http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

ROZHOVOR - dôležitá potrava pre detský mozog

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Komunikácie a slovná zásoba na prvý dojem do značnej miery charakterizuje dieťa. Čo však spôsobuje, že niektoré deti rozprávajú viac a iné menej? / Foto: Bigstock

Keď prídu deti do prvej triedy, niektoré rozprávajú viac, niektoré menej. Niekedy sa stane, že  isté typy učiteľov si podľa tejto skutočnosti žiakov rozdeľujú na šikovnejších a menej šikovných. I keď je to síce skresľujúci argument a väčšinou po mesiacoch sa žiaci začnú javiť v úplne inom svetle, spôsob komunikácie a slovná zásoba na prvý dojem do značnej miery charakterizuje dieťa. Čo však spôsobuje, že niektoré deti rozprávajú viac a iné menej?

 

Vedci ešte začiatkom 50. rokov 20. storočia prišli na to, že rodičia sa z hľadiska komunikácie so svojimi deťmi delia na dve skupiny. Do prvej patria tí, ktorí menej komunikujú a sú veľmi struční. Najčastejšie používajú tieto vety: „ Poď sem! Zjedz to! Sadni si! Zavri tie dvere! Choď po brata! Poriaď si izbu!“ Rodičia z druhej skupiny používajú bohatšiu slovnú zásobu. „Miško, miláčik, nemohol by si zavrieť tie dvere? Zuzka, zlatko moje, išla by si do škôlky po brata, ja musím ešte dovariť večeru. Ďakujem ti.“ Aj z týchto príkladov jasne vyplýva, ktorá skupina rodičov viac obohacuje slovnú zásobu svojich detí. V súčasnosti veľa rodičov sa už vedome snaží rozprávať s deťmi, vysvetľovať im rôzne veci alebo sa s nimi len tak pre potešenie s deťmi rozpráva. Uvedomili si totiž jedno zo základných pravidiel, že deti rozumejú oveľa viac, ako dokážu povedať. Ako teda čo najlepšie postupovať pri komunikácii s deťmi?

 

1. V PRIEBEHU TEHOTENSTVA

Už v tomto období je potrebné deťom sprostredkovať čo najviac zvukov. Môžete spievať, púšťať hudbu, rozprávajte sa s dieťatkom obaja rodičia. Je dobré, keď už v tomto období dieťatko spoznáva matkin i otcov hlas. Keď sa narodí, váš hlas ho bude upokojovať. Nie je na škodu, keď sa hudba opakuje, keď sa zoznamuje systematicky s tými istými piesňami. Práve takto dobre známa hudba môže  dieťatko upokojovať aj  po narodení.

 

2. KEĎ SA DIEŤATKO NARODÍ

V rozprávaní, v spievaní a v púšťaní hudby pokračujte aj po narodení dieťatka. Ďalšie potešenie mu pripravíte nosením a kolísaním. Týmto u neho rozvíjate zmysel pre rytmus. Aj kvôli tomuto mnoho rodičov nosí svoje detičky v šatkách. Keď je dieťatko staršie a aj keď nič ešte nerozpráva, vy mu môžete komentovať to, čo práve robíte v domácnosti. Rozprávajte mu o tom, čo vidíte na prechádzke, pri nakupovaní a podobne. Keď už začne rozprávať, slová, ktoré povedalo sa snažte opakovať počas dňa čo najčastejšie.

 

3. KEĎ ZAČÍNA BATOĽA VIAC ROZPRÁVAŤ

Deťom v tomto období najviac pomôžete tak, že opakujete, čo hovoria, poprípade naučené slová dopĺňajte o ďalšie. Nepoužívajte len detské slová, obohacujte ich aj o slová, ktoré používajú dospelí ľudia. Všetko robte nenásilne, radostne a prirodzene  ako hru. Vysvetľujte im rôzne veci, ktoré spoločne vidíte okolo seba, upozorňujte ich s radosťou  na zaujímavé a nevšedné javy. Vychutnávajte si spoločne objavovanie sveta, robte to s nadšením a s pozitívnou energiou. Deti rýchlo rastú, a tak si vychutnávajte prítomné okamihy a nepovažujte takto prežitý čas za zbytočný. Deti veľmi dobre vycítia, či ste s nimi naozaj alebo robíte len nutný dozor nad nimi. Aj od tohto sa potom odvíja ich nadšenie a záujem o život a svet.

 

Komunikácia vo svete detí pre nich neznamená len prúdenie slov a tvorenie viet. Je pre nich dôležitou súčasťou života aj preto, lebo sa cítia vnímané a dôležité v očiach rodičov. Neustály kontakt s dieťaťom a  komunikácia predstavuje aj výbornú prevenciu pred prípadnými problémami so správaním v budúcnosti. Vedci totiž už dávno zistili, že deti majú problémy so správaním okrem iného  aj preto, lebo:

 

1. SA NUDIA

2. CÍTIA SA ODMIETANÉ

3. ABY ZÍSKALI POZORNOSŤ

 

Keď deti od malička cítia, že sú prirodzenou súčasťou rodiny, rodičia ich slová a prejavy berú úplne vážne, keď cítia lásku a záujem, väčšinou  sa u nich v škôlke alebo v škole  neprejavuje problémové správanie.

 


ZDROJ: BIDDULPH,S.: Proč jsou šťastné děti šťastné
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Reč detí, Mozog
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.