Články: Pre študentov
O projekte

 

V čom sú iné stredné školy v USA oproti slovenským? – II. časť

Ivana Brezinská
Autor článku

  

Ak ste už niekedy počuli legendu: "Na Slovensku bol štvorkár, presťahovali sa do Ameriky a tam bol najlepší...”, tak na to zabudnite. Určite záleží od každej školy, podobne ako u nás, nebudú všetky naj, na škole, do ktorej chodí náš Michal (12) v New Yorku sa ale známky zadarmo nedávajú a na to, aby bol žiak medzi najlepšími, musí riadne makať.

 

Organizácia školy

Do Middle school začal Miško (12) chodiť ako šiestak, teraz je siedmak. Middle school je do ôsmej triedy, potom deti pokračujú na High school. Opäť to ale môže byť v každom štáte iné. Napríklad v New Hampshire, kde chodí do školy synovec, je šiesta trieda ešte elementary school. Trochu som rozmýšľala ako je to, keď sa dieťa prisťahuje z iného štátu. Pamätám si totiž, že na Slovensku bol “obrovský” problém pri vymýšľaní štátneho vzdelávacieho programu, že všetky deti sa musia učiť to isté, lebo - čo ak prejde z jednej školy do inej? Napriek tomu, že v USA je podľa mňa zaužívané sa sťahovať podstatne častejšie ako na Slovensku, tu to problém nie je. Každý štát má svoje pravidlá aj medzi školami sú rozdiely a keď dieťa príde do novej školy a sú s učivom “inde” ako na jeho pôvodnej škole, proste to v spolupráci s učiteľom “dobehne”.

 

Miškova škola je v jednej budove spolu s High school, vyučovanie začína 7:30 a každé ráno ho o siedmej vozí školský autobus, zastávku má priamo pred našim domom.

Vyučovanie trvá do 14:30, každý deň má 7 vyučovacích hodín plus prestávku na obed. V jednom ročníku je okolo 60 detí. Každé dieťa má svoj vlastný rozvrh a jednotlivé predmety sa vyučujú v rôznych miestnostiach. Deti totiž nemajú svoju triedu ani triedneho učiteľa. Podľa toho, čo majú v rozvrhu sa na rôznych hodinách môžu stretávať aj s inými spolužiakmi. Rozvrh môže byť prispôsobený potrebám žiaka - napríklad deti, ktoré majú materinský jazyk iný ako angličtina* majú pridanú angličtinu pre cudzincov, niektorí mali minulý rok posilnenú matematiku, obyčajne je to na úkor telesnej. Rozvrh je každý deň rovnaký, siedmaci majú matematiku, angličtinu, social studies (dejepis), science, telesnú a cudzí jazyk (taliančina alebo španielčina). Plus v prvom štvrťroku mali keyboarding (počítačový “strojopis”), v druhom health a teraz v treťom je zase art (naša výtvarná výchova).

Na jednej hodine je v triede asi 20 detí. Okrem samotného vyučujúceho je na niektorých predmetoch aj pomocný učiteľ, ktorý dohliada na to, či deti správne pochopili zadanie a či nepotrebujú s niečím pomôcť. Ak sú v triede deti s materinským jazykom iným ako angličtina* je na hodine aj učiteľ angličtiny pre cudzincov.

 

Priebeh vyučovania

Na začiatku šiestej triedy, v prvých dňoch, priniesol Miško domov hrdo Chromebook. Počítač je totiž nevyhnutnou pomôckou pri vyučovaní aj domácej príprave. Učitelia využívajú Google Classroom, cez ktorý zadávajú domáce úlohy, zdieľajú učebné materiály, deti na nich robia domáce úlohy, komunikujú doma so spolužiakmi aj učiteľom a pracujú s ním počas vyučovania. Online sú k dispozícii učebnice, učitelia využívajú k výučbe viaceré programy a stránky (napríklad duolingo na tréning cudzieho jazyka, ....), vyhľadávanie informácií je každodenná práca.

Samozrejme, občas sa aj píše. Nepoužívajú sa však klasické zošity, ale zakladače. Deti si poznámky píšu na list papiera a potom si ho zaradia pod príslušnú záložku (poznámky, slovíčka, materiály, testy, projekty, domáce práce a podobne, záleží na predmete). Príde mi to celkom rozumné, prehľadné a samozrejme, keďže to pripomína foldre v počítači, aj organizované. V zozname pomôcok na začiatku školského roka boli aj zvýrazňovače - pri práci s textom deti často vyznačujú podstatné veci, píšu poznámky na okraji textu a učia sa hľadať v ňom to dôležité. Platí to nielen pri práci s textom na angličtine, ale aj na science či social studies pri práci s odbornými textami.

 

Po skončení vyučovania majú deti možnosť navštevovať trikrát do týždňa tzv. extra help. V podstate sú to naše konzultačné hodiny učiteľa. Zo slovenskej školy si však nepamätám, že by tam chodil niekto dobrovoľne (maximálne keď “zostal po škole” alebo bol vážne slabý a učiteľ mu nariadil doučovanie). V Miškovej škole využívajú deti tieto hodiny na robenie si úloh, či konzultáciu pred rôznymi testami. Na hodine sú k dispozícii učiteľ, pomocný učiteľ a učiteľ jazyka pre cudzincov, ktorý im skontroluje úlohu alebo poradí s projektom. Ak je v dohľade nejaký väčší test, musia učitelia dokonca obmedziť počet žiakov a berú na hodinu iba ročníky, ktoré test čaká. Škola zabezpečuje aj špeciálny autobus pre deti, ktoré chodia na toto doučovanie.

 

Ako sa učí

Vyučovanie je veľmi názorné a deti často robia rôzne projekty a práce. Mňa osobne neuveriteľne potešil prístup k “povinnému čítaniu”. Na letné prázdniny deti dostali zoznam odporúčanej literatúry, z ktorého si mohli vybrať. Čítanie počas školského roka si vyberajú deti po dohode s učiteľom. Z prečítaného diela sa nepíše klasický čitateľský denník, ale je na výber niekoľko možností. Minulý rok Miško robil charakteristiku hlavnej postav z Hobbita, cestovateľský denník hlavnej postavy z prvej knihy zo série Percy Jackson a noviny z dvojky. Angličtina je hlavne o čítaní a rozbore textu. Minulý rok bol v rozvrhu aj predmet Language arts, na ktorom sa preberala gramatika, tento rok ich máme v jednom predmete spolu.

 

Musím priznať, že hrúbka a obsah knihy na social studies (náš dejepis) ma minulý rok príjemne prekvapila. Učivo v šiestom ročníku obsahovo zodpovedalo nášmu, americká kniha bola však v porovnaní so slovenskou asi päťkrát hrubšia. Okrem základného textu v nej bolo množstvo pomocných testov, tabuliek, grafov, obrázkov, otázok k textu i na samostatné rozmýšľanie. Bolo v nej tiež veľa zaujímavostí, ktoré pomáhajú lepšie porozumieť súvislostiam, či zapamätať si fakty. Téma bola rozoberaná vždy z viacerých pohľadov, často boli súčasťou ukážky z literatúry - príbehy, povesti, báje. Aj súčasťou social studies boli projekty - Miško robil napríklad komiks z Eposu o Gilgamešovi či model egyptskej pyramídy. Keďže sme sa pripravovali na vyrovnávacie skúšky z dejepisu na Slovensku, pracovali sme aj so slovenskou učebnicou. V porovnaní s americkou mi v nej potom neustále niečo chýbalo (často sme dohľadávali informácie na internete) a bolo mi celkom ľúto, že naše deti nemajú lepšiu učebnicu. Tento rok berieme americké dejiny a kniha má opäť svojich úctyhodných .... strán 1200 strán (samozrejme, do školy ju nenosia, jednu majú doma, jednu v škole a je aj online).

 

Siedmacke dejepisy - v slovenskom sú dejiny od cca 4. storočia do roku 1800, v americkom sa začína skôr a je až do roku 1929.

Vedecké predmety sú  v porovnaní so slovenským systémom vyučované úplne rozdielne. Kým na Slovensku majú deti od piatej triedy po jednej, možno dvoch hodinách z každého predmetu - fyzika, biológia, chémia, v americkom systéme sa učia všetky spolu v rámci predmetu science. Minulý rok bol zameraný skôr na základy vedy a pochopenie vedeckých postupov, neskôr na fyziku a chémiu, tento rok sa orientovaný na biológiu. Všetky tri predmety sú však dosť prepojené a preberajú sa v súvislostiach. Aj tieto predmety sú vyučované veľmi názorne, s množstvom experimentov a ukážok a samozrejme projektov.

 

Vyučovanie matematiky je veľmi podobné tomu na Slovensku. Na matematike sa toho asi veľa vymyslieť nedá, hoci aj tu sa robia projekty a rôzne práce, ktorými sa učiteľka snaží predmet oživiť a spestriť. Našim najväčším problémom bolo, že Miško bol “pozadu” alebo skôr “inde” s učivom (myslím, že to bolo niečo so sčítaním a odčítaním zlomkov), ale s pomocou doučovania všetko dobehol.

 

Organizácia a výučba telesnej výchovy ma neprestáva udivovať. V prvom rade, pokračuje sa v trende z elementary school - deti sa na telesnú neprezliekajú, v deň keď ju majú v rozvrhu jednoducho idú do školy v teplákových súpravách. A to aj napriek tomu, že na middle school šatne majú. A keďže tento rok máme telesnú v rozvrhu každý deň, v šatníku prevažuje športové oblečenie. Na telesnej učiteľ nehodí loptu do pľacu, či nenechá deti hodinu krúžiť po dráhe (to je ešte zážitok z mojich školských čias). Každý mesiac preberajú jeden šport. Na začiatku sa vysvetľujú pravidlá, potom sa mesiac trénuje. Tradičné športy ako americký i európsky futbal, volejbal, basketbal, stolný tenis ale aj rôzne netradičné ako frisbee, florbal či akási obmena našej vybíjanej. Minulý rok mal Miško dokonca aj test z pravidiel.

 

Komunikácia s rodičmi

Pred začiatkom školského roka sa v posledné prázdninové dni stretávajú jednotlivé ročníky v školskej divadelnej sále. Riaditeľka pripomenie pravidlá, dostanú rozvrh, pridelia im skrinku, do ktorej si uložia pomôcky (podľa zoznamu zo školskej stránky). V priebehu septembra potom škola organizuje stretnutie rodičov s učiteľmi. Priebeh je celkom zábavný, dostávame rovnaký rozvrh ako deti a presúvame sa z triedy do triedy. Učitelia majú krátku prezentáciu, rozdávajú materiály s informáciami ako bude prebiehať vyučovanie a hodnotenie. Musia byť pomerne struční,  na jednu skupinu majú cca 15 minút, potom sa ozýva zo školského rozhlasu, že sa rodičia majú presunúť do ďalšej triedy. Väčšina to ale celkom dobre stíha aj s otázkami rodičov.

Ak potrebujú rodičia niečo konzultovať s učiteľom počas školského roka, môžu mu poslať mail, odpoveď spravidla príde v priebehu niekoľkých hodín.

 

Hodnotenie je vemi detailné a férové

Na začiatku roka podpisujú žiaci na každom predmete so svojim učiteľom “dohodu”. V nej sa zaväzujú, že si budú robiť načas domáce úlohy, budú sa pripravovať na vyučovanie, nosiť si pomôcky a aktívne sa zapájať na hodine.

Keď mi kamarátka zo Slovenska rozprávala, že jej syn, inak výborný žiak dostal z fyziky na vysvedčení trojku, ostala som v nemom úžase. “Mal tam jednotku a dvojku a pobarbal test,” hovorila. Tri známky? Toto sa nám nemôže stať. V našej škole má dieťa z každého predmetu priemerne 5 známok za týždeň. Známkuje sa na percentá a hodnotené oblasti majú rôznu váhu. Učitelia hodnotia domáce úlohy a prípravu na hodinu, testy, aktivitu na hodine, projekty. Výsledná známka je celkový priemer týchto známok. Vysvedčenie dostávajú žiaci 4 krát do roka, na poslednom je výsledná známka priemerom všetkých 4 hodnotení. Na vysvedčení je aj krátke slovné hodnotenie učiteľa. Žiaci, ktorí majú priemer zo všetkých predmetov 95% a viac a nemajú zo žiadneho predmetu menej ako 90% sú zaradení na tzv. Principal list. Za odmenu pre nich riaditeľka školy organizuje spoločné raňajky.

Rodičia sú o výsledkoch svojich ratolestí informovaní prostredníctvom internetovej žiackej knižky - údaje sú aktualizované každý deň, je možné si nastaviť aj notifikácie, ktoré chodia mailom. Testy a písomné práce je obyčajne potrebné aj podpísať rodičom.

 

Mimoškolské aktivity sa zo školy nevytratili

Aj na Middle school majú deti možnosť zapojiť sa do množstva mimoškolských aktivít. Môžu hrať šach, chodiť na vedecký krúžok, ktorý je akousi obdobou našich školských olympiád (končí školskou súťažou, víťazi potom súťažia za školu...), sú členmi tímu, čo vyrába Yearbook (kniha s fotografiami, ktorú dostávajú žiaci na konci roka), hrajú v kapele, v školskom divadle alebo sú členmi rôznych športových tímov. Minulý rok fungoval klub v rámci ktorého ôsmaci chodili pomáhať do Elementary school deťom, ktoré majú angličtinu ako cudzí jazyk. Škola organizuje tiež niekoľko spoločenských podujatí pre žiakov, rodičov ale napríklad aj miestnych seniorov. Obľúbené sú aj knižné trhy, na ktorých si deti môžu kúpiť knihy, rôzne kampane na pomoc charitatívnym organizáciám, stretnutia so spisovateľmi alebo rodičmi, ktorí majú zaujímavé povolania.

 

Angličtina pre cudzincov

Posledný pol rok pred odchodom do USA strávili obe naše deti na intenzívnom kurze angličtiny. Učili sa v škole, na krúžku a na kurze, teda skoro každý deň. Napriek tomu som mala naozaj obavy, čo s nimi bude, keď prídu do školy, kde im nikto nebude rozumieť a oni nebudú rozumieť väčšinu z toho, čo im hovoria.

Našťastie má štát New York veľmi prepracovaný program jazykového vzdelávania pre deti, ktorých materinský jazyk je iný ako angličtina. Pri príchode do školy je každé dieťa otestované a podľa úrovne znalosti angličtiny mu do rozvrhu zaradia potrebný počet hodín angličtiny pre cudzincov. Po roku je opäť test a podľa toho, ako ho deti zvládnu, pokračujú aj v ďalšom školskom roku. Aj v prípade, že dieťa test urobí, zostáva ešte dva roky v programe - nemá už intenzívnu výučbu, ale na hodinách je učiteľ angličtiny pre cudzincov, ktorí sleduje, či správne rozumie a pomáha, ak je to potrebné. Rovnako pomáha aj na doučovacích hodinách s úlohami, projektami  či prípravou na testy.

 

O Elementary school, do ktorej chodí mladšia dcéra Ninka (9), sa dočítate tu:

Naše deti chodia do školy v USA. V čom sú ich školy iné? - I. časť

 

 

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Zahraničné školské systémy
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.