Ako sa môže stať dieťa lepším čitateľom?

Pomôcť deťom s čítaním môžeme jednoducho aj správnymi otázkami.
Pomôcť deťom s čítaním môžeme jednoducho aj správnymi otázkami. / Foto: Bigstock

Existuje veľa dôvodov na to, aby si deti obľúbili knihy. Dnes už takmer nikto o tejto skutočnosti nepochybuje, každý o tom veľmi dobre vie. Veľký dôraz na túto skutočnosť dávajú učitelia, dosť sa o tejto problematike hovorí aj v médiách, pripravuje sa množstvo besied a seminárov pre rodičov aj učiteľov. V každom meste i v dedinách existujú knižnice a kníhkupectvá ponúkajú množstvo zaujímavých kníh pre deti. Hoci navonok všetko perfektne funguje, ešte stále deti málo čítajú. Možno aj vy stále premýšľate nad tým, ako ich ešte lepšie motivovať k čítaniu. Niekedy problém spočíva aj v tom, že sa nevedia dostatočne zahĺbiť do deja v knihe, príbeh sa im javí statický a nezáživný, nevidia v ňom nič zaujímavé. Keď porovnáme akčný príbeh v počítačovej hre alebo akčný film v televízii, kniha sa tomuto nemôže vyrovnať. Kniha vyžaduje od dieťaťa zastavenie, upokojenie, hlbšie premýšľanie. Ak dlhšiu dobu nečítalo a bolo pohltené už spomínanými filmami a hrami, cíti veľký nepokoj pri čítaní. Zrazu mu všetko plynie pomaly. Nechce sa mu moc premýšľať a fantazírovať,  v hre a vo filme to robí scenárista a režisér zaňho, a tak si možno od týchto aktivít aj odvyklo. Kniha v dieťati na prvý pohľad evokuje nudu. Dospelí musia mať naozaj trpezlivosť, aby postupnými krokmi učili svoje deti premýšľať nad textom v knihe. A tak sa čítanie s porozumením  pre mnohé deti možno javí ako náročné. Ak aj  prečíta všetky slová správne a zdá sa, že prečítanému textu rozumie, ešte to tak nemusí skutočne byť. Pritom na kontrolu porozumenia prečítaného textu stačí niekoľko jednoduchých otázok.

V ďalšej časti príspevku uvediem niekoľko stratégií, pomocou ktorých pracujú učitelia so žiakmi, ale niektoré z nich môžu bez problémov využívať v domácom prostredí aj rodičia s deťmi.

Učiteľ v triede môže otázky napísať na tabuľu. Keď ich majú žiaci pred očami, už počas čítania si uvedomujú, že sa majú na určité skutočnosti sústrediť. Prvý druh otázok môže nazvať aj doslovné otázky, pretože odpoveď na ne sa dá ľahko nájsť priamo v texte. Ďalšie otázky sú tie, pri ktorých musí žiak dedukovať, kombinovať rôzne časti textu a čítať aj medzi riadkami. Existuje však aj tretí druh otázok, a to sú tie, na ktoré žiak odpovie len tak, že si zoberie na pomoc aj iné zdroje.

 

OTÁZKY PRED ČÍTANÍM

Otázky môže vymyslieť učiteľ, ale i žiaci. Na základe týchto otázok sa čitateľ prepája s textom, s ktorým bude pracovať, a tak sa lepšie pripravuje na jeho porozumenie.

 

1.Čo si myslíš, že sa v príbehu bude odohrávať?

2.Prečo autor vybral práve tento nadpis?

3.Vymysli podľa nadpisu, o čom asi bude príbeh.

4.Čo sa asi v texte dozvieš?

5.V akom prostredí sa asi bude príbeh odohrávať?

6. V akom čase sa bude príbeh odohrávať?

7. V príbehu vystupujú postavy...(učiteľ povie mená postáv). O čom asi bude príbeh?

8. Čo si myslíš že sa stane postave, ktorá je na obálke?

9. Čo znamená podľa teba názov knihy?

10. Prečo si myslíš, že autor vybral práve takýto názov?

 

OTÁZKY V PRIEBEHU ČÍTANIA

Je dobré, keď naučíte svojich žiakov, aby sa v priebehu čítania zastavovali a zapisovali si otázky, ktoré im napadnú. Kým si, samozrejme, na tento štýl práce zvyknú, pomôcť im môže učiteľ.  Skúsení čitatelia si otázky už nezapisujú. V mysli si ich dajú a v mysli si na ne aj odpovedia.

 

1. Ako sa postava cíti?

2. Prečo sa prihodilo práve toto?

3. Čo by si ty robil(a), keby si bol postavou v texte?

4. Čo myslíš, ako sa problém vyrieši?

5. Ako by si problém vyriešil(a) ty?

6. Chcel(a) by si kamarátiť s postavou?

7.Čo by si chcel(a) zistiť?

8.Čo by sa stalo, keby...

9. Prečo je ten chlapec smutný?

10. Čo znamená slovo...( učiteľ alebo žiak sa opýta na nejaké neznáme slovo).

11. Koho ti pripomína hlavná postava?

12. Poznáš podobné miesto, ktoré sa nachádza v úryvku?

13. Zavri si oči a predstav si psa, ktorý vystupuje v ukážke.

14. Cítiš vôňu lúky, ktorá je opísaná v príbehu?

15. Počuješ, ako plače dieťa v ukážke?

 

OTÁZKY PO ČÍTANÍ

Po čítaní žiaci zisťujú, či im text dal správne odpovede na priebežné otázky. Tieto otázky môžu priniesť aj rôzne pochybnosti. Dôležité je, že žiaci premýšľajú a pýtajú sa. To je znak toho, že dávali pozor a boli zaujatí textom. Učiteľ môže po čítaní navrhnúť nasledujúce otázky:

 

1.Prečo si myslíš, že autor...

2.Aký je tvoj názor na...

3.V čom s autorom nesúhlasíš?

4.Čo je hlavnou myšlienkou textu?

5. Čo ťa v texte najviac prekvapilo?

6. Čo by sa stalo, keby...?

7. Prečo asi autor túto knihu napísal?

8. Pochopil(a) si, čo chcel autor knihou čitateľom odkázať?

 

Ľudské poznávanie sa odvíja od položených otázok a odpovedí na ne. Pomocou otázok sa uisťujeme, či niečomu rozumieme, objavujeme nové veci, analyzujeme problémy, poznávame svet okolo nás. Skúsení čitatelia si uvedomujú, že najcennejšie sú tie otázky, ktoré pramenia zo skutočnej túžby po poznaní. Pre tieto otázky je typické, že na ne neexistuje jednoznačná odpoveď. Tieto otázky nás nabádajú k ďalším a k ďalším otázkam. Učitelia, ale aj rodičia by mali deťom ukázať, že je dôležité si dávať takéto otázky, pretože podobné otázky si dávajú aj oni sami. V tomto smere sa svet detí a dospelých vôbec neodlišuje.

 


Zdroj: Robb, Laura: Reading Strategies that Work: Teaching Your Students to Become Better Readers, Scholastic Inc. 1996
Čítajte viac o téme: Čítame s deťmi
Zdieľať na facebooku