6 užitočných stratégií, ktoré pomáhajú pri výchove detí

Výchova detí nie je jednoduchá záležitosť a občas je dobré nechať si poradiť od odborníkov na výchovu.
Výchova detí nie je jednoduchá záležitosť a občas je dobré nechať si poradiť od odborníkov na výchovu. / Foto: Bigstock

Aj vám deti občas skáču po hlave a neviete, čo robiť? A máte z času na čas pochybnosti o tom, či svoje dieťa vychovávate tak, aby z neho vyrástol šťastný a spokojný človek? Takéto otázky trápia každého rodiča. Výchova detí nie je jednoduchá záležitosť a občas je dobré nechať si poradiť od odborníkov na výchovu.

 

Pamela Druckerman napísala bestseller Dieťa… A čo teraz?!, v ktorom ponúka niekoľko výchovných stratégií, ktoré výrazným spôsobom môžu pomôcť pri výchove detí. Samotná autorka uvádza, že sa pokúsila zaznamenať tie najhlavnejšie a najcharakteristickejšie metódy, ktoré sa naučila od viacerých odborníkov na výchovu. „Predovšetkým si musíte uvedomiť, že život rodiny sa netočí len okolo dieťaťa. Nemusíte neustále všetkým ukazovať fotky vašich ratolestí ani donekonečna rozprávať o každom ich papaní či kakaní. Nestresujte, ak vaše dieťa odmieta jesť hrášok či inú zeleninu. Ani vy by ste s nadšením nejedli niečo, do čoho by vás nútili,“ pripomína skúsená autorka, mama a odborníčka na výchovu detí. V knihe sa nachádza veľké množstvo rôznych trikov, odporúčaní a metód. V článku sa pozrieme na niektoré z nich.

 

1. Nedovoľte deťom, aby vás prerušovali v komunikácii

Ak vás dieťa vyruší uprostred rozhovoru, nemusíte hneď plniť jeho požiadavky. Môžete mu pokojne povedať: „Práve sa s tetou rozprávam. Prosím počkaj, budem sa ti venovať o chvíľku.“ A potom ten sľub dodržte. Pokračujte v rozhovore, ale keď skončíte, otočte sa k dieťaťu a vypočujte ho. Aj pri rodinnom stole trvajte na tom, aby dieťa nikomu neskákalo do reči. Minimálne ho naučte, že sa musí vopred ospravedlniť, ak niekoho preruší uprostred vety, lebo chce  niečo povedať. Samozrejme, keď niekto z rodiny dokončí vetu, vyzvite dieťa, aby povedalo svoju myšlienku. Takto učíte dieťa čakať, rozvíjate jeho trpezlivosť, učíte ho rešpektovať iných a uvedomovať si, čo sa okolo neho deje. Svoju pozornosť sa naučí sústreďovať nielen na seba, ale aj na iných.

 

2. Premyslite si, kedy dieťa pochválite

Pamela Druckermanová  odporúča rodičom, aby za všetko dobré, čo dieťa urobí, ho hneď nechválili. Radšej sa ho majú opýtať, či ono samo je na seba hrdé a či je s tým, čo urobilo aj spokojné. Je presvedčená, že sebavedomie detí sa nebuduje tým, že rodičia dieťaťu neustále opakujú, aké je skvelé a výnimočné. Sebavedomie sa buduje tak, že dieťa samostatne skúša stále nové a nové veci a robí ich dobre. A dieťa musí byť presvedčené o tom, že tie veci robí dobre. Upozorňuje tiež na to, že ak dieťa príliš často a neoprávnene chválite, škodíte mu.  Môže sa napríklad podvedome obávať, aby neprišlo o svoju vysokú pozíciu vo vašich očiach a radšej nebude riskovať skúšať niečo nové a nepoznané.  Alebo sa bude snažiť len potiaľ, pokiaľ ste tam a kričíte, že to, čo robí, je úžasné. Takéto dieťa, keď sa nachádza mimo vášho dohľadu, veľmi rýchlo stráca motiváciu.

 

3. Dávajte si pozor na výčitky svedomia

Nejedna matka či otec si vyčíta, keď ide niekde bez dieťaťa. Ak chvíle bez dieťaťa prežívate so zlými pocitmi, neoddýchnete si. Sociológovia vravia takémuto kvázi  voľnému času strávenému výčitkami svedomia a obavami „kontaminovaný voľný čas“. Odporúčajú naučiť sa cieľavedome tieto pocity potláčať a nekaziť si vzácne chvíľky oddychu. Je potrebné sa naučiť si vychutnať tieto momenty, odpútať sa od rodiny a dokonale relaxovať. Keď si rodičia dokážu dokonale oddýchnuť, získajú tak dostatok síl na ďalšie dni, ktoré dokážu intenzívne prežívať s deťmi. Ideálny je taký prístup, pri ktorom si poviete, že keď ste s deťmi, venujete sa im na sto percent a keď máte chvíľku oddychu, tak si ju užívate naplno. Ak si nedokážete oddýchnuť, hrozí nebezpečenstvo vyhorenia. Ak rodičia, a hlavne mamičky, nemyslia na seba, nemajú dostatok energie, a tak sa nemôžu dobre a s láskou starať o rodinu. To, že napríklad rodina ide na návštevu k príbuzným alebo na dovolenku, neznamená pre ženu voľno bez detí. Niekedy v súvislosti s týmito aktivitami má ešte viac povinností a ešte väčší stres. Musí zbaliť všetky veci, deti musí mať neustále v dohľade, musí sa  starať sa o ne, len iným spôsobom. Ak si má mamička naozaj vyčistiť hlavu, musí sa odpojiť od detí, opustiť prostredie, zmeniť svoje myšlienky a nemyslieť aspoň chvíľu na rodičovské povinnosti. Tieto chvíle voľna musia byť spojené tiež s pocitom, že niečo môže a nie musí. Mamičky musia robiť aj niečo, čo im energiu neodoberá, ale naopak dodáva. Skutočné chvíle oddychu by nemali byť spojené s ďalšími povinnosťami, napríklad s upratovaním, žehlením, varením. Niektoré mamičky si totiž oddych od detí predstavujú tak, že budú robiť niečo iné, napríklad nejaké domáce práce. Vo chvíľach oddychu by mali robiť skutočne to, na čo sa už vopred veľmi tešia. Ak mamičky dostatočne odpočívajú a venujú sa občas aj svojim vlastným aktivitám, stávajú sa  sa tvorivejšími, vyváženejšími, spokojnejšími a šťastnejšími. Majú  väčšie sebavedomie, rozhľad a úsmev na tvári. Cítia sa zdravšie a spokojnejšie. Vďaka takémuto ich naladeniu celá rodina je šťastnejšia a spokojnejšia. A o to predsa ide.

 

4. Venujte pozornosť aj partnerovi (partnerke)

Každé dieťa je rozkošné, prítulné a vy ho zbožňujete. Hlavne vtedy, keď je dieťa maličké, pozornosť a láska smeruje hlavne k tomuto stvoreniu. Táto eufória trvá niekoľko dní a predovšetkým ženy často zabúdajú na realitu. Neraz zostanú zaskočené, ak sa ich niekto opýta, ako sa má manžel. Ten zvyčajne musí ísť na istý čas do úzadia. Niet divu, že sa potom muži cítia dieťatkom ohrození a zanedbávaní. V mnohých vzťahoch práve kvôli týmto pocitom manžela dochádza ku hádkam. John a Linda Friel vo svojej knihe 7 najväčších rodičovských omylov píšu  okrem iného aj o tom, že ak rodičia venujú celý čas len výchove detí a podriaďujú im celý chod domácnosti, sa veľmi často po odchode detí z domu rozvádzajú. A ak sa nerozvedú, majú snahu vo veľkej miere zasahovať do života svojich dospelých detí. Z tohto dôvodu je potrebné si cielene vyhradiť aj čas pre aktivity len vo dvojici. Poproste starých rodičov, využite služby opatrovateliek alebo sa dohodnite s iným párom, že si vzájomne pomôžete pri strážením detí. Kríza nastáva obvykle vtedy, keď sa s partnerom odcudzíte. Jednou z možností je preto dohodnúť sa na tom, že si vyhradíte viac času, ktorý budete tráviť len vy dvaja osamote. John a Linda Friel odporúčajú, aby ste aspoň raz do týždňa mali jeden večer len sami pre seba a vnímali to ako rande. Začnite spolu opäť chodiť von alebo prežite spolu pokojný romantický večer doma. Vyberte sa na nejaké nové miesto a hľadajte možnosti, ako váš vzťah ustavične oživovať. Formujte medzi sebou city tak, aby ste sa cítili ako na začiatku vzťahu.  Unavení, smutní alebo frustrovaní rodičia nedokážu byť deťom príliš dobrým vzorom. I keď je to niekedy naozaj veľmi náročné, lebo povinností je stále viac a viac, je potrebné sa na chvíľku zastaviť a zamyslieť sa nad tým, čo môžete urobiť pre svoj manželský život. Keď budete šťastný pár, budete mať aj šťastné deti.

 

5. Naučte sa povedať aj NIE

Mnohí odborníci vysvetľujú, že detské túžby a potreby sú prakticky nekonečné. Úlohou rodičov je tento nekonečný príval z času na čas zastaviť a povedať nie. Dieťa sa s najväčšou pravdepodobnosťou nahnevá. Dočasne vás dokonca môže znenávidieť. V žiadnom prípade to však nie je znamenie, že ste zlý rodič. Ak dieťa nezastaví rodič, ostáva iba na ňom, aby zastavilo samého seba alebo aj nezastavilo. A to vyvoláva podstatne viac napätia v jeho živote. Inými slovami, ak vám ide len o to, aby ste boli u dieťaťa vždy obľúbení, nemôžete adekvátne fungovať ako rodič. Buďte silní a neoblomní a dieťa nakoniec zistí, kde je jeho miesto v živote a ako funguje život.

 

6. Nemusíte hneď reagovať na požiadavky dieťaťa

Ak práve varíte obed a váš syn sa začne domáhať, aby ste obdivovali jeho vežu z kociek, pokojne mu vysvetlite, že si ju pozriete o pár minút. Počas večere  neskáčte v momente, ako vás dieťa požiada o servítku. Najlepšie urobíte, ak ich umiestnite niekam, kde dočiahne, aby si ju dieťa mohlo vziať aj samo. Ak ste zaneprázdnení, zdvorilo dieťaťu vysvetlite, čo práve robíte a nechajte ho, aby sa s tým zmierilo. Nejde len o to, že vďaka tomuto prístupu bude váš život menej hektický. Dieťa tiež takto učíte, že nie je stredobodom vesmíru. Mnohí odborníci sú sú presvedčení, že dieťa, ktoré sa nenaučí  vnímať potreby iných a má pocit, že má nárok na všetko, na čo si spomenie, nikdy nebude mať dôvod dozrieť.

 


Zdroje:
Pamela Druckerman: Dieťa... A čo teraz?!
John a Linda Friel: 7 najväčších rodičovských omylov

Čítajte viac o téme: Disciplína detí
Zdieľať na facebooku