Rozumieť reči tela a tváre u ľudí je dôležitým krokom, ako vo vzťahoch s nimi uspieť.
Reč tela patrí k jednému zo spôsobov, ako sa ľudia dorozumievajú. Ide o tzv. neverbálnu komunikáciu, ktorá je používaná v pomerne výraznej miere v skoro každej kultúre sveta. Hoci má každá kultúra inú interpretáciu výrazov tváre či pohybov tela, je dôležité osvojiť si tie, ktoré platia v tej našej. Ako teda správne porozumieť a pochopiť reč tela? Existuje na to akýsi kľúč, ktorým sa človek môže riadiť aby pochopil, čo mu komunikačný partner chce dať najavo, aj bez slov?
Reč tela môže prezradiť viac ako slová
Reč tela sa týka neverbálnych signálov, ktoré používame na komunikáciu. Podľa odborníkov tvoria tieto signály pomerne veľkú časť každodennej komunikácie ľudí. Od výrazov tváre až po drobné pohyby tela môžu veci, ktoré nepovieme, stále sprostredkovať množstvo informácií. Hovorí sa, že reč tela predstavuje až 65 % všetkej komunikácie. Porozumieť reči tela je preto naozaj dôležité. No rovnako dôležité je tiež správne porozumieť kontextu. Platí preto, že v mnohých prípadoch je potrebné pozerať sa na signály ako na akýsi celok, nie na samostatnú akciu. Aj keď ľudia verbálne nevyjadria, čo cítia alebo potrebujú, podľa ich výrazu v tvári či postoja, gest alebo mimiky dokážeme zistiť, o čo im ide. Jazyk alebo reč tela niektorí odborníci preto nazývajú tiež akýmsi "tichým orchestrom".
Výrazy tváre
Skúšali ste sa niekedy zamyslieť nad tým, koľko človek dokáže predať informácií len obyčajným výrazom tváre? Úsmev môže znamenať napríklad šťastie alebo súhlas. Naopak, zamračenie môže signalizovať smútok alebo nesúhlas. Je to tak jednoduché a pritom to má tak veľkú výpovednú hodnotu. V niektorých prípadoch netreba použiť slová, pretože naše výrazy tváre vedia prezradiť, čo skutočne prežívame alebo cítime. Platí, že výrazy tváre nevedia klamať. To znamená, že ak niekomu hovoríme, že sme spokojní a šťastní a pritom sa tvárime absolútne smutne, človek nám naše slová len ťažko uverí. Medzi emócie, ktoré možno vyjadriť pomocou výrazov tváre, patria: šťastie, smútok, hnev, prekvapenie, znechutenie, strach, zmätok, vzrušenie, túžba či opovrhnutie. Výraz tváre človeka môže niekedy poslúžiť k tomu, aby sme sa rozhodli, či človeku veríme alebo nie. V jednej štúdii zistili, že najdôveryhodnejší výraz tváre zahŕňal mierne zdvihnutie obočia a mierny úsmev. Vedci naznačili, že je tomu tak preto, pretože daný výraz vyjadruje priateľskosť a dôveru.
Výrazy tváre patri tiež k najuniverzálnejším formám reči tela. Výrazy používané na vyjadrenie strachu, hnevu, smútku či šťastia sú na celom svete veľmi podobné. Nadväzuje to aj na tvrdenie teoretika Paula Eckamana, ktorý identifikoval 6 univerzálnych emócií naprieč kultúrami.
Zaujímavosťou je, že výskum dokonca naznačuje, že na základe výrazov tváre posudzujeme inteligenciu ľudí. V jednej štúdii sa zistilo, že tí, ktorí mali užšie tváre a výraznejšie nosy, boli viac vnímaní ako inteligentní. Ľudia s úsmevom a radostným výrazom boli považovaní za inteligentnejších v porovnaní s ľuďmi s nahnevanými výrazmi.
Základné výrazy tváre a signály reči tela, ktoré používame pri komunikácii
1. Oči a pohľad
Oči sú najčastejšie označované ako „okná do duše“, pretože majú veľkú výpovednú hodnotu o pocitoch a myšlienkach človeka. Pri rozhovore s inou osobou je zaznamenávanie pohybov očí prirodzenou a dôležitou súčasťou komunikačného procesu. Medzi bežné veci, ktoré si môžete počas rozhovoru všimnúť je, či sa komunikačný partner pozerá do vašich očí alebo odvracia zrak, či žmurká a ako rýchlo a podobne. Pri hodnotení reči tela treba dávať pozor na nasledovné signály:
- Keď sa človek pri rozhovore pozrie priamo do vašich očí, znamená to, že ho úprimne zaujíma, čo hovoríte a venuje tomu svoju plnú pozornosť. Naopak, dlhodobý kontakt z očí do očí môže mať rušivý efekt.
- Časté odvracanie pohľadu od komunikačného partnera môže znamenať, že je človek v nepohodlí, nevenuje druhému pozornosť alebo sa jej ťažko sústredí, lebo myslí na iné veci.
- Ľudia, ktorí často žmurkajú, sa cítia nešťastne alebo nepríjemne.
- Zriedkavé žmurkanie môže naznačovať, že sa osoba snaží umelo ovládať svoje pohyby očí. Tento trik sa využíva napríklad pri hraní pokru. Vysoko rozšírené zreničky môžu znamenať, že osobu niečo alebo niekto zaujal.
Ústa a pery
Pohyby úst a pier môžu byť tiež dôležité pri čítaní reči tela. Známe je hryzenie si spodnej pery, ktoré naznačuje, že je jednotlivec zamyslený alebo plný strachu a neistoty. Zakrývanie úst môže byť snahou byť zdvorilý, keď osoba kýcha alebo zíva, no môže to byť tiež pokus o zakrytie nesúhlasu. Usmievanie je asi najčastejšie používaným a interpretovaným signálom a znakom reči tela, avšak môže mať veľa významov. Úsmev môže byť pravý alebo falošný. Falošný úsmev sa najčastejšie používa na vyjadrenie sarkazmu alebo cynizmu. Na čo treba dávať pozor pri hodnotení daných signálov tela?
- Stiahnutie pier môže byť indikátorom nechuti, nesúhlasu alebo nedôvery.
- Keď si ľudia hryzú pery, väčšinou sú v strese alebo sa niečoho boja.
- Keď si ľudia zakrývajú ústa, snažia sa tak zakryť svoju pravú emóciu v tvári.
- Úsmev je indikátorom šťastia.
- Mierne skrivené pery dolu naznačujú, že človeku je smutno a môže sa až rozplakať.
Gestá
Gestá sú jedným z najpriamejších a najzreteľnejších signálov reči tela. Mávanie, ukazovanie čísel na prstoch sú veľmi bežné a ľahko pochopiteľné gestá. Netreba však zabúdať na to, že niektoré gestá sa používajú iba v niektorej kultúre, preto treba dávať pozor, aby sme uvažovali, kde sa nachádzame a používali správne gestá. Nasledujúce príklady predstavujú niekoľko bežných gest a ich možné významy:
- Zaťatá päsť môže naznačovať hnev.
- Palec hore a palec dole sa používajú ako gestá súhlasu či nesúhlasu.
- Gesto vytvorenia písmena O z prstov naznačuje, že všetko je v poriadku (z angl. okey)
- Vytvorenie z prstov písmena V v niektorých kultúrach značí víťazstvo alebo mier. Vo Veľkej Británii a Austrálii daný symbol vyznieva ofenzívne v prípade, keď chrbát ruky smeruje von.
Ruky a nohy
Ruky a nohy sa často používajú pri sprostredkovaní neverbálnych informácií. Prekríženie rúk znamená obranu. Prekríženie nôh v prítomnosti inej osoby môže zase naznačovať pocit nepohodlia v jej/jeho prítomnosti. Pri hodnotení reči tela sa môžeme zamerať na nasledovné:
- Prekrížene ruky naznačujú defenzívny pocit alebo uzavretosť.
- Postoj s rukami položenými v bok môže jednak signalizovať že človek je pripravený a má veci pod kontrolou, avšak môže to byť tiež znakom agresivity.
- Zovretie rúk za chrbtom môže naznačovať, že sa človek cíti znudene, nervózne alebo dokonca nahnevane.
- Rýchle klepkanie prstami je zase znakom toho, že človek je netrpezlivý, nervózny alebo frustrovaný.
- Prekrížené nohy môžu naznačovať, že potrebuje súkromie.
Postoj/Držanie tela
To, v akej polohe držíme svoje telo tiež vyjadruje veľa o tom, čo cítime alebo si myslíme. Pozícia či postoj tela vie dať najavo tiež to, aký je človek ako osobnosť. Či je sebavedomý, alebo skôr plachý, či je otvorený alebo poddajný typ. Medzi postoj tela radíme aj sedenie. Vzpriamené sedenie naznačuje, že osoba je zameraná na to, čo sa okolo nej deje, že tomu venuje pozornosť. Na druhej strane sedenie s predkloneným telom môže naznačovať, že je človek znudený alebo ľahostajný voči tomu, čo sa okolo neho deje. Čo sa týka postoja – ak je hruď človeka vzpriamená, človek vyjadruje ochotu, otvorenosť a dokonca priateľskosť. Naopak, uzavreté držanie tela spočíva v tom, že si človek pred hruď položí svoje ruky. Dáva tým najavo, že sa cíti úzkostne, má strach alebo nechce komunikovať s druhými ľuďmi.
Osobný priestor
Už sa vám určite stalo, že niekto hovoril o tom, že potrebuje svoj osobný priestor. Zamysleli ste ale nad tým, čo to presne znamená? Čo tým chce povedať? Pre označenie osobného priestoru sa využíva pojem proxemita, ktorého autorom je antropológ E. T. Hall. Rovnako ako výrazy tváre a pohyby tela, aj potreba osobného priestoru vie poskytnúť o človeku veľmi veľa informácií. Hall opísal štyri vzialenosti sociálnej úrovne, ktoré sa vyskytujú v rôznych situáciách.
- Intímna vzdialenosť je vzdialenosť typická pre pár alebo veľmi blízkych priateľov, pretože počas nej dochádza často aj k fyzickým kontaktom.
- Osobná vzdialenosť je typická pre širší okruh rodiny a známych. Je trošku väčšia a vzdialenejšia od jednotlivca ako tá intímna a preto počas nej nedochádza až tak často k fyzickému kontaktu.
- Sociálna vzdialenosť je typická pre komunikovanie s niekým, koho poznáme, ale nemáme s ním takmer žiadny vzťah, aj keď ho môžeme stretávať napríklad dva krát do týždňa.
- Verejná vzdialenosť je najčastejšie prítomná pri verejnej prezentácií alebo rôznych prejavoch.
Čo je dôležité poznamenať je fakt, že úroveň osobnej vzdialenosti ľudí sa líši od kultúry ku kultúre. Často uvádzaným príkladom je Latinská a Severná Amerika. Zatiaľ čo v Latinskej Amerike dochádza k narušeniu osobnej ba dokonca intímnej zóny na dennom poriadku, v Severnej Amerike sa striktne dodržiava väčšia osobná vzdialenosť.
Pochopenie výrazov tváre a signálov reči tela vám môže výrazne pomôcť pri komunikácií s druhými ľuďmi. Vždy totiž nastane situácia, v ktorej neverbálna komunikácia nahradí tú verbálnu. A netreba zabúdať aj na to, že pri interpretácií neverbálnych signálov treba klásť dôraz na kontext a samotnú situáciu konverzácie.
