Reportáž: Ferrata HZS na Martinských holiach

Na Slovensku máme mnoho krásnych miest. Jedným z nich je aj Ferrata HZS v Lúčanskej Malej Fatre na Martinských holiach. Dnes sme ju boli otestovať aj za vás. Prečítajte si, ako sa nám tento výlet vydaril.

 

Ferrata HZS v Lúčanskej Malej Fatre

• dĺžka trasy: 12 km

• čas trasy: 4 – 4,5 hodiny

• náročnosť ferraty: B/C, stredne náročná, nie je určená deťom do 10 rokov

• potrebné vybavenie: ferratový set, možnosť požičania pri údolnej stanici bývalej lanovky – Martin, miesta časť Stráne (parkovisko), rukavice, voda, lekárnička

Ako sa dostať na Ferratu HZS?

Ferrata HZS začína na Stráňach, Martin pri poslednej zastávke MHD. Trasa je vyznačená červeným turistických značením, prevýšenie má 770 m a vzdialenosť 4,8 kilometra. Čas výstupu vám zaberie asi 3 hodiny, chodník je rozdelený na dve časti, spodná časť je obojsmerná, končí pri 4. informačnej tabuli vo výške 940 m.n.m.  horná časť je samostatná ferrata, ktorá je určená iba na výstup. Pokračuje popri Pivovarskom potoku ku vodopádom, kde sa rozdeľuje na ľahší variant B a ťažší variant C. Nakoniec sa oba varianty spoja pri kríži a výstupovej knihe.

 

Ako sa dostaneme späť k parkovisku?

Od chaty Martinské hole vedie turistický chodník značený žltou farbou, využiť môžete aj kolobežky, ktoré sa dajú požičať kúsok od chaty. Cesta k parkovisku pri zástavke MHD je dlhá cca 7 kilometrov.

 

Náš výlet na Ferratu HZS

 

 

Začíname krátko pred 16. hodinou a dúfame, že ostatní turisti nemali rovnaký nápad ako my, a to schladiť sa v rokline cestou na Ferratu HZS. Auto nechávame na parkovisku pri zastávke „Martin - Stráne, konečná“ a vydávame sa po červenej turistickej značke, po 15 minútach prechádzame okolo Penziónu Ferrata. Teplo nás ničí už v úvode, avšak vpred nás posúva predstava studenej rokliny so žblnkajúcim Pivovarským potokom.

 

 

 

Cesta po penzión je kamenistá, ničím výnimočná. Prechádzame popri väčšej chatke, zatiaľ nás sprevádzajú vysoké trávy a hlučný potok. „Nuž, zabudli pokosiť,“ vtipkuje môj spoločník Jakub, zatiaľ čo sa predierame zarastenou lesnou cestou. Po chvíli prichádzame do rokliny, kde je vzduch o niečo príjemnejší, atmosféru dotvárajú mostíky, tečúca rieka, z ktorej ide príjemný chlad, a hustá zeleň.

 

 

Po zhruba 50 minútach prichádzame k druhej informačnej tabuli a dozvedáme sa, že táto trasa bola kedysi jedinou cestou, ktorá viedla na Martinské hole. V jej okolí je okremj lavičky aj starý banský vozík. Pokračujeme ďalej a ešte chvíľu nás sprevádzajú zvyšky banských zariadení.

 

 

 

Od vozíkov ubehol už kilometer a my stále pomaličky kráčame roklinou. Na našej ceste je skôr ticho. Teplo nás vyčerpáva, a tak šetríme energiou, veľa nerozprávame a užívame si okolie. 

 

 

Míňame ďalšiu informačnú tabuľa. V poradí už tretiu. Dávame si menšiu prestávku na doplnenie tekutín, avšak lietajúci hmyz nás po malej chvíli vyženie preč. Balíme fľaše s vodou späť do batohu a snažíme sa vypočítať, koľko je od nás vzdialená štvrtá tabuľa, pri ktorej začína Ferrata HZS.

 

 

Podľa našich rýchlych prepočtov zisťujeme, že ferrata začne približne za dva kilometre. Pokračujeme preto ďalej, ja sa už neviem dočkať ferratového úseku. Slnko je však veľmi silné, hrejivé a preto schladenie v potoku naozaj osvieži. Ovlažím si ruky, tvár aj krk a môžeme ísť ďalej.

 

 

Náš tip bol dva kilometre, po 20 minútach prichádzame k tabuli č. 4, na ktorej začína ferrata. Tu si dávame opäť menšiu pauzu, dopĺňame cukor, ja v podobe gélu, môj parťák dôveruje klasickým sušienkam. Okrem energie dopĺňame aj tekutiny, ktoré sme stihli za tú chvíľu vypotiť. Pri informačnej tabuli je opäť pripravená lavička, ktorú vďačne využijeme - navlečieme sa do ferratových setov a nasadíme prilby.

 

 

Už sme obaja vo výstroji, navliekam si ešte rukavice, turistická značka ukazuje, že na chatu to bude trvať ešte takmer dve hodiny. Trochu sa zľaknem a už nás ženiem plnou parou vpred, nech sme tam čo najskôr. Po piatich minútach začína prvý úsek ferraty. Kontrolujem, či mám všetko dobre utiahnuté, či sa prilba nehýbe a zapínam sa o pomocné lano. Vždy treba mať obidva tlmiče pádov pripnuté o pomocné laná. Z jedného lana na druhé sa prepíname tak, že najprv prepneme jeden tlmič a potom až druhý, teda vždy sme aspoň jedným pripnutí.

 

 

Prvý úsek ferraty sa delí na A a B. Trasa A vedie popri rieke, je na nej zopár lán, avšak hravo ju zvládnete aj bez nich, pretože je veľmi jednoduchá. My sme si zvolili trasu B, vedie skalou do výšky a prechádza cez dva lanové mostíky. Niektoré skaly sú šmykľavé, a tak preverujú schopnosti nás i našej obuvi. Na mostíkoch si robíme ešte zopár spomienových fotografií a štveráme sa ďalej.

 

 

Zdá sa, že prvú časť máme za sebou. Pokračujeme ďalej, cestou nás uchvátia vodopády sa a niekoľkokrát sa pošmyknem na kameňoch.

 

 

Po desiatich minútach a ďalších výškových metroch prichádzame k informačnej tabuli č. 5, dôležitému miestu, kde sa ferrata delí na trasu s náročnosťou B alebo C. Som na Ferrate ZHS Martinské hole prvýkrát, avšak ostatné slovenské ferraty mám zdolané, a preto by som chcela ísť trasu s náročnosťou B. Môj parťák je domáci, túto ferratu ide už asi piatykrát a hovorí, že mu trasa s náročnosťou B, príde o kúsok ťažšia ako céčková, a že mi odporúča práve tú. Ešte chvíľu premýšľam, neviem sa rozhodnúť aj preto, že obe vyzerajú krásne, lákavo. Nakoniec dávam na jeho odporúčanie a ideme trasou s náročnosťou B. Opúšťame informačnú tabuľu, robíme si zopár fotiek a ja sa už opäť pripínam o istenie.

 

 

 

Vodopád nám už vopred našepkáva, že nás trochu osprchuje. Postupujeme po skalách, a tešíme sa z kvapiek vody, ktoré nám dopadajú na pokožku a sú príjemne chladivé. Nevýhodou je len to, že skaly sú z vody mokré a to viac šmykľavejšie. V niektorých miestach si musím premyslieť každý jeden krok, hlavne aby sme vyšli na jednotlivé skaly, ktoré sú vysoké a nohy dvíhame, ako sa len dá.

 

 

Veľkou výhodou pre nás je to, že stále sme nestretli žiadnych ľudí, preto si udávame tempo nám vyhovujúce a nikoho pritom nezdržujeme, alebo naopak niekto nás. Užívame si ferratu plnými dúškami, až do chvíle, kedy sa mi zasekne noha v skale a nechce ísť von. Po chvíli bojov ju dostávam zo štrbiny. Nepríjemné myšlienky, že budem potrebovať pomoc sú už našťastie preč a ďalej postupujem smerom nahor.

 

 

Prepíname sa a prepíname, čaká nás ešte niekoľko stupačiek a mokrých skál. Po zhruba 20 minútach, kedy sme osprchovaní, sa príjemným Pivovarským potokom ferrata končí. Stojíme nohami bezpečne na zemi, pri konci sa trasa B a C spájajú a spolu vedú po červenej značke lesom. Po chvíli nás čaká lavička, kde zhadzujeme výstroj. Čaká nás ešte 20 – 25 minút ku chate Martinské hole.

 

 

Smelo vykračujeme lesom a rozprávame sa o dojmoch a pocitoch z mojej prvej návštevy Ferraty ZHS. „Páčila sa mi, ale nebol to úplne môj štýl. Som skôr na tie čisto lezecké, ako napríklad Ferrata Dve veže na Liptove, pre mňa tu bola dlhá nástupná cesta,“ hovorím. Jakub sa na mňa pozrie so zdvihnutým obočím a ja sa už obhajujem so slovami, že v detstve som chcela byť horolezkyňou a možno to bude tým. Obaja sa nad tým pousmejeme a kráčame ďalej lesnou cestou. Po 15 minútach vychádzame z lesa, čaká nás presedlanie na modrú značku, ktorá pokračuje ku chate.

 

 

 

Pred sebou máme posledných 10 minút, menší kopec a prechod popri chatkách.

Prichádzame ku chate, na lavičkách sedia cyklisti a starší párik, ktorý sa nevie prestať smiať. Na začiatku sme sa bránili času takmer troch hodín, ktorý písali na informačnej tabuli. Nakoniec nám to trvalo niečo pod tri hodiny, nástup na ferratu bol dlhý, ale krásny. Dávame si nealko, keksíky a naberáme sily na cestu dole.

 

 

Ferrata je jednosmerná, preto cesta ku autu vedie po žltej turistickej značke. Trasa ku autu nám trvá niečo cez hodinu, ferrata nás trochu vyčerpala. „Tá cesta mi nikdy neprišla taká nekončená,“ hovorím do vetra. „Preto by som išiel radšej na bicykli,“ dodáva Jakub. „Neviem, akoby sa nám išlo na bicykloch ferratou, možno keby máme skladacie,“ uzatváram tému bicykel. Ďalej už len tak kráčame, občas sa sťažujeme na teplo, trochu sa vraciame myšlienkami k výstupovej trase a ja hovorím o všetkých svojich pošmyknutiach na skalách.

 

 

Cestou dole môžete využiť aj terénne kolobežky, ktoré sa dajú zapožičať na svahu, trasa vedie taktiež po žltej turistickej značke. My sme ich však už nestihli, pretože sme prišli na chatu krátko pred siedmou hodinou večer.