Aj my učitelia sme len ľudia a aj keď svoju prácu veľmi milujeme, niekedy sa nám jednoducho nič nechce. Najhoršie je, keď nás tento pocit premôže päť minút pred začiatkom vyučovania a pred sebou máme deň, kedy sa nám nechce zo zborovne vytiahnuť ani päty. Dôvody bývajú rôzne. Raz je to nedostatok spánku, inokedy zlá nálada, predstava, že máme o niekoľko minút vstúpiť do triedy agresívnych či apatických žiakov alebo sa práve necítime zdravotne najlepšie. Už len to nekonečné nepríjemné zvonenie, nepridáva učiteľom na dobrej nálade.Takže, čo robiť, keď sa nám nechce, ale my naozaj musíme učiť? Ako prekonať učiteľskú lenivosť a naštartovať sa?
1.Spomeňme si na situáciu, keď sme sa rozhodli stať učiteľmi
Mnohí už od detstva snívajú o rozličných povolaniach, ktoré chcú v budúcnosti vykonávať. Učiteľstvo je jedným z nich. A tak, keď sme už dospelí a vykonávame túto prácu snov, skúsme nabrať energiu aj tak, že si spomenieme na milé chvíle v detstve, keď sme sa hrali na učiteľky. Nie je to rozkošné? A potom sa nám naša túžba splnila. Najprv nás vzali na pedagogickú fakultu, potom sme s diplomom v ruke šťastne pozerali do zarosených očí našich rodičov a nakoniec nám ruku podával a prijímal do prvého zamestnania náš prvý riaditeľ školy. Veď toto sú všetko kroky, ktoré nás viedli k splneniu nášho sna. Ja viem! Mnohí by ste mi teraz chceli oponovať, že to bolo tak dávno a to ste boli naivní a že si vás nikto neváži a že ste najchudobnejší zo všetkých súrodencov...Ale ono to nikdy nie je také zlé, ako to na prvý pohľad vyzerá. Rodičia, spoločnosť a tiež naši žiaci nás naozaj potrebujú! Viete si predstaviť, čo by asi rodičia robili celé dni so svojimi deťmi, keby neexistovali školy? Viete, akí sú šťastní, keď v auguste končia prázdniny a oni svoje deti môžu opäť každé ráno odprevádzať do školy? No, ja viem, málokto nám poďakuje, finančne sme z vysokoškolákov asi na tom najhoršie, takmer nikto si nás neváži, ale aj tak si myslím, že je to len dočasné a spôsobené touto dobou, keď playmate a modelky sú cenené viac ako my. Ale toto možno už dlho trvať nebude. Mnohí ľudia si už začínajú uvedomovať, ktoré zamestnania sú skutočne hodnotné a iné nie, len to ešte nevedia povedať nahlas. Veď ich doteraz nikto na to neupozorňoval, nepripisoval tejto skutočnosti určitú váhu, neučil ich za určité služby ďakovať a vážiť si ich. A tak ako sivé myšky zostávame nepovšimnutí. Ale to je všetko len na prvý pohľad. Realita je úplne iná. My sme potrební! A tak, nech aj táto pravda nám dáva silu! A to hlavne vtedy, keď sa nám tak veľmi nechce. Existuje totiž veľký dôvod, prečo je naše povolanie potrebné. A keď existuje dôvod, naša práca má obrovský zmysel. A práve toto poznanie by nám malo dávať motiváciu vykonávať našu prácu.
2. Predstavujme si, čo sami sebe povieme na dôchodku
Keď je človek starý, má vo zvyku hodnotiť svoj život. Porovnajme si teraz takú pracovníčku v banke a učiteľku na dôchodku. Obe si dajú otázku: „Čo som urobila pre tento svet, pre ľudí a pre spoločnosť?“ Učiteľka si povie: „Naučila som stovky detí písať, čítať, počítať, vnímať hodnoty tohto sveta, učila som ich tiež pochopiť toleranciu, empatiu, vlastnú sebahodnotu a postoje k iným.“ A čo si povie pracovníčka v banke? Asi koľko urobila finančných operácií, hypoték, rôznych zmlúv, presunov na účtoch, zablokovaní či odblokovaní. Čo sa vám zdá zmysluplnejšie z hľadiska rozvoja spoločnosti a z hľadiska plynutia času? Ak práca učiteľa, tak ste na správnom mieste. Toto poznanie by malo byť pre vás obrovskou motiváciou, lebo vaša práca je zároveň zmyslom vášho života. Pre túto prácu ste na Zemi, vaša práca je vaším poslaním. V dnešnej dobe si ľudia budujú sebavedomie a dôležitosť na základe toho, čo majú oblečené, na akom aute jazdia a v akom bývajú dome. Takto nás to naučili, na takýto systém sme si zvykli. Ale čo ak ide iba o sebaklamy a ilúzie? Čo ak príde doba, keď sebavedomie sa bude budovať na základe toho, ako dokážeme pomôcť ľuďom? Tak potom sa učitelia môžu stať víťazmi v tejto súťaži. Nečakajme teda na dobu, keď to takto začne fungovať. Tými víťazmi môžeme byť už teraz! Myslím si, že keď sa na realitu pozrieme týmto pohľadom, nadobudneme ešte väčšiu chuť učiť a venovať sa celým srdcom našim žiakom. Všetko záleží len na našom postoji a uhle pohľadu. Nenechávajme sa znechucovať súčasnou realitou, ktorá je dosť skreslená. Duchovná oblasť možno čoskoro porazí materiálnu a zrazu hodnoty v spoločnosti nadobudnú úplne iné poradie. Buďme na tie zmeny pripravení a robme si svoju prácu čo najlepšie. Je totiž jednou z tých, ktorá má v sebe silné duchovné poslanie.
3.Vytvorme si okolie, ktoré nás bude podporovať
Naše okolie môže ovplyvňovať našu náladu. Ak sa neustále stretávame s negatívnymi ľuďmi, postupne sa staneme takými istými. Hľadajme ľudí, ktorí si našu prácu vážia, ktorí nás chápu, nezávidia nám prázdniny a neodsudzujú nás. Najlepšie zo všetkého je mať partnerov, ktorí nás milujú takých, akí sme a hlavne podporujú a tolerujú naše zvyklosti.
Napríklad diktátové zošity v manželskej posteli, keď sme pri ich oprave zaspali, porozhadzované písomky v obývačke, hlasnú hudbu, pri ktorej nacvičujeme tanček na vianočný program, telefonáty rodičov žiakov vo večerných hodinách, nákupy učebných pomôcok pre celú triedu z rodinného rozpočtu. Toto je len minimum zvykov, ktoré by mal poznať budúci manžel učiteľky a budúca manželka učiteľa. A viete čo je ešte mimoriadne dôležité? Najlepší učitelia sú šťastní učitelia! A tak keď dokážete svojich partnerov a partnerky urobiť šťastnými, zároveň urobíte šťastnými všetkých žiakov, ktorých učia. Nie je to krásna predstava?
4.Zostávajme v pohybe
Pohyb vytvára emócie. Kedykoľvek sa cítime na dne a nemáme motiváciu na vykonanie svojich povinností, zmeňme svoje aktivity. Psychicky pracujúci ľudia by sa mali vo voľnom čase čo najviac hýbať. Turistika, lyžovanie, tenis, beh, ale aj zumba, piloxing či plávanie, to sú tie najideálnejšie športy pre vystresovaného učiteľa. A možno stačí aspoň hodinová prechádzka v prírode a zrazu získame nielen iný pohľad na problém, ale aj dostatok energie na ďalšie činnosti.
5.Nechajme sa motivovať ostatnými
Čítanie knihy, počúvanie hudby alebo pozeranie niečoho inšpiratívneho nás určite dokáže vyzdvihnúť na vyšší stupeň. Čo preto treba urobiť? Skúsme si hneď ráno prečítať inšpiratívne citáty, myšlienky, krátke príbehy či motivačné videá na YouTube. Týmto spôsobom si zaručene nakopneme deň správnym smerom a budeme schopní ho prežiť aj vtedy, ak bude obzvlášť náročný. Najlepším spôsobom však je vtiahnuť samého seba do správnej nálady a začať svoj deň v správnom psychickom naladení. Preto je čítanie také dôležité a dokáže meniť životy. Takmer všetci neobyčajní ľudia, ktorí dosiahli obdivuhodný úspech vo svojom živote, čítajú a vzdelávajú sa. A to každý deň.
6.Neprestávajme snívať
Denné snenie a vizualizácia dokážu robiť zázraky. Nebojme sa teda snívať ani vo vyššom veku. Snívať môžeme o čomkoľvek. O vyššom plate, o krásnej dovolenke, o príjemných kolegoch, tvorivých žiakoch, tolerantných ľuďoch, o láske, mieri, krásnych čižmách či vydarenom vianočnom programe pre rodičov. Náš sen nás môže inšpirovať a motivovať.
7. A nezabudnime tiež poriadne oddychovať
Nemusíme pracovať každý deň do absolútneho vyčerpania. Veď naša práca nemá konkrétny cieľ, je cestou, ktorou musíme prechádzať v priebehu dlhého časového obdobia dobre naladení, motivovaní, plní nápadov a pozitívnej energie. Nejde o šprint, ale o maratón. Takmer všetci úspešní učitelia, ktorí dosiahli neskutočné výsledky, toho boli schopní preto, lebo vytrvali dostatočne dlho, pracovali dostatočne dôkladne a samozrejme to nikdy nevzdali. Formovať deti nie je niečo, čo je možné vytvoriť v priebehu niekoľkých dní, ani týždňov, dokonca ani mesiacov. Trvá to dlhé roky. A preto učiteľ musí dobre poznať svoje hranice a musí tiež vedieť dokonale oddychovať. Dopriať si leňošenie, tanec, horský vzduch, pobyty v kúpeľoch či pri mori, ticho i veselú spoločnosť, dostatok lásky a predovšetkým kvalitnú stravu.
