Ak sa vás niekto spýta na detstvo, čo sa vám vybaví v mysli ako prvé? Pre mnohých ľudí to sú šťastné či nešťastné spomienky spojené so školou, rodinou, kamarátmi. Veľmi často nás napadnú práve tie chvíle s kamarátmi. Nekonečné hodiny, ktoré sme strávili hraním naháňačiek, slepej baby, či vybíjanej, spolu s deťmi z celej ulice. V dnešnej dobe však mnoho detí niečo takéto nepozná, pretože doba technológii skôr učí byť deti vo vnútri ako vonku. Ktoré hry poznáte z vášho detstva vy, ale mohli by ste ich naučiť aj vaše deti?
Hádzanie žabiek
Hádzanie žabiek je nepochybne hrou, ktorá sa mnohým ľuďom spája s detstvom, nezávisle od pohlavia. K šťastiu nám stačila vodná plocha, a veľmi veľa rovných kameňov-placákov. Najväčšou výzvou bolo naučiť sa, ako správne hodiť kameň o vodu tak, aby sa odrazil od hladiny. Čím viac krát sa odrazil, tým lepšie pre vás. Avšak väčšinou to nebolo viac ako tri či štyri krát. Kamene skákajúce na vode pripomínali žaby, na základe čoho aj dostali svoje pomenovanie.
Cukor, káva, limonáda
Cukor, káva, limonáda, či Vidličky, lyžičky, nože sú dva názvy pre tú istú hru. Jeden z hráčov bol otočený chrbtom k ostatným a kričal: ,,cukor, káva , limonáda, čaj, rum, bum‘‘, či niečo podobne nezmyselné. Ostatní hráči medzitým utekali smerom k hráčovi, ktorý hovoril čarovnú formulku. Keď sa formulka dopovedala, hráč sa otočil a ostatní museli ako keby zamrznúť na mieste. Ten, kto sa pohol hoci len o milimeter, sa musel vrátiť naspäť na začiatok. Hráč, ktorý sa ako prvý dotkol odrátavajúceho, ho mohol vystriedať a odrátavať (alebo lyžičkovať).
Skákanie cez gumu
Skákanie cez gumu je hra ktorú poznajú asi všetci. Táto hra má úplne jednoduchý princíp- vezmete gumu, postavíte oproti sebe dve deti do dostatočnej vzdialenosti a dáte im gumu okolo členkov. Ďalšie deti musia gumu preskočiť presne určenými krokmi bez toho, aby sa gumy dotkol. Aby to nebola taká nuda, vymýšľali sa rôzne úrovne. Väčšinou sa začínalo na členkoch, potom do výšky lýtok, kolien, polovica stehien, až po pás. Vyššie sa už nedalo, no aj tak sa vždy o to všetci pokúšali.
Ak by ste si už nevedeli spomenúť na základné pravidlá, nech sa páči malý ťahák:
Pavučina
Pavučina či Kriskros bola ďalšia hra, ktorá sa hrala s gumou. Väčšinou aj s tou istou, ako skákanie cez gumu začalo byť nuda. Pointou hry bolo to, že dvaja ľudia držali gumu a tretí cez ňu musel prejsť. No keďže sme si radi veci komplikovali, guma tvorila rôzne obrazce, malinké okienka akurát na dieťa. Väčšinou bolo treba podliezať či vymýšľať rôzne taktiky, ako sa gumy nedotknúť.
Preberanie
Preberanie je ďalšia hra spojená s povrázkom, gumou alebo šnúrkou. Väčšinou ju hrávali dievčatá vo dvojiciach. Šnúrka sa na konci zviazala, natiahla sa medzi prsty a potom sa zo šnúrky tvorili rôzne obrazce. V súčasnosti nájdete na internete množstvo tipov a trikov ako hrať túto hru.
Sochy
Sochy sú ďalšou z obľúbených detských hier. Jeden z hráčov bol otočený chrbtom a počítal do desať. Ostatní sa zatiaľ niekde rozmiestnili. Keď sa hráč, ktorý odrátaval otočil, prišiel k jednej soche a zapol ju. Jeho úlohou bolo uhádnuť o akú sochu ide. Ak neuhádol, pokračoval k ďalšej. Ak uhádol, hráč, ktorý bol socha, išiel hádať.
Skákanie panáka alebo škôlka
Skákanie panáka či škôlka je obľúbená skákacia hra, ktorá si vyžadovala len kriedu a kamienok. Kamienok sa hodil na políčko, ktoré bolo treba preskočiť. Zvyšné políčka sa potom preskákali na jednej nohe. Tam, kde mal panák dve políčka vedľa seba, sa skočilo obidvomi nohami naraz. To isté platilo aj pre hlavu, kde sa však bolo potrebné aj otočiť a skákať naspäť. Políčko s kamienkom sa opäť preskočilo a kamienok sa zdvihol. Dôležité bolo neskočiť na čiaru, ale presne do políčka. Neskôr sme si hru sťažovali, pridávali rôzne pravidlá či menili tvar panáčika.
Krvavé koleno
Krvavé koleno bola desivá obmena klasickej naháňačky, avšak je známych viacero verzií. V jednej z nich je jedno dieťa krvavé koleno, dohodnuté s ďalším dieťaťom, v ktorej hodine začne chytať. Deti chodia dokola v kruhu a odpočítavajú čas: ,,prvá hodina odbila, lampa ešte svietila, druhá hodina odbila,...‘‘ Keď príde dohodnutá hodina, krvavé koleno skríkne: ,,lampa zhasla‘‘ a začne chytať. Koho chytí, ten je novým krvavým kolenom. V inej verzii nemá krvavé koleno pomocníka. Alebo sa menil spôsob odpočítavania :,,prvá hodina odbila ešte nejde, druhá hodina odbila, ešte nejde,..‘‘ Keď prišla dohodnutá hodina, krvavé koleno skríklo:,, už ide‘‘ a začalo chytať.
Zvonkohra
Zvonkohra je hra, na ktorú mnohí spomínajú s úsmevom, avšak teraz by nám prišla skôr otravná. Princíp hry bol veľmi jednoduchý. Zvonilo sa cudzím ľuďom na zvonček a potom museli hráči utekať, len aby ich nahnevaní majitelia nechytili. Často sa zvonilo ľuďom na tej istej ulici, ale aj na opačnom konci dediny či mesta.
Vybíjaná
Vybíjaná v drsnejšej obmene. Deti vytvorili kruh, vybrali osobu, ktorá bude v strede a ostatné deti sa museli do nej trafiť loptou. Rovnako ako mnohé hry, aj tento typ vybíjanej mal ďalšie varianty. V niektorých si deti museli nabíjať medzi sebou aby mohli triafať do osoby v strede, niekedy bolo detí v strede viac. Ďalšou obmenou bolo to, že deti ktoré stáli na kraji si museli hádzať medzi sebou a úlohou dieťaťa v strede bolo loptu chytiť. Podobne sa hrával aj futbal, kedy bolo viac detí v strede a prihrávali si medzi sebou tak, aby to dieťa v strede nemohlo chytiť.
Schovávačky
Schovávačky pravdepodobne poznajú všetci. Ako malí sme túto hru dokázali hrať celé hodiny či dni. Často sme hranie schovávačiek povýšili na lepšiu úroveň- vymieňali si medzi sebou oblečenie, dievčatá si robili vlasy rovnako ako kamarátky aby zmiatli hľadajúceho, spoza stromov naschvál vykukovali špičky topánok aj keď topánku nemal nikto obutú, či sa hrávalo aj za tmy.
Aké hry z detstva si pamätáte vy? Ktoré vám robili v detstve najväčšiu radosť? Podeľte sa s nami o ne v komentári pod článkom!
