JURAJ URBLÍK (26) učí na Súkromnej základnej škole Félix v Bratislave. Je triednym učiteľom šiestakov a na druhom stupni učí matematiku a chémiu. Hovorí, že v čase pandémie Covid-19 sa pre neho aj pre deti, ktoré učí, veľa zmenilo. A pokiaľ sa nevrátia do školy, učitelia nedokážu deti obohatiť tak, ako počas bežného vyučovania.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- ako aktuálnu situáciu v školách vníma mladý učiteľ na základnej škole,
- s akými problémami sa stretáva,
- čo mu pomáha pri vzdelávaní na diaľku,
- ako podporuje žiakov, ktorí prežívajú toto obdobie ťažšie.
Ako sa po viac ako roku cíti mladý učiteľ na základnej škole?
Povedal by som, že frustrovaný a smutný, keďže nemôžem byť s deťmi a nemôžem mať s nimi normálny kontakt. To je pre každého učiteľa nesmierne dôležité z mnohých dôvodov - prenáša sa to do vzťahov i do vzdelávania detí.
Ako napríklad?
Pokiaľ hovoríme o učení, tak napríkald v bežnej situácii dáte do učenia 100 percent energie a deti sa naučia možno polovicu z toho, čo sa ich snažíte naučiť. Pri učení cez obrazovky dáte do toho 150 percent a deti sa často nenaučia takmer nič. Robíme, čo môžeme, ale vyučovanie v triede cez obrazovky plnohodnotne nahradiť nedokážeme. Tiež som si všimol, že žiakov nebavia veci, ktoré ich bavili, keď sme boli v škole. Témy, ktoré boli medzi deťmi obľúbené, ich teraz vôbec nezaujímajú. Frustruje ma tiež, že nie je možné, aby sme sa hýbali v novom učive. Je to neskutočne náročné z viacerých dôvodov. Najväčším je práve to, že sa to deje online. U nás v škole je napríklad veľmi obľúbená a často využívaná diskusia medzi deťmi, a aj tá sa zásadne zmenila.
Nedarí sa vám diskutovať cez obrazovky?
Je to oveľa menej efektívne ako naživo. Keď začne hovoriť niekoľko detí naraz, nikto nikomu nerozumie. Niektoré deti sa potom boja hovoriť úplne, vzdajú to a o slovo sa viac nehlásia. Zároveň diskusia trvá veľmi dlho kvôli technickým záležitostiam.
Zmenil sa kvôli týmto veciam váš pohľad na učiteľstvo po roku pandémie?
Pohľad na učiteľstvo sa mi napriek všetkým tým negatívam nezmenil. Byť učiteľom ma stále veľmi baví.
Nemáte ako učiteľ ťažké srdce na vládu, ako zatvárala a otvárala školy počas pandémie?
Z tohto som popravde poriadne vyčerpaný, pretože najprv nám školu zavreli v októbri s tým, že to bude na týždeň. Potom to predĺžili do konca novembra, následne bol termín na Vianoce, potom po nich. Stále sa ten termín posúval a nikto nevedel, kedy sa školy otvoria. Aktuálne to vyzerá tak, že podľa pandemickej situácie sa možno otvorí po Veľkej noci. Frustrujúca je pre nás všetkých práve táto neistota. Mrzí ma tiež to, že sme si ako učitelia naplánovali rôzne aktivity a učivo podľa termínov otvárania, ale aktuálne nám to vôbec nevychádza, keďže nikto nevie, kedy sa reálne vrátime do škôl.
Už ste naznačili, že to s učením na diaľku nie je ideálne. Pocítili ste rozdiel v tom, čo im dokážete takýmto spôsobom odovzdať v porovnaní s tým, čo ich naučíte v škole?
Jednoznačne áno. Najväčším rozdielom je asi to, že ja aj moji kolegovia radi používame na hodinách rôzne pomôcky. Keď sme v škole, máme pre každé dieťa nachystané všetky pomôcky - rôzne kocky, kartičky, eurá a podobne. Najväčší problém je to, že keď je každé dieťa doma, tak nie vždy takéto pomôcky doma majú. Minule sme napríklad pracovali so špajdlami a 10 z 25 rodičov sa ozvalo že špajdle doma nemajú a nepôjdu pre ne do obchodu. Chýbajúca práca s pomôckami je citeľná pri matematike, ale najmä pri predmetoch ako chémia či fyzika. Je to pre deti iné, lebo ak majú v škole možnosť si rôzne pomôcky chytiť do rúk, aj vďaka tejto skúsenosti sa toho vedia naučiť viac a učenie im ide rýchlejšie. Zároveň s výučbou na diaľku súvisí aj to, že veľa detí nevenuje pozornosť len učeniu, pretože robia popri tom iné veci. Tým sa to vyučovanie ešte sťažuje, lebo sa predlžuje a treba naň vynaložiť väčšie úsilie.
S akými problémami sa počas vyučovania aktuálne stretávate najviac? Opakujú sa vám niektoré?
Sú to opakujúce sa a aj špecifické prípady. Medzi také tie úsmevné určite patrí neustále neskoré pripájanie sa na hodinu u niektorých žiakov, lebo sa zabudnú pri nejakej hre. A toto sa deje pomerne často. A z tých horších problémov by som spomenul, že niektoré deti túto situáciu prežívajú naozaj ťažko. Minule mi volal jeden otecko, že má problém so svojím synom. Dieťa malo vyučovanie, ocko mal vo svojej pracovni prácu a hovorí, že prišiel do detskej izby a našiel svojho syna plakať na zemi. Syn vraj hovoril, že je to preňho strašne náročné, že mu je za počítačom dlho, že by sa chcel hrať, že sa nevie sústrediť. Ďalej napríklad máme dievčatko, ktorému rodičia odmietajú kúpiť mikrofón a kameru a to online vyučovanie prebieha už pomerne dlho. Spôsobuje to, že ak máme interaktívnu aktivitu, tak sa nevie plnohodnotne zapojiť a vyčleňuje ju to zo skupiny. Sú to individuálne prípady.
S pozornosťou to u menších detí musí byť veľmi náročné. Našli ste si za tie mesiace nejaké zlepšováky, ako udržať ich pozornosť pri obrazovke?
Najviac mi v tom pomáhajú interaktívne aktivity - používam didaktické hry a projekty. Nechávam deti, aby robili veci, ktoré majú rady. Naozaj dôležité je hodiny stále meniť, aby boli rôznorodé. Nedávno sme mali napríklad projekt matematického príbehu. Bol tam hlavný hrdina, ktorý mal rozlúsknuť hádanku a tým sa dostať do cieľa. Prepájali sa tam aj vedomosti, aj kreativita. Snažím sa teda čo najviac sústrediť na samotné deti, aby to bolo pre nich čo najviac prijateľné. Zlepšovákmi sa teda zameriavam primárne na to, aby sa deti sústredili na vyučovanie, nie až tak na to učivo samotné. Vychádzam z toho, rovnako ako naša škola, že čím väčšia vnútorná motivácia u dieťaťa je, tým viac sa bude venovať veciam, ktoré sú potrebné. A ako posledné by som spomenul, že najdôležitejšie je otvorene komunikovať. Keď vidím, že je dieťa na hodine málo aktívne, nevenuje pozornosť tomu čo sa deje, snažím sa ho na to otvorene opýtať, čo je vo veci. To funguje najlepšie.
Hovoríte s deťmi o ich psychike? Mapujete to nejakým spôsobom, ako sú na tom vaši žiaci teraz?
Okrem motivácie riešim so žiakmi aj ich prežívanie. Zameriavam sa na to na triednických hodinách. Triednická hodina je každý týždeň, je určená na to, aby sme sa rozprávali o tom, ako sa máme, čo je nové. Používam rôzne aktivity, aby som sa o psychike žiakov dozvedel čo najviac. Zaberá napríklad metóda so žetónmi, kde žiaci napíšu/číslujú svoje emócie a potom o tom hovoríme. Navzájom si tiež žiaci radia, ako napríklad predchádzať únave za počítačom, viac sa sústrediť alebo kde sa učiť. Dokonca teraz sme mali individuálne rozhovory s každým dieťaťom, kde sme riešili, ako aktuálnu situáciu zvládajú. Najviac deťom chýbajú kamaráti a spolužiaci. Hovoria to ony samotné aj ich rodičia. Zároveň mám aj deti, ktoré chcú ísť na bilingválne gymnázium, čiže pociťujú aj ďalšiu emóciu - stres. Nevedia, čo čakať, či budú alebo nebudú prijímačky, nevedia, na čo sa pripraviť. Cítiť z nich apatiu a frustráciu.
Ako vyzerá bežný deň učiteľa, ktorý učí svoje deti na diaľku? Máte viac práce ako keď ste boli fyzicky v škole alebo je to porovnateľné?
Podľa mňa je to porovnateľné, lebo síce dotácia hodín je menšia, príprava zaberá ten istý čas, ale čo zaberá omnoho väčší čas je komunikácia s deťmi po hodinách. Urobíme napríklad nejaké cvičenie, deti mi to pošlú na e-mail a potom sa o tom s nimi rozprávam. Keby som bol v škole, obídem lavice a so všetkými žiakmi sa porozprávam hneď. Teraz to zaberá viac času, píšete dieťaťu e-maily, komunikujete s ním na diaľku a trvá to dlho. Ale celkovo je to v mojom prípade porovnateľné, len tá konzultácia s deťmi zaberá veľa času.
Ako sa vám spolupracuje s rodičmi žiakov v aktuálnej situácií? Majú veľa otázok? Riešite veľa podnetov z ich strany?
Mal som rôzne skúsenosti, pozitívne aj negatívne. Mal som napríklad telefonát s mamičkou, ktorá mi vynadala, lebo mala pocit, že dieťa dostalo úlohu bez dostatočného vysvetlenia a tým pádom bola zodpovednosť prenesená na ňu. Vybila si svojím spôsobom na mne svoj hnev. Ale spolupráca s rodičmi je rozsiahla téma. A myslím si, že to, čo rodičia riešili pred pandémiou, riešia aj počas nej. Chcem však poznamenať, že sú aj proaktívni rodičia, ktorí sa pýtajú, ako môžu pomôcť. A to je veľmi fajn. Mám ale celkovo pocit, že všetci toho majú veľa, tým pádom, ak online vyučovanie čo i len trochu funguje, tak rodičia nemajú až tak čo riešiť.
Máte predstavu o tom, o koľko menej budú deti toho vedieť, keď sa vrátia fyzicky späť do škôl? Myslíte si, že opakovanie ročníka by bolo riešením?
Opakovanie ročníka nie je riešením, lebo je to kapacitne nemožné. Jednak kvôli tomu, že niektoré ročníky školu fyzicky absolvovali, niektoré nie. Zároveň sú v tom učitelia, ktorí by museli byť posilnení o ďalších členov. Chcel by som však povedať, úplne úprimne, že napríklad zlomky nie sú najdôležitejšie v živote. Ak teda žiak nevie zlomky, myslím si, že na kvalite jeho života to neuberie a bude ho mať rovnako plnohodnotný ako niekto, kto ich v škole prebral dokonale. Myslím si, že deti toho budú možno teoreticky vedieť trošku menej, ale nejde len o tú teóriu, ale hlavne o sociálnu rovinu, v ktorej deti strádajú viac ako v teórii. A všetko učivo sa dá dobehnúť, keď sa chce. Ťažšie to bude pri tých návykoch a sociálnych zručnostiach.
Čo považujete za najdôležitejšie, aby sme si všetci z aktuálnej situácie vo vzdelávaní odniesli? Ako rodičia, tak aj žiaci a učitelia?
Najdôležitejšia vec nie je vedieť matematiku a chémiu, a to hovorím ako učiteľ týchto predmetov. Myslím si, že najdôležitejšie je uvedomiť si, že to je nie je to hlavné, čo človek v živote potrebuje. Ja ako mladý učiteľ si z tejto situácie odnášam, že si budem oveľa viac vážiť stretnutia s deťmi v triede či s kolegami v zborovni. Podľa mňa je tiež nesmierne potrebné a dôležité uvedomenie si faktu, ako veľmi je vzdelávanie a kvalitné školstvo pre nás dôležité. To by si z môjho pohľadu mohol odniesť každý - či už ide o žiaka, učiteľa alebo rodiča.
