Ako podporiť u detí úprimnosť a vyhýbať sa klamstvám?

Deti zvyknú rodičom klamať, väčšinou ide o malé lži, ale sú deťom vlastné.
Deti zvyknú rodičom klamať, väčšinou ide o malé lži, ale sú deťom vlastné. / Foto: Bigstock

„Áno, umyla som si ruky, už idem obedovať!“, hovorí svojej mame 5-ročná Terezka. Mama pri tom veľmi dobre vidí na jej rukách pozostatky špiny z pieskoviska odkiaľ práve prišli. Deti zvyknú rodičom klamať, väčšinou ide o malé lži, ale sú deťom vlastné. Otázkou je, prečo deti klamú. Ak ako rodičia pochopíme, prečo sa naše deti takto správajú, môžeme ich ľahšie viesť k úprimnosti.

 

Profesor Kang Lee z univerzity v Toronte a riaditeľ Institute of Child Study vo svojom výskume tvrdí, že v detstve klamstvo nemá vždy postranný úmysel. Odborník poukazuje na to, že ide jednoducho o vývinový mýľnik v živote dieťaťa. Znamená to akýsi posun alebo zmenu spôsobu, akým dieťa organizuje informácie. Je to prirodzené a rodičia sa preto nemusia báť, že by sa ich dieťa stalo patologickým klamárom. Leeho štúdia ukazuje, že klamstvo je bežné u detí medzi 4 a 17 rokom a že od 7 rokov dokážu deti klamať tak presvedčivo, že ani ich rodičia častokrát nedokážu rozlíšiť, čo je pravda a čo nie. Po sedemnástom roku života však tendencia klamať začína klesať a preto netreba mať obavy, že by naše deti lži sprevádzali po celý život.

 

V niektorých prípadoch majú deti legitímny dôvod na to, aby nehovorili pravdu. Nechcú sklamať svojich rodičov, chcú sa vyhnúť trestu alebo akémusi nepríjemnému výsledku. Je to logické, pretože otázka znie – boli by ste úprimní, ak ste vedeli, že po vašom priznaní bude nasledovať hnev a krik? Dieťa nechce rodičom klamať, ale keď vie, že bude nasledovať podobná reakcia, vyberie si radšej mierumilovnejšiu cestu - lži. Bežné je tiež to, že máme tendenciu deti za klamstvo trestať. Dôvodom je, aby sa to v budúcnosti už nezopakovalo. Trest však zabezpečí presný opak a to teda,  že správanie obsahujúce lož sa bude opakovať aj v budúcnosti. Inými dôvodmi na klamstvo detí môže byť aj fantázia či snaha zažiariť, teda vychvaľovanie.

 

Keď budeme mať na pamäti dôvody, prečo deti klamú, môžeme na to reagovať lepšie a vytvoriť prostredie, v ktorom sa budú cítiť bezpečne a klamať ich nenapadne. Tu je niekoľko tipov, ako urobiť z vášho domova miesto, kde sa deti môžu naučiť úprimnosti a čestnosti:

 

Buďte pokojní a očakávajte riešenia

Sledujete určitý čas, ako dieťa reaguje na správanie a zlyhania. Všímajte si na sebe, ako reagujete, keď vaše malé dieťa rozleje pohár s vodou, alebo to staršie niečo vyvedie v škole. Ak deti vedia, že v podobnej situácií zvyknete neprimerane kričať alebo rozdávať tresty, budú prirodzene klamať viac, aby sa vášmu neznesiteľnému kriku či neprimeranému trestu vyhli. Zamerajte sa na to, aby ste v takýchto situáciách ovládali svoje emócie, boli pokojní a používali primeraný tón hlasu. Namiesto toho, aby ste sa hnevali, diskutujte o možnom riešení problému s dieťaťom a nechajte ho prevziať zodpovednosť. Pri rozliatom pohári sa dá vždy dieťaťu podať handra a pri konflikte so spolužiakom ospravedlniť, prípadne ho pozvať k vám na návštevu, aby sa vzťahy zlepšili.
 

Nepripravte pôdu pre klamstvo

Ak vidíte na zemi v izbe vašej dcéry kopu špinavej bielizne, je zbytočné pýtať sa, či si už upratala izbu. Stáva sa totiž, že ak deťom kladieme otázky, na ktoré už dopredu vieme odpoveď, dávame im tak priestor klamať. Namiesto toho skúste zdôrazniť spôsoby riešenia situácie. Ak sa Peťko nechytil domácich úloh, skúste sa ho opýtať: „Aké máš časové plány s dokončením domácich úloh?“ Podobná stratégia zabezpečí to, že dieťa bude úprimne reagovať na otázku namiesto vymýšľania klamstva či ospravedlnenia.
 

Poznajte celú pravdu

Aj keď prichytíte dieťa pri zakázanom čine alebo pri klamstve, nemrhajte energiou na jeho obviňovanie. Ničomu to nepomôže a bude to situáciu len zhoršovať. Vašou snahou je podporovať takú atmosféru, aby vám dieťa úprimne hovorilo, aký je problém a povzbudiť ho v rozprávaní pravdy. Môžete používať otázky typu: „Vieš, že predo mnou môžeš byť úprimný. Skús mi to vysvetliť.“ alebo „Pokojne mi povedz, čo máš na srdci.“
 

Oceňujte úprimnosť

Vytvorte si pravidlo, že úprimnosť sa u vás cení za každých okolností, aj keď je ťažké občas povedať pravdu. Aj keď ste nahnevaní, že vaša dcéra skoro vytopila kúpeľňu pri hre s bábikami, oceňte, že za vami prišla a priznala sa. Tým na seba totiž prebrala celú zodpovednosť za svoje správanie a neuchýlila sa ku klamstvu. Následne ju zapojte do upratovania.
 

Ukazujte deťom svoju bezpodmienečnú lásku

Dajte svojim deťom vedieť, že ich bezpodmienečne milujte, aj keď robia chyby alebo občas klamú. Dajte im najavo, že aj napriek tomu, že sa nesprávajú vždy ideálne, neprichádzajú o vašu lásku. Vďaka tomu sa budú deti cítiť bezpečnejšie a otvorenejšie vo vzťahu k vám a je to ďalší zo spôsobov, ako predchádzať klamstvu, ak vyvedú niečo zlé.
 

Premeňte svoje slová na činy

Deti sa najlepšie učia od vás, vy ste ich vzorom. Ak používate bežne nejaké lži, či už menšie alebo väčšie, deti pochopia, že klamať je v poriadku, lebo to niekedy využívajú aj ich rodičia. Namiesto toho buďte aj vy úprimní . Nevymýšľajte si zbytočne výhovorky a lži, ktoré deti aj tak prekuknú. Základom je správať sa tak, ako ich učíte, aby sa správali.

 

Tieto alebo mnohé ďalšie tipy, ako viesť deti k úprimnosti a vyhýbaniu sa klamstvám, vedú k otvorenejšej atmosfére v domácnosti. Pamätajte však, že budovanie dôvery vyžaduje čas. V takomto prostredí zároveň budujete u dieťaťa mnoho ďalších pozitívnych vlastností, ktoré si prenesie do dospelosti.           

  

Čítajte viac o téme: Klamanie
Zdieľať na facebooku