Pre dieťa je dôležité, aby vedelo čo chce a nemalo každý bod života naplánovaný rodičmi.
Julie Lythcott-Haims je známa ako autorka knihy How to raise an adult . Venuje sa prevažne problémom helikoptérových rodičov a tomu, ako takíto rodičia môžu škodiť dieťaťu. Taktiež je známa aj za kritizovanie rodičovských intervencií do života vysokoškolákov. Vo svojej TED prednáške sa venovala tomu, ako vychovať úspešné dieťa.
V súčasnosti existuje istý typ rodičovstva, ktorý deťom škodí a nedovoľuje im byť samými sebou. Helikoptéroví rodičia predstavujú veľký problém pre dieťa. Julie tvrdí, že ona nie je expert na rodičovstvo, sama však v súčasnosti vychováva dvoch tínedžerov. Podľa jej názoru sa venovalo právom veľa času rodičom, ktorí sa o dieťa až tak nezaujímajú, avšak existujú aj rodičia, ktorí sa zaujímajú o každý krok dieťaťa aj keď už vyrastie. Snažia sa mať dohľad nad každým momentom života dieťaťa a sú pri dieťati vždy, keď môžu.
Ako vyzerá život dieťaťa helikoptérových rodičov?
Deti helikoptérových rodičov sú vždy v bezpečí. Majú dostatok všetkého a nikdy im nič nechýba. Rodičia sa postarajú o to, aby dieťa chodilo na najlepšiu školu, do tej správnej triedy, malo tie správne známky. Avšak škola dnes nestačí, takže rodič sa postará aj o to, aby malo dieťa dostatok mimoškolských aktivít, venovalo sa športu a malo určité líderské schopnosti. Tento trend začal v Amerike, ale už je často viditeľný aj u nás. Školy, či budúci zamestnávatelia radi vidia iniciatívu, takže ak sa dieťa niečoho zúčastňuje, už to nie je dosť. Nie je to dosť, ak dieťa chodí do debatného klubu, pretože je ideálne, keď debatný klub založí. Dieťa by taktiež malo prejavovať záujem o svoje okolie. Títo rodičia naháňajú niečo nereálne, perfektné, niečo, čo takmer neexistuje. Očakávajú, že ich deti budú dokonalé aj keď oni nikdy dokonalí neboli. Vo voľnom čase, ak dieťa nejaké má, tak mu rodičia pomáhajú a uisťujú sa, že je všetko v poriadku.
Avšak deti to vnímajú inak. Vnímajú to, že nemajú žiadny čas na hranie. Že nemajú čas na to, aby vôbec mohli byť dieťaťom. Snažia sa uspokojiť potreby svojich rodičov, ale takéto deti sú málokedy skutočne šťastné. Obávajú sa o svoje známky celú strednú školu. Než sa dostanú na univerzitu, tak už sú vnútorne vyhorené a nevládzu ďalej fungovať. Nevidia zmysel v živote a želajú si, aby bolo všetko inak.
Dieťa potrebuje vidieť výsledky svojich činov
Ak deťom rodičia neustále so všetkým pomáhajú, dieťa to povedome začne vnímať, ako keby bez nich nič nedokázalo. Prílišná kontrola, či prílišné smerovanie dieťaťa nevedie k ničomu dobrému. Ak budete dieťa vodiť všade za ručičku, začne mať problémy so sebadôverou, aj so s pôsobením svojej osoby. Dieťa potrebuje vidieť, že ich činy majú svoje výsledky. Aby si dieťa dokázalo vyvinúť schopnosť sebauvedomenia si, potrebuje myslieť, plánovať, skúšať samé za seba. Avšak nie všetky deti sú natoľko motivované či usilovné, aby ich rodičia mohli nechať tak.
Rodič by nemal prikladať takú veľkú váhu známkam
Rodičia prikladajú až príliš veľkú váhu známkam v škole a rôznym oceneniam, ako keby to bol zmysel detstva. Ak toto všetko má dieťa dosiahnuť za výraznej pomoci rodiča, nie je to tá správna cesta. Ak im nadmerná pomoc rodiča s domácimi úlohami pomôže dostať lepšie známky, nadmerná pomoc sa odrazí na detskej psychike. Rodičom by nemalo až tak veľmi záležať na známkach, avšak rodičia by sa mali viac zaujímať o návyky dieťaťa a jeho schopnosti, ktoré mu pomôžu byť úspešný v živote, najmä v láske a v práci.
Dieťa by malo byť zapojené do domácich prác
Na práci záleží. Harvard Grant Study, jedna z dlhodobých štúdií o ľuďoch zistila, že profesionálny úspech v živote závisí od toho, či bol človek už ako dieťa vedený k drobným prácam. Čím skôr začne, tým lepšie, pretože tým skôr si vyvinie dobré nastavenie mysle a pochopí, že nie vždy musí robiť veci, ktoré sa mu páčia alebo ktoré robiť chce. Práve táto schopnosť je veľmi dôležitá v pracovnom živote. Ak má dieťa rodičov, ktorí ho chránia od domácich prác aj neskôr na pracovisku bude čakať na niekoho, kto mu bude hovoriť, čo má robiť a kedy. Takýmto deťom potom chýba impulz a inštinkt a nikdy nebudú pár krokov popredu.
Šťastie v živote pochádza z lásky
Tá istá štúdia taktiež zistila, že ľudské šťastie závisí od vzťahov a lásky, a nie od práce. Záleží na vzťahoch s partnerom, rodinou, priateľmi. Deti by sa už počas detstva mali naučiť aká dôležitá je láska, ako mať rád a že najdôležitejšie zo všetkého je mať rád sám seba.
Deti musia vedieť, že sa zaujímate o nich ako o osobu, nielen o úspechy
Keď rodičia prídu z práce a sú konečne po niekoľkých hodinách s dieťaťom, mali by sa s ním rozprávať, a nie stráviť čas na internete. Pýtajte sa detí, aký mali deň, zaujímajte sa o to, čo hovoria, aj keď to možno nie sú témy, ktoré by zaujímali vás. Ak vaše dieťa chce rozprávať o obede, a nie o poslednom teste, akceptujte to.
Na tom, či je škola skvelá alebo priemerná, nezáleží
Každý rodič by chcel vidieť svoje dieťa chodiť na čo najlepšiu možnú školu, ale v skutočnosti až tak nezáleží na tom, či škola, na ktorú dieťa bude chodiť je top v odbore alebo je len priemerná. Šťastie a úspech dieťaťa v život nezáleží od poradia školy v rebríčku. Šťastní a úspešní ľudia nechodili na tie najlepšie školy na svete. Nezáleží na tom, čo si myslí rodina, či kolegovia v práci.
Deti by mali byť riadené ich vlastnými túžbami
Deti nie sú rastlinky, či stromčeky, o ktoré sa musíte starať a neustále ich zveľaďovať. Nemusíte sa ich snažiť vychovať ideálne, aby sa dostali na skvelú vysokú školu. Dieťa je však veľká neznáma, a úlohou rodiča je poskytnúť prostredie na rozvoj dieťaťa, posilniť ho, naučiť ho mať rád. Budúca kariéra či škola by mala byť riadená tým, čo samo dieťa chce, nie tým, čo chce rodič. Rodič by mal podporiť dieťa, aby sa stalo najlepšou možnou verziou samého seba.
