Články: Pre študentov
O projekte


 

Ako pomôcť žiakom pri písaní vlastných textov?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
 / Foto: Bigstock

Aj v dnešnej dobe máme takmer každý dôvod niečo písať. Niektorí síce viac, niektorí menej, ale predsa. Veď si len všimnite, koľko blogov, webových stránok alebo aj knižných noviniek  za posledné obdobie pribudlo. Ďalšia veľká skupina ľudí sa realizuje tak, že píše svoje názory do diskusií pod články a iní musia písať rôzne výkazy a zápisnice v práci. Jedným slovom, veľa ľudí musí denne nejakým spôsobom formulovať vety. Preto si myslím, že aj v škole by sa písaniu rôznych útvarov mala venovať dostatočná pozornosť. A ako to už bežne chodí, niektorí žiaci sa v písaní priam vyžívajú, pre iných je utrpením. Realita je aj taká, že hlavne na stredných a vysokých školách žiaci čoraz viac musia písať rôzne úvahy, eseje či recenzie. Preto by sa písaniu vlastných textov malo dieťa venovať už v základnej škole. Niektorým deťom nestačí zadať tému a povedať im, aby písali. Niektoré  potrebujú premyslené vedenie, ktoré ich k samostatnému písaniu postupnými krokmi privedie. Našťastie existuje niekoľko premyslených metód, ktoré dokážu aj toho najväčšieho odporcu písania priviesť k celkom slušnej tvorbe textov. Ktoré to sú?

 

1. Písanie nahlas (písanie modelované učiteľom)

Táto metóda sa používa hlavne v nižších ročníkoch. Učiteľ píše text na tabuľu a uvažuje nahlas. Komentuje nahlas každý svoj krok, a tak vysvetľuje  žiakom vlastné myšlienkové pochody a dovoľuje im nahliadnuť do vlastnej hlavy. Žiaci vďaka tomu zisťujú, ako proces písania prebieha a uvedomujú si, že učiteľ musí riešiť v súvislosti s písaním podobné problémy ako oni. Učiteľ im môže vysvetliť aj to, že pisateľ musí premýšľať nad tým, komu svoje vety adresuje, ukáže im, ako vyberá slová, ako ich v prípade potreby mení, ako napísaný text upravuje a  dopĺňa. Takto žiaci vidia, ako sa námet mení na súvislý text. Pri písaní na tabuľu môže učiteľ zároveň upozorňovať aj na niektoré pravopisné problémy.

 

2. Spoločné písanie

Druhý spôsob predstavuje spoločné písanie učiteľa so žiakmi. Učiteľ píše text na tabuľu. Niektoré vety povie on, iné žiaci. Navzájom sa dopĺňajú. Pri písaní diskutujú aj o pravopisných pravidlách. Učiteľ žiakov usmerňuje, pomáha im vytvárať zložitejšie vety, nabáda ich k požívaniu umeleckých prostriedkov, motivuje  k vytváraniu dokonalej zápletky a podobne. Tým, že píše iba učiteľ, žiaci sa môžu dokonalejšie sústrediť na tvorbu vlastných myšlienok.

 

3. Riadené písanie

Po spoločnom písaní môže nasledovať riadené písanie, pri ktorom učiteľ väčšinou pracuje so skupinami žiakov alebo s niektorými jednotlivcami. Žiaci používajú schopnosti, ktoré sa naučili pri predchádzajúcich spôsoboch písania. Učiteľ sa venuje hlavne tým žiakom, u ktorých ešte pretrvávajú problémy. Hlavne váhajúci žiaci musia v tejto fáze dostať najväčšiu podporu, aby  sa vďaka nej v budúcnosti stali viac samostatnými pri písaní.

Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.