K tomu, aby dieťa v živote zažilo úspech potrebuje aj isté vzdelanie. Nie všetky deti to ale chápu a učeniu sa snažia všemožne vyhýbať. Ako ich viesť k tomu, aby mali dobrý vzťah k učeniu?
S pribúdajúcim vekom deti preberajú stále väčšiu zodpovednosť samy za seba a svoje konanie. Rovnako je to aj pri učení. Keď sú deti menšie, rodičia majú tendenciu im s domácimi úlohami pomáhať a pracovať na nich spolu s nimi. Keď už prejdú na druhý stupeň, rodičia zasahujú do domácich úloh a školských aktivít čím ďalej tým menej. Ostáva to teda na pleciach samotných detí a každé sa s tým dokáže popasovať inak.
Jedna skupina detí má vnútornú motiváciu voči povinnostiam v škole – chcú sa prirodzene učiť nové veci, chcú sa zdokonaľovať a dosahovať dobré výsledky. Nie pre rodičov, nie pre učiteľov, ale samy pre seba.
Druhou skupinou sú deti, ktoré nemajú vnútornú motiváciu a potrebujú väčší dohľad a tlak zo strany rodičov, pretože k škole nemajú vytvorený pozitívny vzťah. Pozor však treba dávať aj na to, že priveľkým tlakom rodičia veľa zvyčajne nedosiahnu. Deti tak môžu získať voči škole väčší odpor ako mali, prípadne sa z neutrálneho postoja môže stať negatívny.
Preto je potrebné posilňovať u detí hlavne vnútornú motiváciu, pretože vďaka nej sa každé dieťa rozhoduje samo za seba, stanovuje si vlastné ciele a má radosť z ich napĺňania.
Prečo deti strácajú motiváciu učiť sa?
Hovorí sa, že všetky deti sa rodia s túžbou učiť sa a majú radosť z objavovania sveta. Je však zrejmé, že u niektorých detí sa tento prirodzený záujem po poznaní kdesi začne strácať. Čo môže byť príčinou straty motivácie po poznaní?
- Dieťa dostatočne nerozumie problematike, v ktorej sa má dopracovať k nejakým cieľom. Môžu mu chýbať úplné základy, na ktoré má nadväzovať a začne sa strácať.
- Dieťa nepozná, aký je zmysel osvojovania si nejakej problematiky, napríklad kde by nové vedomosti využilo.
- Zadanie v škole nie je pripravené tak, aby dieťa zaujalo a zapadalo do jeho reálneho sveta, napríklad matematické príklady môžu byť postavené na bežnej situácii zo života, aby v nich dieťa videlo zmysel.
- Osvojovanie si nových vedomostí nie je v súlade so štýlom učenia, ktorý dieťaťu vyhovuje. Niektoré dieťa má lepšiu vizuálnu pamäť, iné sluchovú.
- Dieťa má úzkosť zo školy. Zlé vzťahy v triede, prísny učiteľ či nadmerné množstvo písomiek - čokoľvek môže byť spúšťačom toho, že dieťa začne vnútorne školu odmietať.
- Dieťa má nízke sebavedomie. Opakovaný neúspech v škole sa môže nabaľovať a dieťa si prestane veriť.
Ako budovať u detí vnútornú motiváciu?
Zamerajte sa na to, aby sa u detí vytvoril pozitívny vzťah k učeniu sa a škole, pretože ten má šancu pretrvať nielen pri štúdiu v školských laviciach, ale po celý život. Čo teda môžete pre svoje deti urobiť, aby ste podporili ich chuť k učeniu? Inšpirovať sa môžete nasledovnými tipmi:
- Pýtajte sa detí prioritne na to, čo sa v škole učili, nie na to, aké známky dostali či koľko testov mali.
- V tejto súvislosti sa zamerajte viac na samotný proces učenia ako na výkon či výsledok. To, že dieťa vypracúva všetky svoje domáce úlohy a snaží sa je lepšie z pohľadu budovania vnútornej motivácie ako to, či má nejaké chyby v matematických úlohách alebo nie.
- Oceňte dieťa za akékoľvek úspechy – či už malé alebo veľké. Ak dostane ocenenie z vašej strany pochopí, že učenie má zmysel a bude mať väčší záujem nájsť si v ňom zmysel samé pre seba.
- Zabezpečte, aby malo dieťa v domácnosti svoj kútik na učenie. Či už mu kúpite všetky potrebné pomôcky, zabezpečíte vlastný pracovný stôl, prípadne len zabezpečíte ticho, aby sa vedelo lepšie sústrediť.
- Limitujte stres, ktorý dieťa z učenia môže mať. Rozprávajte sa o pozitívnych veciach, napríklad o tom, čo môže dieťa robiť po dokončení domácich úloh, prípadne počas študijných prestávok. Dieťa by malo byť v psychickej pohode, aby sa dokázalo čo najlepšie sústrediť.
- S predchádzajúcim bodom súvisí aj vytvorenie akejsi štruktúry učenia sa. Deti si podobnú štruktúru vždy nevedia vytvoriť samy, preto im ako rodičia môžete pomôcť. Sadnite si za stôl a dohodnite sa, kedy bude mať dieťa priestor na učenie, kedy mu môžete a akým spôsobom pomôcť a kedy bude mať priestor na vlastné aktivity. Ak si tento systém plánovania osvoja, pôjde sa im ku knihám a zošitom ľahšie, pretože budú po dokončení domácich úloh očakávať voľno.
- Pomôžte deťom nastavovať si malé dosiahnuteľné ciele. Mnohé deti nedokážu pracovať na veciach, pokiaľ nevidia ich reálny koniec. Čiastočné ciele tiež významne zvyšujú sebavedomie, lebo dieťa dokáže splniť svoje ciele a zažiť pocit úspechu. To prináša aj potrebnú vnútornú radosť a motiváciu v učení pokračovať.
- Pokiaľ dieťa zažije prvé neúspechy v škole reagujte na ne. Podporte ho a povzbuďte. Nasmerujte dieťa, ako je možné prekážky prekonať.
- Ak uznáte za vhodné, dohodnite si stretnutie s triednym učiteľom vášho dieťaťa. Je počas vyučovania stále pri dieťati a vie, čo na neho platí, čo nie, ako sa mu dobre učí. Na základe tejto konzultácie možno prídete na nové spôsoby, ako sa s dieťaťom učiť doma a bude to pre neho prospešné.
- Pýtajte sa dieťaťa na názor na veci okolo neho, podnecujte rôzne diskusie a vyjadrovanie sa k veciam – či už po faktickej alebo po emocionálnej stránke.
- Poukazujte na nové veci, ktoré sa naučíte v akejkoľvek oblasti. Môže ísť o tipy pri fotografovaní alebo varení, ktoré ste objavili na internete. Prípadne zaujímavosti z futbalu, ktorý vaše dieťa baví a dočítali ste sa o nich v knihe, ktorú ste práve začali čítať. Upriamujte pozornosť, že vedomosti môžeme získavať rôznymi spôsobmi a z rôznych zdrojov.
- Podporujte dieťa v pravidelnom čítaní a zdôrazňujte, ako nás informácie z kníh dokážu obohacovať a rozširovať naše chápanie sveta.
- Ostaňte pozitívni. Nech sa deje čokoľvek, napríklad sa vášmu dieťaťu nechce do učenia, alebo má zlé výsledky v škole, pokúste sa ostať pokojnými a pozitívnymi. Snažte sa oceniť to, čo sa dá a povzbudiť dieťa v oblastiach, v ktorých mu to nejde ľahko.
Učenie je veľkou súčasťou celého nášho života. Čím silnejšia bude motivácia a chuť učiť sa nové veci, tým lepšie ju bude vedieť zužitkovať v budúcnosti.
