Napriek tomu, že mnohí rodičia robia pre svoje deti maximum, niekedy ich zaskočí detská nevďačnosť. Občas deti dajú svojmu okoliu najavo, že si zaslúžia ďaleko lepší prístup, výhody či špeciálnu starostlivosť. Bežne sa rodičia sťažujú, že po dni strávenom na rodinnom výlete, kedy robili všetko podľa predstáv detí a odmietli im na záver jednu zmrzlinu, schladili ich reakciou: „Nikdy nám nič nedovolíte!‘‘ Alebo pri domácom upratovaní, keď mamičky poprosia, aby si 10-ročné deti upratali aspoň svoje oblečenie, spýtajú sa, prečo to musia robiť práve ony.
Nezávisle od toho, koľko energie venujete výchove vášho dieťaťa, každé sa občas správa privilegovane. Projekt Making Caring Common z Harvardskej univerzity prišiel na základe vedeckých zistení s piatimi odporúčaniami, ako potlačiť toto iracionálne správanie a vychovať slušné a rešpektujúce deti.
1. Vžite sa do kože iných ľudí
Veľmi často sa stáva mnoho vecí, ktoré nás vedia rozrušiť alebo dokonca uraziť. Keď na nás zatrúbi auto, ktoré sme nevideli pri obiehaní, alebo keď niekto príde neskoro. A vždy to pripíšeme charakteristike danej osoby. Keď je však niečo naša vina, vždy si nájdeme iný dôvod a takú výhovorku, že to vlastne naša vina nie je. Len málokedy si chybu priznáme. Táto tendencia je podľa vedcov veľmi bežná.
Napriek tomu, že táto tendencia je často proti nám, je možné, aby ju rodičia využili aj vo svoj prospech. Nabudúce, keď sa budú deti na niečo sťažovať, napríklad v reštaurácii na pomalú obsluhu, môžete im vymenovať mnoho dôvodov, prečo musia čakať o niečo dlhšie než zvyčajne. Nech sa pokúsia vžiť do kože iných ľudí, napríklad aj tej čašníčky, ktorá možno nestíha, pretože za niekoho iného zaskakuje, v kuchyni je málo ľudí, alebo je práve čas obeda a v reštaurácii nie je ani jeden voľný stôl. Je dôležité, aby sa vaše deti naučili vedieť sa vcítiť do kože iných a uvedomili si, že sa okolo nich netočí celý vesmír. Na Zemi sú ďalšie miliardy ľudí, ktoré tiež majú svoje životné príbehy, svoje problémy a veci, na ktoré sa sťažujú. Čím skôr sa vaše deti naučia sústrediť sa nielen na seba, ale myslieť aj mimo seba, tým lepšie pre nich.
2. Porušujte zvyky
Ľudia si dokážu ľahko zvyknúť na čokoľvek, čomu sú dlhodobo vystavení. Hedonická adaptácia vysvetľuje zvyky slávnych ľudí neustále si kupovať luxusné autá, prečo ľudia, ktorí vyhrajú lotériu majú za chvíľu aj tak nulu na účte, prečo je potrebné neustále upratovať kuchyňu, ale aj to, prečo si deti vypýtajú šľahačku na palacinky, keď im ju zrazu nedáte. Všetko, čo rodičia či deti robia pravidelne, sa stane normou a vybuduje zvyk. Môže to byť šľahačka na palacinkách, určitá značka oblečenia, či výlet do kina každý víkend. Avšak funguje to aj naopak a všetko, čo prestanete robiť, sa taktiež stane normou. Ak si deti zvyknú na to, že vždy majú večeru na stole, budú to očakávať. Je potrebné, aby ste vaše zvyky občas vynechali. Deti si to budú omnoho viac vážiť a prestanú to brať ako samozrejmosť. Z víkendovej návštevy kina sa zrazu namiesto povinnosti môže stať odmena pre vás, aj pre deti.
3. Toto (nie) je normálne
To, čo deti vidia každý deň a považujú to za normu, je pre nich absolútne normálne. Pokiaľ žijú vo veľkom poschodovom dome a zrazu prídu na návštevu k niekomu, kto má jednoizbový byt, príde im to príliš malé. Ak vidia všetkých svojich spolužiakov v drahom oblečení či s dotykovými mobilmi už v druhom ročníku na základnej škole, príde im vlastniť mobil normálne. Jedná sa o skresľovanie dostupnosti, ktoré zapríčiňuje, že čakáme prítomnosť niečoho všade, pokiaľ je toho v našom okolí veľa. Ak si vaše dieťa pýta drahé oblečenie, nemusí byť nutne rozmaznané, možno len všetci jeho spolužiaci nosia drahé značkové oblečenie. Pokiaľ má vaše dieťa priateľov z rovnocenného prostredia, možno s tým až taký problém mať nebude. Avšak ak chodí do hokejového klubu, kde sa stretli bohatšie rodiny z okolia, bude si myslieť, že leto strávené na Bahamách je norma u všetkých.
Ak chcete predísť tomuto problému, mali by ste dieťaťu vysvetliť, že to, čo vidí, je len zlomok skutočného sveta. Ukážte mu aj protipóly, zapojte ho do dobrovoľníctva. Čím skôr deti zistia, že existuje aj odvrátená strana mince, tým lepšie pre nich.
4. Je ľahšie stotožniť sa s jednotlivcom
Skúšali ste už deťom vysvetliť, že mnohé deti umierajú v Afrike od hladu a nemajú ani zďaleka to, čo ony, no vaše slová išli jedným uchom dnu a druhým von?
Je to preto, že dieťa, ale i dospelý človek, sa len ťažko dokáže vcítiť do kože tých druhých, ak sú nám úplne vzdialení. Je to priam nereálne. Ľahšie nám to ide, ak sa stotožníme s konkrétnym človekom, ktorého príbeh poznáme ako so skupinou.
Stalo sa vám už niekedy, že ste zvažovali finančnú pomoc obetiam hurikánov či záplav, no nakoniec ste ničím neprispeli? Avšak, ak by ste videli kolegu či človeka z vašej ulice, ako priamo trpí následkami podobnej katastrofy, neváhali by ste ani sekundu a pomohli by ste.
Ak chcete, aby sa vaše deti cítili zodpovednejšie a menej neprijímali ako samozrejmosť, že majú nárok mať sa lepšie, je potrebné, aby ste im približovali príbehy jednotlivých ľudí, nie celých skupín. V opačnom prípade sa ich to aj pri najlepšej vôli nedotkne.
5. Niečo za niečo neplatí vždy
Výskumy naznačujú, že ľudí finančný zisk až tak veľmi nemotivuje. Omnoho častejšie sme niečo ochotní urobiť ako láskavosť než dostať za to zaplatené. Akonáhle je do hry zapojená odmena, človek začne premýšľať, či je daná suma alebo ponúkaná protihodnota adekvátna alebo nie.
Ak platíte napr. deťom, aby vám pomáhali s domácimi prácami, nemusí to byť najlepší nápad. Môžu si vybudovať nesprávnu normu a budú si myslieť, že platenie za domáce práce je normálne. Navyše sa to neskôr môže otočiť proti vám. Na začiatku to možno fungovať bude, a nemusí to spôsobiť žiadne nepríjemnosti, ak sa jedná o niečo veľké, avšak platiť deti za pomoc s každodennými úlohami sa vám môže vypomstiť. Môžete sa časom ocitnúť v nepríjemnej situácii, za čo ešte platiť, a čo už je ich prirodzená povinnosť. Namiesto toho by ste z domácich prác mali vytvoriť spoločnú aktivitu, ktorá je nevyhnutná pre fungovanie rodiny.
