Dnešné deti čítajú knihy omnoho menej ako ich rodičia. Nájdu sa aj také, ktoré nečítajú knihy pre potešenie dokonca vôbec. Nepoznajú svet fantázie, do akého vás môže vziať len dobrá kniha. Omnoho častejšie siahajú po filme ako po knihe. Nestrácajú sa na dlhé hodiny v knižniciach. Niekedy majú voči knihám doslova odpor. No prečo je to tak?
1. Nesprávny výber knihy
Pri čítaní kníh je dôležité, aby deti čítali knihy, ktoré sú vhodné ich čitateľskej úrovni. 8-ročné dieťa kniha pre deti vo veku 13-ročných zaujímať nebude, to isté platí aj naopak. Téma kníh by mala byť taká, ktorá deti zaujíma. Ak vaše dieťa zaujíma Lego, skúste to knižkou o Legu. Ak sú to čarodejnice, vyskúšajte knihu o čarodejniciach, ak záhady, tak skúste detektívky. Deti sa pre čítanie nenadchnú, pokiaľ ich daná téma nebude zaujímať.
2. Žiadny čas na čítanie
Deti majú čoraz menej času na čítanie. Bežný koncept rodičovstva je zabaviť dieťa čo najväčším možným množstvom mimoškolských aktivít , aby sa dostali na dobré univerzity. Ďalším častým dôvodom je, že nie všetci rodičia majú prácu, kedy môžu tráviť celé poobedie s dieťaťom, a preto ho posielajú na rôzne voľnočasové krúžky. Ak vaše dieťa chodí do školy, popritom má ešte nejaké ďalšie mimoškolské aktivity a na večer domáce úlohy, po celom dni sa cíti píliš unavené na to, aby čítalo knihu. Deti jednoducho potrebujú aj voľný čas na relaxáciu, alebo nudu a čítanie kníh sa môže stať ich príjemným pravidelným rituálom.
3. Priveľa technológií
Technológie zahltili svet. Čoraz viac ľudí má prístup k technológiám. Väčšina má smartfón s prístupom na internet a doma vlastný tablet či počítač. Omnoho viac času trávime pasívnou zábavou online, než so zábavou s knihou. V dnešnej dobe je to normálne nielen u dospelých, ale rovnako sa technologická doba odráža aj u detí. Deti trávia menej času behaním po vonku a čítaním kníh, viac času pozeraním televízie alebo hraním sa na počítači.
4. Rodičia nečítajú
Hovorí sa, že deti sú odrazom svojich rodičov. Trávia s nimi množstvo času a kopírujú ich správanie. Takže, ak rodič nečíta knihy, s veľkou pravdepodobnosťou ich ani jeho dieťa nebude čítať. Rodič je jeho najsilnejší vzor. Ďalším problémom je, že rodičia deťom nečítajú knihy pred spaním, a ak aj áno, tak len tým najmenším. Pritom práve čítanie nahlas pomáha zlepšovať gramotnosť dieťaťa, alebo dokáže motivovať deti k čítaniu. Výskum dokazuje, že deti v predškolskom veku, ktorým sa číta, sú lepšie pripravené na školskú dochádzku. Preto nečítajte nahlas len malým deťom, ktoré ešte nevedia čítať samé. Trávte čas s knihami a svojimi deťmi, aj keď to už zvládnu samé.
5. Chýba im trpezlivosť
Dnešné deti nie sú trpezlivé, pretože vyrastajú v dobe, kedy je takmer všetko možné dostať na počkanie. Pár sekúnd, nanajvýš pár minút sú ešte prijateľné. Ale hodiny? Radšej si cez počítač stiahnu film a usadia sa k televízii.
6. Žiadny prístup ku knihám
Ak deti nemajú žiadny prístup ku knihám a nevidia ich okolo seba, samé z vlastnej iniciatívy čítať nezačnú. Obklopte sa doma knihami, začnite chodiť pravidelne do knižnice alebo kníhkupectva. Dnes už robia rôzne atraktívne aktivity na podporu čítania. Keď deti uvidia okolo seba veľa kníh a zároveň veľa nadšencov knižných príbehov, je pravdepodobnejšie, že čítať začnú.
7. Deti si nevyberajú knihy samé
Máte tendenciu vyberať knihy pre svoje deti? Ak áno, tak to nerobte. Nechajte deti vybrať si svoje vlastné knihy. Ony vedia, čo by ich zaujímalo a čo by si rady prečítali aj bez vašej pomoci. Môžete im pomôcť, naučiť ich, ako si vybrať dobrú knihu, avšak nerobte to za nich.
8. Knihy sú príliš jednoduché
Mnoho kníh, hlavne pre čitateľov v mladšom veku, je písaných veľmi jednoducho, či až príliš jednoducho, čím stráca kniha svoj zmysel. Dieťa potom stráca motiváciu čítať a nevidí v tom zmysel. Dieťa daná kniha nezaujíma, stáva sa frustrované, čím úplne opadá aj jeho záujem. Ak vyberáte knihu pre mladšie dieťa, snažte sa vybrať niečo zaujímavé a knihu, ktorá dáva zmysel.
9. Školy intenzívne nepodporujú čítanie
Deti často nemajú žiadny záujem čítať, špeciálne v škole, pretože daný materiál je pre nich nezaujímavý. Učitelia v škole by sa mali snažiť nájsť texty, ktoré by deti zaujali tak, aby zabudli, že vlastne čítajú, lebo musia. Deti by omnoho viac zaujali články o deťoch, ak sú ony- v ich veku, s podobnými či rovnakými záujmami. Zároveň platí, čím kontroverznejšia téma, tým zaujímavejšia a pútavejšia môže byť.
10. Očakávajú, že budú testované
Ak deti čítajú v škole, podvedome očakávajú, že z toho budú testované, pretože na základe testovania je postavený celý školský systém. Ak je
v škole potreba testov, testy by nemali byť štandardizované, ale viac sa zamerať na čitateľský zážitok a na to, čo si dieťa o knihe skutočne myslí. Učitelia by mali nechať deti otvorene hovoriť o svojich pocitoch.
11. Problémy so sústredením
Keď príde na čítanie, veľa detí má problémy so sústredení. Text môže byť zložitejší, či napísaný komplikovanejšou formou. Dieťa sa potom v texte stráca alebo vôbec nechápe, čo sa autor snaží povedať. Počas čítania je nutné vytvoriť si mentálne referencie, ktoré vedú k celkovému pochopeniu textu, pretože bez týchto referencií je prečítaný text len plný slov, ktoré spolu nedávajú celkom zmysel. Mnoho detí, keď číta, má práve tento problém. A ak dieťa nerozumie prečítanému textu alebo si nepamätá o čom je, stráca motiváciu čítať. Tento problém je možné prekonať, pokiaľ dieťaťu vysvetlíte, ako si vytvoriť imaginárny obraz prečítaného, pridať či meniť detaily. Skúste túto metódu odsek po odseku.
12. Porovnávanie slabších a rýchlejších čitateľov
Ďalším z problémov pri čítaní, ktoré vznikajú v škole, je porovnávanie rýchlosti čítania nahlas. Takýto postup možno vyhovuje súťaživejším deťom, ktoré rýchlo a rady čítajú a nerobí im problém prečítať 140 slov bez chyby, nahlas a za minútu. Avšak deti, ktoré čítajú pomaly, majú problémy s daným textom a len s ťažkosťami sa dostanú cez číslo 30, vnímajú viac nevýhody tejto metódy a len veľmi ťažko ich motivuje k tomu, aby začali viac čítať a zlepšili si svoje skóre. Tieto deti potom majú pocit, že zaostávajú, a nedokážu danú priepasť prekonať. Taktiež, počas hlasného čítania v škole, sú rozdiely viditeľné. Ak deti vedia, že čítajú omnoho pomalšie a s väčšími problémami ako ich spolužiaci, budú sa cítiť hlúpo a nepríjemným situáciám sa budú chcieť vyhýbať.
13. Čítanie je za trest
Niektorí rodičia vychovávajú metódou trestov či odmien, aj keď príde na problematiku čítania kníh. Touto metódou sa čítanie stáva niečím nepríjemným, nezávisle od toho, či dieťa čítaním potrestáte, alebo za to, či za čítanie dostane nejakú odmenu. Čítanie by malo byť zábavou a nikdy nie niečím nepríjemným alebo trestom.
