Školský rok sa nezačína len pre prváčikov, ale otvárajú sa aj brány materských škôl, aby privítali svojich nových zverencov. Deti naučené mať rodiča vždy nablízku, si zrazu musia zvykať na nový režim, kamarátov, dospelákov a iný svet ako poznali doteraz. Aby deti zvládli úspešné túto novú etapu, mali by ste im byť pri ich adaptácii dôležitou oporou.
Pani učiteľka z materskej školy v Zohore, Ľubica Mikušová, nám priblížila prvé dni detí v škôlke a ich problémy s adaptáciou.
Takmer v každej novej triede sa nájde dieťa, ktoré má s adaptáciou problém. Býva väčšinou otázkou dní, výnimočne týždňov, kým si dieťa zvykne. Učiteľka s dlhoročnou praxou prezrádza, čo robí v prípade problémov s adaptáciou: „Dôležitý je individuálny prístup. Niektoré dieťa vyžaduje prístup ako od mamy, niektoré potrebuje kolektív, niektorému nepomáha ani jedno, stačí mu len letmý dotyk, pozornosť. Treba dieťa zaujať, aby zabudlo, že je odlúčené od rodičov.“ Nie vždy vie trampoty s adaptáciou vyriešiť učiteľka a spolupráca s rodičmi je viac než žiaduca.
Pred nástupom do škôlky
Rodičia sa nechtiac dopúšťajú drobných chýb z lásky k svojim ratolestiam, ktoré dieťaťu môžu neskôr sťažiť adaptovanie sa na nový režim, kolektív, či učiteľov. Preto sa pani učiteľka Ľubica Mikušová s nami podelila o zopár užitočných rád, ktoré rodičovi umožnia, aby sa jeho dieťa bez problémov adaptovalo: „Veľmi dobré je pred vstupom do škôlky začať s dieťaťom navštevovať či už nejaké centrum, kde sa rodičia stretávajú s deťmi a ihriská. Dieťa má tak priestor na to, aby spoznávalo rovesníkov a naučilo sa žiť v kolektíve.“ Hoci program v centre je spojený s rodičmi, dieťa sa naučí existovať s inými deťmi, vie na nich reagovať a jeho adaptácia sa zredukuje len na zopár dní, ak bude vôbec potrebná.
Čo by mal rodič podporovať
„Je dobré viesť deti k samostatnosti, pretože sa dieťa v škôlke stretáva so všetkým novým. Nie je to pre neho len odlúčenie od rodičov“, radí Ľ. Mikušová. Stačí ak sa vie dieťa aspoň z polovice venovať samoobslužným činnostiam okolo obliekania a jedenia. Ak to nevie, zdá sa, že učiteľka od neho vyžaduje veľmi veľa nových vecí a to je pre dieťa stresujúce.
Veľmi dôležitá je vzájomná spolupráca učiteľky a rodiča. Každé dieťa je malá osobnosť, ktorá prišla z rozličného prostredia, a preto je pre dieťa jednoduchšie, ak učiteľka vie, aké má návyky, na čo je naučené. „V snahe učiteľa je aby sa čo najrýchlejšie a najlepšie adaptovalo a to sa dá len za pomoci rodičov,“ vysvezľuje Ľ. Mikušová. Okrem rodičovských združení by mal vždy byť priestor na to, aby sa mohol rodič s učiteľkou porozprávať a informovať sa.
Pre deti môže byť občas stresujúce, že v škôlke majú istý režim, na ktorý doma neboli zvyknuté. Preto deťom pomáha, ak prídu z domu pripravené. Takto dieťa nie je stresované, že by bol jeho denný režim narušený.
Čoho by sa mal naopak rodič vyvarovať
„Nestrašiť deti, ako ich v škôlke naučia poslúchať, pretože sa potom bojí,“ hovorí pani Mikušová. Dodáva, že je lepšie sa s dieťaťom o škôlke porozprávať, pripraviť ho, že ho tam čakajú kamaráti, nové hračky. Pomáha prirovnanie s dospeláckou prácou, pretože tak ako rodičia chodia do práce, detičky chodia do škôlky. Dieťa takto škôlku vníma ako prirodzenú súčasť života. Hoci z lásky by chceli rodičia pre svoje deti len to najlepšie, je pre dieťa prospešné nechať ho riešiť si do istej miery svoje vlastné konflikty s rovesníkmi. Dieťa sa takýmto spôsobom dokáže zorientovať v povahe iných detí a je pre neho komunikácia s nimi jednoduchšia.
Kedy vnímať adaptáciu ako problém
Prejavy problémov adaptácie môžu byť rôzne. Pani Mikušová vymenováva niektoré z nich: „Dieťa môže byť plačlivé, môže sa v noci budiť zo sna, pomočovať sa, vypytovať sa kedy pôjde do škôlky, či priamo povedať, že tam ísť nechce.“ V takýchto prípadoch by sa mal rodič ihneď kontaktovať s učiteľom, aby mohli spoločne problém riešiť.
Neriešenie problému by mohlo u detí viesť k vážnym psychickým problémom. V prípade, že by zlyhali všetky metódy zo strany rodiča či učiteľa, je vhodné kontaktovať psychológa. Hoci pani učiteľka konštatuje, že v jej dlhoročnej praxi psychológ nebol nikdy volaný na problém s adaptáciou, myslí si, že je potrebné ho riešiť zo strany učiteľa a rodiča, ak sa vyskytne.
Je vhodný adaptačný program?
V otázke adaptačného programu sa názory učiteľov rôznia. Adaptačný program je postupné zvykanie si dieťaťa na škôlku v rozmedzí 2 – 4 týždňov. Dieťa zo začiatku zostáva v škôlke len doobeda a neskôr sa pridáva aj poobedné spanie a aktivity. Z podnetu rodiča škôlka postupnú adaptáciu umožňuje, záleží však na individualite dieťaťa. Citlivejšie deti môžu pobyt v škôlke vnímať stresujúco a adaptačný program im môže prospieť. Na druhej strane môže v určitých prípadoch viesť k vymýšľaniu dieťaťa, nakoľko zistí, že nemusí byť v škôlke celý čas. Vždy je všetko o dohovore rodiča s učiteľom a škôlkou. Na oboch stranách je však väčšinou záujem, aby si dieťa na škôlku čím skôr zvyklo a nebolo vystavené prehnanému stresu.
