Niekedy deti chcú počuť len to, čo ich zaujíma. Akonáhle začnete hovoriť o niečom, čo ich nebaví alebo ich to nezaujíma, prestanú vás vnímať. Hovorí sa tomu selektívna hluchota.
Deti občas predstierajú, že vás nepočujú. Rodič potom musí opakovať niečo svojmu dieťaťu dvakrát alebo trikrát. A to rodičov veľmi neteší. Nie vždy ide o reálne poruchy sluchu. Selektívna hluchota znamená, že dieťa počuje len to, čo je preňho dôležité. Nemá to nič spoločné s poruchami sluchu. Súvisí to s tým, akým spôsobom mozog uprednostňuje zvuky. Selektívna hluchota je často mocenská hra, ktorú treba hneď od začiatku neutralizovať, aby sa dieťa nestalo vzdorovitým manipulátorom. Dieťa totiž v tejto „hre“ nepriamo vníma, že hrá vo vzťahu rodič - potomok „prvé husle“. Mnohé deti práve selektívnu hluchotu vedia veľmi dobre využívať na presadenie svojich záujmov a svojho ja. Čo robiť v takýchto situáciách a ako pôsobiť na dieťa? Pozrime sa na niekoľko spôsobov, ktoré vám v takýchto situáciách môžu pomôcť.
Pozerajte sa dieťaťu do očí
Namiesto pokrikovania cez celý byt pristúpte k dieťaťu bližšie a zreteľne mu povedzte, čo od neho žiadate. Dbajte na to, aby ste pri rozhovore hľadeli dieťaťu do očí. Oslovenie menom, či položenie ruky na plece a stíšenie či vypnutie televízie alebo počítača, tiež predstavuje možnosti, ako správnym spôsobom sústrediť pozornosť dieťaťa na vás.
Včas určte hranice
Niektorí rodičia reagujú tak, že keď sa dieťa snaží vyskúšať selektívnu hluchotu, tak ho hneď upozornia, že ak ešte raz budú musieť niečo povedať trikrát, čakajú ho napríklad dva dni bez počítača alebo bude potrestané iným zákazom. Včas určiť hranice tiež predstavuje výrazný krok pre zachovanie rodičovskej autority.
Povedzte dieťaťu, aby zopakovalo váš pokyn
Deti rady skúšajú a posúvajú hranice, a tak testujú vlastnú nezávislosť. Chcú takýmto spôsobom upútať pozornosť rodičov. Niektoré sa tešia z toho, že rodičia kričia, hnevajú sa alebo sledujú ich bezradnosť. Vtedy sa cítia ako víťazi. Aby ste predišli takejto situácii, skúste dieťa požiadať, aby zopakovalo váš pokyn, čo je taktika, ktorá mu pomôže zapamätať si, čo má urobiť a čo od neho žiadate.
Urobte niečo nezvyčajné
Aj tým, že urobíte niečo nezvyčajné, upriamite jeho pozornosť na seba a na to, čo hovoríte. Niekedy dieťa vytrhne zo selektívnej hluchoty poklepanie na rameno, inokedy sa môžete postaviť priamo pred neho a určite si vás všimne. V súčasnosti však najlepšie pomáha, keď mu zoberiete myš, mobil alebo na chvíľu vypnete televízor. Môžete však urobiť aj niečo naozaj netradičné. Začnite tancovať, spievať, smiať sa... Dieťa aj toto dokáže vytrhnúť z jeho sveta a aspoň chvíľu sústredí pozornosť na vás a vy potom môžete povedať svoju požiadavku.
Aktívne počúvajte svoje dieťa
Niekedy vám deti nevenujú pozornosť, pretože majú pocit, že ich aj vy ignorujete a nepočúvate to, čo vám hovoria. Schopnosť aktívneho počúvania znamená prijímanie informácie od dieťaťa tak, aby ono cítilo, že rodič ho chápe, zdieľa s ním jeho problém a má záujem pomôcť mu ho riešiť. Rodičia mnohé veci v živote detí považujú za bezvýznamné, a tak im nevenujú dostatočnú pozornosť. Niekedy ale práve maličkosti môžu byť pre dieťa najdôležitejšie. Keď deti cítia, že vám na nich záleží, že ich chápete, aktívne počúvate a rešpektujete, je oveľa pravdepodobnejšie, že budú počúvať, čo im chcete povedať.
Uvedomte si, ktoré pokyny sú skutočne dôležité
Ak má dieťa problém so selektívnou hluchotou, zvažujte dôležitosť svojich požiadaviek. Naozaj dôležité úlohy, ako sú domáce úlohy a domáce práce pre rodinu, by mali mať prednosť pred menšími problémami, ktoré sa objavia počas dňa. Nemusíte vždy riešiť zle uložené topánky, rozhádzané knihy, spadnutú čiapku na zemi a podobne. Pri selektívnej hluchote hovorte požiadavky podľa dôležitosti a postupne. Ak dieťa zahrniete viacerými pokynmi naraz, existuje menšia šanca, že ich všetky vykoná.
Zdroje:
Why selective hearing
Selective hearing good parenting
The key signs your child has selective hearing and what to do about it
