V škole trávia deti polovicu svojho dňa, avšak veľmi nerady o nej rozprávajú. Ako docieliť, aby sa s vami dieťa o škole rozprávalo?
Väčšina dnešných detí chodí do školy nerada. A ešte s menšou pozitívnou emóciou sa o škole s rodičmi rozprávajú. Hovoriť s dieťaťom o škole je ale dôležité. Ako komunikovať na túto tému, aj keď nechce?
Diskutovať o škole je pre deti ťažké
Ak sa dieťaťa opýtate, ako bolo v škole, nepoložili ste mu práve najľahšiu otázku. Je náročné zhrnúť celý deň do jednej odpovede, takže veľmi často namiesto podrobnejšieho opisu dieťa iba odpovie, že to bolo "OK", "fajn" alebo "ako vždy." Niektoré deti zase majú pocit, že to, čo sa stalo v škole je súkromné, a nechcú to s vami zdieľať. Je to normálny proces, počas ktorého si dieťa začína vytvárať vlastnú identitu a svoj sociálny svet. Napriek tomu by dieťa malo vedieť, že ste tam, ak sa bude chcieť s vami o čomkoľvek rozprávať.
Prečo je dôležité rozprávať sa o škole?
Ak vám dieťa na vaše otázky neodpovedá, nevešajte hlavu. Dôležité je, že vníma, že sa zaujímate o to, aký malo deň. Už len váš záujem napomáha jeho mentálenmu zdraviu, šťastiu a celkovej pohode. Môže mať pozitívny vplyv aj na jeho úspechy a správanie. Okem toho však dieťaťu ukazujete, že si vážite vzdelanie a školu, vďaka čomu v tom bude vidieť zmysel aj vaše dieťa.
Ak s vami dieťa na školské témy komunikuje, máte lepšiu predstavu o tom, čo sa v škole očakáva, ako sa deti učia, aké problémy majú a ako ich zvládajú. Skôr si všimnete varovné signály a ľahšie identifikujete potenciálne problémy. Ak zachytíte, že vaše dieťa má problém, ktorý nezvláda vyriešiť samo, môžete sa porozprávať s jeho učiteľom predtým, než sa problém stane ťažšie riešiteľným. Rozhovory o typických problémoch v škole môžete využiť aj ako moment, kedy dieťaťu vysvetlíte viac o tímovej práci, kamarátstve, vzťahoch či riešení problémov.
Ako začať s rozhovormi o škole
Väčšina detí je unavená, hladná a mysľou úplne niekde inde, keď príde domov. Pomôcť s prechodom zo školského prostredia domov môžu aj mimoškolské aktivity, no zároveň môžu dieťa ešte viac unaviť. Skúste sa vyhnúť tomu, aby ste hneď po príchode domov začali s "výsluchom".
Pozdravte vaše dieťa entuziasticky. Dajte mu vedieť, že ste radi, že ho vidíte. Nepýtajte sa aká bola škola, ale povedzte, že dúfate, že malo dobrý deň. Naznačte, ako sa cítite aj bez otázok. Vďaka tomu sa bude dieťa s vami radšej rozprávať, pretože ho nebudete bombradovať otázkami.
Dovoľte mu, aby nehovorilo hneď o škole. Je normálne, že dieťa nechce rozprávať o škole hneď, ako z nej príde, ale chce oddychovať. Chcelo by sa vám po celom dni v práci rozpávať o práci hneď, ako z nej prídete? Namiesto toho nechajte konverzáciu plynúť prirodzene, napríklad popri domácich prácach alebo písaní domácich úloh. Ak však máte niečo na mysli a chcete sa opýtať na to, aký bol test z matematiky, opýtajte sa to priamo.
Budú dni, kedy s vami deti nebudú chcieť rozprávať. Dieťa sa väčšinou rozrozpráva, keď sa opýtate jednoduché otázky, ako napríklad:
- Čo dobré sa dnes v škole udialo?
- Pri čom ste sa dnes dobre zabavili?
- Čo bolo dnes na škole najlepšie/najhoršie?
- Čo nové ste sa dnes učili na matematike?
- Na akých úlohách teraz pracujete na biológii?
- S kým sa teraz najviac v škole kamarátiš?
Pokiaľ sa dá, skúste používať otázky s otvoreným koncom, ktoré povedú k dlhším odpovediam a nedávajú možnosť odpovedať áno a nie.
Ako sa rozprávať s dieťaťom na prvom stupni?
Nájdite si čas na rozhovor. Nemusíte mať špeciálne vyhradený čas, stačí, keď využijete spoločne trávený čas, ako napríklad prípravu večere. Ak sa dieťa chce s vami rozprávať, dajte mu vašu plnú pozornosť. Berte ho vážne a nezľahčujte problémy. Ukážte mu, že sa skutočne zaujímate o to, čo sa deje v jeho živote.
Ak pred dieťaťom rozprávate o jeho učiteľoch, rozprávajte s rešpektom a nepoužívajte krstné mená. Nie vždy je všetko tak, ako to vzerá z pohľadu dieťaťa, preto sa mu pokúste ukázať aj pohľad inej osoby. Nikdy nevieme celý príbeh, ale len jeho časť.
Ak sa vnímanie dieťaťa mení zo dňa na deň, je to úplne normálne. Keď dieťa začne chodiť do školy, učí sa nové veci od svojich učiteľov a kamarátov, čiastočne preberá ich správanie a niekedy ho možno ani nespoznáte. Je to však normálne a úplne prirodzený proces vývoja vlastnej identity.
Ako sa rozprávať s dieťaťom na druhom stupni?
Mnoho detí chce v puberte viac súkromia a času len pre seba. Rozprávať sa s nimi o čomkoľvek je ťažké, o škole ešte ťažšie. Avšak prechod do puberty neznamená koniec vzťahu rodič-dieťa, je to len čas, kedy rodičia sledujú svoje dieťa vyrastať z väčšej diaľky. Keď si udržite určité spojenie so svojím dieťaťom, pomôže vám to rozprávať sa s ním, keďsa rozprávať chce, a zároveň mu dať súkromie, keď ho potrebuje.
V tomto veku sa už môžete začať rozprávať aj o plánoch do budúcnosti. Namiesto toho, aby ste sa rozprávali o tom, čo sa deje každý deň v škole, môžete váš rozhovor zamerať na mimoškolské aktivity, záľuby a výber strednej školy. Avšak, nepoľavte v obozretnosti a stále sledujte správanie vášho dieťaťa. Nie vždy vám povie, keď mu je ťažko. Ak máte pocit, že niečo nie je v poriadku, porozprávajte sa s ostanými dospelými, avšak vyhnite sa nutkaniu kontaktovať kamarátov svojho dieťaťa.
Zdroj: raisingchildren.net.au, pbs.org
