Zvládať situácie v rodine s deťmi môže byť často náročné, vyčerpávajúce a zdrojom stresu. Mnohí rodičia majú problém nájsť rovnováhu v náročnom svete, kde musia vedieť zladiť potreby svojej práce a rodiny. Ako aj v tých najnáročnejších obdobiach zachovať pokoj?
Deti môže byť niekedy ťažké zvládnuť, najmä ak prechádzajú náročnou vývojovou fázou alebo zápasia s problémami v škole alebo so správaním. To môže byť dosť stresujúce pre rodičov, ktorí sa môžu cítiť bezmocní a nevedia presne, ako situáciu zvládnuť. Všetky tieto tlaky môžu viesť k tomu, že emócie sa im nedarí zvládnuť tak, ako si to predstavovali. Z krátkodobého hľadiska je lákavé podľahnúť hnevu a prejaviť naplno svoje emócie. Lenže nepríjemná atmosféra sa nevytratí z domu za pár sekúnd. To len krik a možno drsnejšie slová odznejú rýchlo, ale napätie zostáva v rodine dlho. Niekedy aj niekoľko dní. Naozaj je potrebné kričať a vnášať do rodiny negatívnu energiu, kvôli ktorej potom trpia všetci? Keď si toto rodič predstaví skôr, ako začne na svoje deti útočiť či kričať, tak sa často v poslednej chvíli vzdá tejto reakcie a vymyslí iný postup. Bolo tiež zistené, že krik rodičov má na deti dlhodobé účinky. Môžu sa prejaviť ako úzkosť, znížené sebavedomie alebo tiež vo forme agresivity. Deti môžu byť tiež náchylnejšie na šikanovanie, pretože ich chápanie zdravých hraníc a sebaúcty je skreslené. Pozrime sa niekoľko účinných tipov, ktoré vám pomôžu vyhnúť sa kriku. Vo svojej knihe ich uvádza psychológ Jeffrey Bernstein.
1. Použite cielene aktívne počúvanie
„Občasné strety medzi rodičmi a deťmi nie sú nezvyčajné, ale keď sa správanie ako záchvaty hnevu, odpor voči požiadavkám a negativita stanú niečím chronickým, môže to spôsobiť veľké problémy,“ upozorňuje psychológ Jeffrey Bernstein. Z tohto dôvodu považuje za potrebné uskutočňovať výchovu a viesť rozhovory s deťmi s empatiou, so snahou zvládnuť vlastný pretlak ako aj reaktivitu svojho dieťaťa. Ideálne je, keď sa rodičia dokážu stať trénermi emócií svojho dieťaťa. Samozrejme, nie je to jednoduché, lebo žijeme v dobe plnej každodenných úzkostí v dôsledku klimatických zmien, spoločenského či školského násilia a množstva iných problémov. Existuje obrovské množstvo rád a možností, ako postupovať. Rodičia však potrebujú niečo jednoduché a niečo, čo aj rýchlo dokáže fungovať. Aktívne počúvanie dieťaťa vám môže pomôcť preniknúť hlbšie do problému a pochopiť, čo sa deje s vaším vzdorovitým dieťaťom. Jeffrey Bernstein si myslí, že toto je možno najlepší liek na krik. Aj keď samotné porozumenie vám nezabráni kričať, pomôže vám to aspoň v prvých sekundách sa upokojiť. Počas počúvania skúste analyzovať, čo by ste chceli, aby vaše dieťa zmenilo a potom mu to racionálne vysvetlite.
Napríklad v prípade neporiadku v izbe si položte otázku, čo konkrétne chcete, aby dieťa prestalo alebo začalo robiť. Možno si uvedomíte, že dokážete žiť s pohodeným oblečením na podlahe, ale nie s dvojtýždňovými zemiakovými lupienkami v rohu izby. Podrobne to vysvetlite svojmu dieťaťu. Schopnosť aktívneho počúvania znamená prijímanie informácie od dieťaťa tak, aby ono cítilo, že rodič ho chápe, zdieľa s ním jeho problém a má záujem pomôcť mu ho riešiť. Pri nácviku schopnosti rodičov počúvať svoje deti môžete využiť niektoré zo zásad efektívnej komunikácie:
Technika odzbrojenia
Rodič je inštruovaný, aby v tom, čo dieťa hovorí, našiel istú pravdu, aj keď je presvedčený o tom, že to, čo dieťa hovorí, je úplne nesprávne, nerozumné, iracionálne alebo nespravodlivé.
Technika empatie
Rodič sa má pokúsiť vžiť do prežívania svojho dieťaťa, to znamená:
- vidieť svet jeho očami,
- myslieť empaticky, teda parafrázovať slová dieťaťa,
- preciťovať , teda uvedomiť si, ako sa dieťa cíti, podľa toho, čo mu hovorí.
Technika otázky
Rodič by sa mal pýtať ohľaduplne a opatrne, aby sa dozvedel, čo si dieťa myslí a ako sa cíti. Majte na pamäti, že pochopenie toho, čo sa deje s vaším dieťaťom, vám pomôže emocionálne spomaliť. Čím viac spomalíte, tým menej budete emocionálne reaktívni a tým menšia je pravdepodobnosť, že budete kričať.
2. Vyhnite sa rýchlemu odsudzovaniu, snažte sa situáciu hlbšie pochopiť a až potom komunikujte
Ak už cítite, že sa blíži problém, napätie či konflikt, snažte sa naladiť na svoje dieťa, aby ste lepšie pochopili, ako sa skutočne cíti. Vyhnite sa rýchlemu a nepremyslenému odsudzovaniu vzniknutého správania. Ak začnete hneď reagovať a ešte k tomu prudšie, vyvoláva to vo vašom dieťati pocit kritiky a spôsobí, že sa začne brániť, ba dokonca útočiť proti vám. Jeffrey Bernstein odporúča v prvých minútach konfliktu viac počúvať ako poučovať. Až neskôr, keď sa situácia upokojí, začnite s dieťaťom komunikovať. Môžete využiť napríklad tie stratégie, ktoré vám zaručia efektívnu komunikáciu s deťmi. Sú to napríklad tieto prístupy:
1. Ochota komunikovať. Znamená to dať dieťaťu jasne najavo, že je pre vás rovnocenným partnerom v dialógu, že vás jeho názory, postoje, úspechy i neúspechy zaujímajú.
2. Vedieť si nájsť čas a miesto na komunikáciu. Napriek svojim pracovným povinnostiam by si rodičia mali nájsť čas na to, aby s dieťaťom riešili jeho problém.
3. Neprerušujte dieťa. Okrem zásad uvedených vyššie je dôležité pripomenúť, že dieťa by ste nemali prerušovať alebo inak mu brániť vo výpovedi.
4. Byť schopní prijať a rešpektovať city detí. Napríklad: „Viem, že si na mňa nahnevaná. Sľúbil som ti, že spolu pôjdeme do kina a ja som dnes popoludní mala v práci dlhú poradu.“
5. Prevziať zodpovednosť za vlastné city k danej otázke bez toho, aby ste dieťa obviňovali alebo útočili naň. „Bála som sa, či sa ti niečo nestalo, keď si neprišla z diskotéky do 21.00 domov.“ Nikdy by ste situáciu nemali riešiť výčitkou: „Kde si bola? Ty nevieš prísť domov načas?“ Po takýchto nepriateľských otázkach sa dieťa pravdepodobne uzavrie, odmlčí alebo si hľadá výhovorky.
6. Využívať humor v komunikácii s dieťaťom. Humor a úsmev pomáhajú preklenúť napäté situácie mlčania pri pretrvávajúcom konflikte a dokážu navodiť pozitívnu emocionálnu klímu v celej rodine.
3. Neberte si všetko tak osobne
Miguel Ruiz vo svojej knihe Štyri dohody píše: „Nič si neberte osobne. Nič, čo iní robia, nie je kvôli vám...“ Toto je cenná múdrosť, ktorú treba mať na pamäti. Ak sa zastavíte a premýšľate o tom, väčšinou na svoje vzdorovité dieťa kričíte preto, že beriete jeho správanie príliš osobne. Uvedomte si, že vaše vzdorovité dieťa, aj keď sa vás snaží vyprovokovať, sa správa týmto spôsobom kvôli svojim vnútorným bojom, nepokojom, emóciám a nie kvôli vám. Zapamätanie si túto myšlienku. Môže vám veľmi pomôcť. Vďaka nej môžete byť menej frustrovaní a vaše riziko kričania bude tiež oveľa nižšie.
Zdroje a odporúčaná literatúra:
OATES, K.: Dvadsať rád rodičom
PELTOVÁ, N.: Umenie komunikovať bez zábran
KRAUS, B., V. POLÁČKOVÁ: Člověk – prostředí - výchova. K otázkam sociální pedagogiky
PELTOVÁ, N.: Umenie komunikovať bez zábran
