvaja vybraní hráči sedia na svojin miestach, animátori pustia deku na zem a vybraní hráči sa uvidia. Ktorý hráč povie skôr správne meno druhého hráča, získava bod pre svoju skupinu. Animátori opäť napnú deku a v hre sa môže pokračovať. Hra sa skončí vtedy, keď sa vystriedajú všetci hráči.

 

Hra Pavučina

Deti sa postavia do kruhu. Za jednu minútu si každý premyslí, čo by o sebe povedal ostatným. Potom jeden z účastníkov začína hru. Animátor mu dá do ruky klbko vlny a on niečo o sebe povie a hodí klbko niekomu ďalšiemu. Začiatok vlny však drží v ruke. Dieťa, ktoré dostalo klbko, ho hodí naspäť tomu, od koho ho dostalo a opakuje jeho meno a informácie, ktoré o sebe povedal.

 

Hra Zoznamovanie #1

Je to partnerská hra, pri ktorej každý člen skupiny predstavuje niekoho iného. Účastníkov hry rozdelíme do dvojíc. Jeden z dvojice sa pýta toho druhého (asi 5 minút) na dôležité informácie, z ktorých potom zostaví krátku správu. Potom sa vymenia. Po 10 minútach si všetci sadnú do kruhu a každý predstaví svojho partnera, s ktorým viedol rozhovor. Povie všetko, čo si zapamätal alebo čo si zapísal.

 

Hra Zoznamovanie #2

Na každý lístok napíšeme samostatne meno a priezvisko každého z prítomných. Lístky poskladáme a dáme do škatule. Obsah škatule premiešame a každý hráč si vyberie jeden lístok. Na pokyn vedúceho si lístky roztvoria a hráči začnú hľadať medzi prítomnými toho, ktorého meno si vytiahli. Nakoľko sa vzájomne nepoznajú, začnú oslovovať tých, o ktorých si myslia, že im meno patrí. Všetko funguje podľa spoločenských pravidiel. Hráč sa môže obrátiť iba na toho, kto sa práve nerozpráva s iným členom. Kontakt sa nadväzuje slovami: „Prepáč, nie si náhodou….“ a hráč pomenuje toho koho hľadá. Pritom musí povedať: „Ja sa volám ….“ a súčasne podať oslovenému ruku. Dotyčný musí pritom ruku stisnúť a povedať svoje meno. Keď hráč nájde hľadanú osobu a podá jej ruku, má splnenú polovicu úlohy. V hre zostáva až dovtedy, kým si nepodá ruku s hráčom, ktorý hľadá jeho. Keď už má splnenú aj túto časť úlohy, môže si sadnúť na jednu z pripravených stoličiek. Ten, kto bude posledný, musí obísť všetkých prítomných, každému podať ruku a navzájom sa s nimi predstaviť.

 

Hra Meno a obrázok

Každý hráč nakreslí na papier vec, ktorú má najradšej a výrazne napíše svoje meno. Hráči stoja (príp. sedia) v kruhu a postupne predstavujú meno a dôvod, prečo nakreslili tú - ktorú vec. Obrázky sa potom nalepia na stenu. Namiesto obrázkov môžu deti vytvoriť aj koláž z  obrázkov, textov a farieb tak, aby sa čo najlepšie predstavili ostatným. Môžu lepiť obrázky, ale aj dopisovať texty. Potom prezentujú svoju koláž, opíšu prácu, rodinu, hobby, svoje pocity a plány.

 

Hra Zoznámenie s vlastnosťami

Hru začíname od prvého hráča, ktorý povie svoje meno a jednu svoju charakteristickú vlastnosť, napr.: „Volám sa Fero a som veselý .“ Pridá sa ďalší zo skupiny a zopakuje v tretej osobe vetu, ktorú povedal predchádzajúci hráč a pridá svoje meno a vlastnosť. Napr.: „On sa volá Fero a je veselý a ja som Janka a rada varím.“ Takto hra pokračuje, až kým sa nevystriedajú všetci členovia skupiny a posledný potom zopakuje mená všetkých hráčov celej skupiny a ich charakteristické vlastnosti.

 

Prečítajte si tiež: 

Hry pre deti do tábora - 1. časť

Hry pre deti do tábora – 3. časť

 

Zdroj: SKUPINOVÉ HRY PRO ŽIVOT, Klaus W. Vopel, 2007
Čítajte viac o téme: Hry pre deti
Zdieľať na facebooku