Ako získať z diskusie so žiakmi čo najviac?

Dobrá diskusia v triede môže byť podnetná aj pre ďalšie aktivity, ktoré budete s deťmi robiť na hodinách.
Dobrá diskusia v triede môže byť podnetná aj pre ďalšie aktivity, ktoré budete s deťmi robiť na hodinách. / Foto: Pexels

Diskusia žiakov učí akceptovať názory iných a hľadať silné argumenty, aby presvedčili svojich oponentov. Ako môžete z diskusie v triede vyťažiť čo najviac?

 

Pri správne vedenej diskusii sa žiaci môžu mnohému naučiť. A to aj vtedy, ak sa jedná o názory, s ktorými nesúhlasia. Existuje mnoho spôsobov, ako štruktúrovať diskusiu v triede. Jednou z nich je aj tzv. akváriova diskusia (z angl. fishbowl discussion). Študenti sú pri nej rozdelení na dve skupinky - menšiu a väčšiu. Jedna skupina rozpráva a druhá ju pozoruje. Diskusia svoj zvláštny názov dostala práve preto, lebo študenti, ktorí rozprávajú, sú ako v akváriu – obklopení a pozorovaní študentmi z druhej skupiny.

 

Študenti sa v týchto skupinách menia, takže si vyskúšajú obidve úlohy počas diskusie, aj počúvanie, aj rozprávanie. Táto stratégia je špeciálne užitočná vtedy, keď chcete, aby sa všetci žiaci rovnako zapojili do diskusie, keď im chcete pomôcť ukázať, ako by mala dobrá diskusia vyzerať, a keď potrebujete dobrú štruktúru na kontroverznú alebo náročnú diskusnú tému. Je to zároveň výborná aktivita pred písaním, pretože často odhaľuje otázky či myšlienky, ktoré môžu žiaci viac skúmať počas písania práce.

 

Štruktúra diskusie v triede

1 | Výber témy

Takmer akákoľvek téma je vhodná na túto diskusiu. Tie najefektívnejšie výzvy, otázky a texty nemajú jednu správnu odpoveď či interpretáciu. Dovoľujú však rôzne perspektívy a názory. Takýto formát diskusie je výborný najmä pre rozprávanie o rôznych dilemách.

 

2 | Príprava miestnosti

Na túto diskusiu je potrebné, aby trieda mala správny formát. Stoličky by mali byť v kruhu a okolo by malo byť dosť miesta, aby polovica triedy mohla diskusiu pozorovať. Niekedy učitelia môžu dať polovicu stoličiek aj do stredu kruhu. Typicky však zvyšok študentov je vonku z kruhu diskutujúcich.

 

3 | Príprava na diskusiu

Ako veľa štruktúrovaných diskusií, aj táto je najviac efektívna, ak žiaci majú aspoň zopár minút na prípravu svojich myšlienok a otázok.

 

4 | Určenie pravidiel diskusie

Existuje viacero spôsobov ako môžete tento typ diskusie štruktúrovať. Jednou z možností je mať polovicu triedy v kruhu desať až pätnásť minút predtým než oznámite výmenu úloh. Z počúvajúcich sa teda stanú diskutujúci a naopak. Ďalší typický formát je systém klopkania, kedy študent, ktorý je vonku z kruhu poklepe po pleci študenta, ktorý diskutuje, a vymenia sa.

 

Nezávisle od toho, aké pravidlá si stanovíte, vysvetlite ich vašim žiakom vopred. Jasné inštrukcie potrebujú najmä študenti, ktorí diskusiu iba sledujú. Čo presne by mali sledovať? Mali by si robiť poznámky? Môžete im povedať, aby si všímali iba určité aspekty diskusie, sledovanie sociálnych noriem, počet skákaní do reči, príklad rešpektu či nedostatok rešpektu, alebo o, kto hovorí najviac či najmenej.

 

5 | Zhodnotenie

Po diskusii by ste mali spolu so študentmi hovoriť o ich skúsenostiach. Čo si myslia o diskusii? Ako to išlo? Čo sa naučili? Žiaci sa môžu samostatne zamerať na rolu pozorovateľa a na rolu diskutujúceho. Taktiež môžu povedať odporúčania na to, čo by sa mohlo do budúcnosti zlepšiť. Reflexia môže prebehnúť písanou formou, alebo diskusiou v malej či väčšej skupine.

 

Zdroj: crestwood.on.ca

 

Existujú rôzne variácie diskusie

Formát protichodných pozícií sa môže použiť, keď sa jedná o diskusiu s dvomi protichodnými argumentmi. Každá skupina má príležitosť diskutovať o probléme, zatiaľ čo druhá časť triedy diskusiu iba sleduje. Cieľom tejto techniky je, aby jedna skupina získala pohľad na vec aj z druhej strany tým, že bude počúvať a pýtať sa otázky. Potom, čo obidve strany povedali svoj názor, môže nastať spoločná diskusia, kde sa žiaci môžu pýtať otázky.

 

Formát viacerých perspektív začína tým, že učiteľ predpíše žiakom perspektívy. Môže sa jednať o historické osobnosti, postavy v knihách či filmoch, sociálne kategórie (vek, pohlavie, zamestnanie), či politické a filozofické perspektívy. Každá skupina diskutuje o tej istej otázke či udalosti, pričom reprezentuje uhol pohľadu, ktorý jej bol pridelený.
Cieľom tejto techniky je, aby žiaci zistili, ako funguje proces rozhodovania sa a ako ho menia rôzne perspektívy. Potom, čo všetky skupiny zdieľali svoj názor,  študenti môžu opäť vo veľkej skupiny diskutovať a pýtať sa otázky.

 


Zdroj:edutopia.org, facinghistory.org
Zdieľať na facebooku