Nadváha alebo obezita u detí je problém, ktorý dokážu podľa vedcov do značnej miery negatívne ovplyvniť aj rodičia. A nie je to iba zlou stravou či nedostatočným pohybom v rodine.
Nadváha a obezita je čoraz častejšie skloňovaným problémom nielen vo svete, ale aj na Slovensku. Viac a viac detí je klasifikovaných ako obéznych. Názory na to, čo je pre dieťa potrebné, aby sa dokázalo vrátiť naspäť na normálnu váhu sa rozchádzajú, avšak všeobecne prevláda názor, ktorý tvrdí, že najdôležitejší je rodič. Ak si rodičia dokážu priznať, že dieťa je obézne a dokážu včas zasiahnuť, dieťa má väčšiu príležitosť priblížiť sa normálnej váhe alebo sa na ňu vrátiť. Najväčším problémom však býva správna identifikácia- až polovica rodičov má problém identifikovať vlastné dieťa ako obézne.
Ak sa dieťa vníma negatívne, môže počas dospievania pribrať viac
To, či je tvrdenie o dôležitosti rodičov pravdivé, sa rozhodla overiť dvojica výskumníkov z University of Liverpool a Florida State University College of Medicine. V situácii, kedy je dieťa obézne, alebo trpí nadváhou, a rodičia si to dokážu priznať a povedať to dieťaťu, by malo nastať zlepšenie, dieťa by malo stratiť váhu a začať žiť zdravšie. Avšak nová štúdia tvrdí pravý opak. Deti, ktoré rodičia považujú za trpiace nadváhou už vo veku 4 či 5 rokov, majú tendenciu pribrať ešte viac v nasledujúcich rokoch v porovnaní s deťmi, o ktorých si rodičia myslia, že majú normálnu váhu. Jedným z možných vysvetlení je, že deti vnímajú svoje telo negatívne a pokusy zhodiť váhu končia neúspešne. Takéto deti namiesto toho na váhe priberajú. Stigma s ňou spojená môže byť vysvetlením toho, že rodičia dieťaťu vysielajú podnet, že veľkosť jeho tela nie je žiadaná. Akonáhle sa dieťa s touto myšlienkou stotožní, začne byť so svojím telom nespokojné a vníma sa negatívne. Z dlhodobého hľadiska to však vedie k poruchám príjmu potravy a k väčšiemu nárastu váhy. Dnešná spoločnosť si viac váži chudých ľudí, a preto podľa autorov štúdie už samotné uvedomenie si vlastnej nadváhy môže vyvolať stres a byť pre ne desivé.
Štúdia použila dáta z austrálskej a z írskej dlhodobej štúdie a porovnávala výsledky viac ako 8 000 rodín. V austrálskej štúdii sa porovnávali výsledky váhy dieťaťa vo veku 4 až 5 rokov a to, ako dieťa vnímal rodič, a váhu dieťaťa vo veku 12 až 13 rokov a to, ako sa dieťa vnímalo samé. Deti, ktoré boli v ranom veku označené ako obézne, pribrali najviac, priemerne až o 10 kíl viac ako ostatné deti. Tieto deti taktiež priznali, že by rady schudli a že svoje telo vnímajú negatívne. To, ako deti vnímajú vlastné telo, je dôležité, a váhu taktiež ovplyvňujú pokusy dieťaťa schudnúť už v skorom veku. Nezáleží ani na pohlaví dieťaťa, na zdravotných záznamoch, váhe rodiča, ani na príjme rodiny či jej socioekonomickom statuse.
Dáta z írskej štúdie naznačujú, že tento problém sa netýka len Austrálie, ale jedná sa o celosvetový fenomén.
Je nadváha a obezita dieťaťa zapríčinená rodičom?
Napriek tomu, že nemožno jednoznačne tvrdiť, že pohľad rodičov na dieťa spôsobuje to, že dieťa neskôr priberá, výsledky štúdie podporujú názor, že optika a názor rodiča na jeho dieťa naň môže mať negatívny dopad. Autori tiež odkazujú na inú štúdiu z roku 2014, ktorá podobne zistila, že dieťa, ktoré bolo nejakým členom rodiny označené ako tučné, malo väčšiu pravdepodobnosť stať sa obézne.
Vzhľadom k tomu, že sebavnímanie dieťaťa nie je úplným vysvetlením pri priberaní dieťaťa, je možné, že príčin detskej nadváhy a obezity je viac. Môžu to byť aj nesprávne zvyky rodičov ako napríklad to, že rodič dieťa upokojuje jedlom, alebo na neho tlačí nech schudne, čo je rizikovým faktorom pre poruchy príjmu potravy, ktoré sú často spojené práve s jojo efektom.
Čo môžu rodičia urobiť?
Rodičom sa odporúča, aby s deťmi nepreberali ich váhu, diéty, ani rátanie kalórií, ale podporili ich v zdravom životnom štýle a zdravej životospráve. Najmä preto, lebo mladšie deti nemajú plne vyvinutú mozgovú kapacitu na to, aby pochopili všetky faktory spojené s chudnutím. Podľa psychológa Leslieh Connora má rodič, ktorý tlačí dieťa k chudnutiu, rovnaký efekt ako šikana. Je dôležité, aby sa rodičia zamerali na to pozitívne, poskytli dieťaťu zdravé jedlo a veľa príležitosti na pravidelný pohyb. Nevyzdvihovali tvrdé diéty, štíhle modelky či krajších súrodencov a kamarátov. Pozerali sa na riešenia a hovorili o zdravom životnom štýle.
Je správne, ak sú rodičia znepokojení zdravím dieťaťa a nedovolia, avšak nie je v poriadku, ak rodičia označia dieťa ako tučné. Keď deti rastú a prechádzajú rôznymi vývinovými štádiami, rodičia by nemali začínať tému diét, pretože deti si nevedia samy nastaviť hranice a je pravdepodobné, že sa im situácia vymkne z rúk a zájdu do extrémov.
Rodič by mal dieťaťu pomôcť vybudovať sebaúctu, naučiť ho žiť zdravo, ale hlavne mu byť príkladom v zdravom stravovaní a pravidelnom pohybe.
ZDROJ: realsimple.com
