Pýtanie sa otázok v škole je často nočnou morou pre žiakov. Na to, aby sa toho nebáli, a navyše sa nepýtali zbytočné otázky, stačí naučiť, ako sa pýtať dobré otázky.
Docieliť, aby sa žiaci pýtali otázky svojich učiteľov, nie je jednoduchý cieľ. Veľmi často sa po otázke učiteľa „má niekto otázku?“ triedou rozlieha len ticho. A keď už otázky sú, málokedy sú kritické. Avšak otázky, ktoré sa pýtajú žiaci, sú v procese učenia dôležité. Problém je, že väčšina žiakov verí, že ich úlohou je odpovedať a nie klásť otázky. „Otázky, vytvorené študentmi, dávajú študenta na sedadlo vodiča. Napreduje nielen učenie, ale aj angažovanosť“ píše vo svojom blogu Jackie Walsh, stredoškolská učiteľka a spisovateľka. Nemal by to byť učiteľ, ktorý sa pýta otázku, ale žiak, pretože iba tak má príležitosť spýtať sa to, čo ho aj skutočne zaujíma.
Žiaci sa otázky pýtať nechcú
Existuje mnoho bariér, ktoré stoja v tom, aby sa žiaci spýtali otázky. Často tomu ani nie všetci rozumejú, ale otázku sa spýtať nechcú. Obávajú sa toho že by pred svojimi spolužiakmi vyzerali hlúpo, že by si ich učiteľ myslel že sú hlúpi, a že zbytočne budú triede na smiech. Pýtať sa otázky nie je veľmi cool. Alebo sa spýtajú hlúpe otázky, aby pobavili svojich spolužiakov či nahnevali učiteľa. Avšak Jackie Walsh si myslí, že exituje spôsob, ako nechuť žiakov pýtať sa otázky, alebo pýtanie sa hlúpych otázok, prekonať. Stačí, ak vytvoríte triedu, kde sa otázky cenia viac ako odpovede. Prostredie, kde sa oceňujezvedavosť. Skúste sa inšpirovať jej radami. Vďaka nim zvládnete prekonať problémy, ktorým žiaci čelia pri kladení otázok, a vytvoríte prostredie, v ktorom budú otázky žiakov vítané.
Vysvetlite žiakom, prečo sú otázky dôležité
Prvým krokom, ktorý vás čaká, je vysvetliť žiakom, prečo je vôbec pýtanie sa otázok dôležité. Ukážte žiakom rôzne dôvody, prečo by mali klásť otázky. Niekto sa pýta preto, aby pochopil aj ostatné perspektívy a zapojil sa do učenia a myslenia. Niekto sa pýta preto, aby pochopil aj tie najmenšie detaily. A niekto preto, aby sledoval svoje vlastné premýšľanie, učenie, a napredovanie. Prečo sa pýtate otázky vy? Zamyslite sa nad tým, a dajte žiakom príklad. Identifikovanie funkcie otázok v učení sa je kľúčom k tomu, aby žiaci mali motiváciu otázku položiť.
Ak sa žiaci pýtajú otázky pre to, aby pochopili tie najdôležitejšie myšlienky z toho, čo práve počuli, môžu sa spýtať napríklad tieto otázky:
Čo je to najdôležitejšie? Čo ma mätie? Čomu nerozumiem? Ako by som to vysvetlil/-a svojimi vlastnými slovami?
Otázky sa môžete pýtať aj preto, aby ste prepojili nové poznatky s tým, čo už dávno viete. Vhodné otázky sú:
Čo ma napadne, keď o tomto čítam alebo počujem? Čo už o danej téme viem? Je niečo, v čom sa to nezhoduje s tým, čo už dávno viem? Ako to zapadá do toho, čo už dlhšie viem?
Otázky, ktoré pomôžu ujasniť si súvislosti a lepšie pochopiť:
Čo autor myslel tým, že napísal...? Čo myslíš tým, keď povieš....? Môžem to povedať aj nejako inak? Na akom príklad to viem ukázať?
Otázky, ktoré žiakom pomôžu lepšie pochopiť vzťah medzi dvomi rozdielnymi vecami:
Ako je ... podobné ...? Ako je to odlišné? Čo majú spoločné? Čo je toho výsledkom?
Otázky, ktoré pomôžu vyjadriť zvedavosť:
Zaujímalo by ma, prečo...? Premýšľal/-a si niekedy o....?
Otázky, ktoré pomôžu zamyslieť sa nad tým, ako o danej téme premýšľame:
Ako inak môžeme o danej téme premýšľať? Čo ak...?
Otázky, ktoré pomôžu testovať nápady:
Predstav si, že...Čo by sa stalo? Čo ak...?
Pomôže, ak budete kladenie otázok trénovať
Walsh navrhuje postup premýšľania 1-2, ktorého jadrom je dlhšia pauza predtým, než je otázka spracovaná.
Čas premýšľania 1 - Ako prvá nasleduje otázka učiteľa. Po nej môže byť troj až päť sekundová pauza, aby žiaci mali čas zodpovedať si sami pre seba, čo vlastne daná otázka skúma a či jej rozumejú. Tento čas by mali tiež využiť na to, aby položili otázku, ak to tak nie je a žiadali ďalšie objasnenie.
Čas premýšania 2 - Ďalšia troj až päť sekundová pauza je príležitosť pre študentov nadviazať na komentár iného študenta, aby spracovali to, čo povedal, a spýtali sa vlastné otázky, ak potrebujú vysvetlenie.
Žiakom pomôže aj to, ak sa ich spýtate, aké typy otázok majú namiesto „máte nejaké otázky?“. Je to znak toho, že od nich očakávate odpoveď a môžu sa pýtať čokoľvek, čo ich zaujíma. Na to, aby sa žiaci boli schopní otázky, je nutné docieliť angažovanosť, porozumenie, a zlepšiť kritické myslenie.
