Iste to ako učitelia poznáte. Máte v triede dvoch, troch žiakov, ktorí neustále vyrušujú a berie vám veľa energie dohovárať im a tíšiť ich. Rozmýšľali ste nad tým, že je to možno zlá stratégia? Čo tak zvoliť prístup, kedy sa zameriate skôr na to pozitívne, čo možno vyzdvihnúť?
V nedávnej štúdii University of Missouri vyplynulo, že ak učitelia čelia v triede nevhodnému správaniu, zamerajú sa vždy na priame reagovanie na toto nevhodné správanie. V súvislosti s tým sa ukázalo, že ak učitelia poskytnú pozitívnu podporu študentom, ktorí vyrušujú, jednak znížia rušivé správanie v triede, ale zároveň zlepšia akademické a sociálne výsledky študentov.
Nereagujte na to zlé
Aj keď sa možno na prvý pohľad zdá, že to nebude fungovať, K. Herman, profesor z University of Missouri College and Education tvrdí, že výsledky stoja za to. Vo svojej praxi si všimol, že učitelia majú tendenciu nevšímať si to dobré, ale skôr to zlé. Preto do tried zaviedol novú metodiku, ktorá sa sústreďovala na prevenciu a pozitívne aspekty správania a tým znížil výskyt negatívneho správania. Touto metódou taktiež zvýšil pozornosť študentov voči úlohám či skóre v štandardizovaných testoch. Metódy, ktoré Herman použil, sa výskumne ukázali ako účinné pri vytváraní úspešného riadenia triedy.
Čo získate podporovaním pozitívneho správania?
Špeciálna pedagogička a koučka N. Parrish uvádza, že v jej praxi nikdy nepomohlo, ak sa snažila upozorňovať na negatívne správanie. Naopak, ak študentom, ktorí vyrušovali a robili niečo zlé, venovala individuálny prístup a pýtala sa, čo je vo veci, študenti reagovali zlepšením a nápravou správania. Zistila tiež, že ak sa ako učitelia zameriate na identifikáciu a podporu toho dobrého, teda identifikuje pozitívne stránky študentov, vyjadríte tak, že im veríte a dávate im priestor, aby vám to dokázali. Každému človeku sa lepšie pracuje a celkovo funguje, keď cíti, že ho druhý človek chápe a podporuje. Je tak viac motivovaný napĺňať ciele. Tvrdenia podporuje aj výskum, ktorý uvádza, že poukazovaním na to dobré získajú tiež žiaci pocit spolupatričnosti, ktorý je nevyhnutný pre ich osobné blaho. A zároveň, ak sú takto podporovaní študenti z duševného a emocionálneho hľadiska, podávajú aj lepšie akademické výkony.
A ako sa stať pozitívnejším učiteľom?
Parrish hovorí o spôsoboch, vďaka ktorým sa jej podarilo ako učiteľke lepšie porozumieť správaniu žiakov a venovať sa viac tomu pozitívnemu a dobrému. Radí:
- Buďte pozorovateľom. Vy ako učiteľ poznáte svoje deti najlepšie. Viete, že aj napriek tomu, že sa nie vždy správajú podľa školského poriadku sú veci, ktoré im idú a majú ich rady. Pozorujte tiež, čo mohlo negatívne správanie vyvolať a dopytujte sa, čo je za tým.
- Ak viete, že v čom je žiak dobrý, snažte sa ho k tomu stále priamočiaro viesť. Ak sa síce nespráva vždy dobre, snažte sa odviesť jeho pozornosť k veciam, ktoré má rád. Dajte mu tipy na obľúbené knižky, hračky či hry. Pýtajte sa ho otázky, aby bol čo najviac sústredený a nevenoval sa ničomu inému.
- Oceňte aj malé úspechy ktoré dieťa urobí, ak sa pokúsi o nápravu svojho správania.
- Veďte celú triedu k láskavosti a tolerancii.
- A nezabúdajte na to, že deťom je potrebné ukázať zmysel. Ak im ukážete zmysel ich nevhodného správania poukážete na to, ako sa to dá urobiť lepšie a ste na správnej ceste k tomu, ako dosiahnuť zmenu.
Síce sa veľa vecí z roka na rok v triede mení, osobnosti žiakov dozrievajú, ich medziľudské vzťahy, ale aj celkové podmienky sú z roka na rok iné, jedno ostáva rovnaké. Povzbudiť, čo sa povzbudiť dá, oceniť, čo stojí za to. Zameranie sa na to pozitívne je nadčasové a časovo efektívne.
