Články: Pre študentov
O projekte

 

Šikanuje vaše dieťa iné alebo sa len správa ako ostatné deti v jeho veku?

Dominika Neprašová
Autor článku
Foto: Bigstock
Rodičia by mali vedieť, kedy ide o šikanovanie. / Foto: Bigstock

Deti sú typické tým, že ich správanie je veľmi živé a hravé. Niekedy sa však stane, že ich správanie prekročí isté hranice. Kedy hovoríme o správaní typickom pre všetky deti a kedy už o šikanovaní?

 

Šikanovanie nie je normálna forma správania, ide o sociálno-patologický jav, ktorému treba za každých okolností predchádzať. Čo je typické správanie všetkých detí v danom veku? A kedy už byť na pozore, lebo správanie dieťaťa nie je úplne bežné? 

Žiadny rodič nemá za cieľ vychovať drzé, neslušné, nespravodlivé či kruté dieťa. Aj napriek tomu, že to rodičia nechcú, neraz sú svedkami toho, že ich dieťa nie je milé ku svojmu kamarátovi, nadáva spolužiakovi alebo trhá hračky z rúk druhým deťom na ihrisku. Niekedy sú rodičia tiež svedkami fyzickej agresie svojho dieťaťa voči druhému. A keď aj nie sú priamo svedkami týchto činov, zväčša sa o nich dozvedia.

Je tu však dobrá správa. Niektoré deti z toho jednoducho vyrastú. Ich aktuálne nepriateľské správanie môže byť len súčasťou ich sociálneho a emocionálneho vývinu. Mladšie deti napríklad nemajú ešte schopnosť sebakontroly či regulácie svojich emócií. Staršie sa zase snažia za každú cenu zapadnúť medzi rovesníkov, pričom v týchto skupinách platí: čím väčší rebel dieťa je, tým viac je prijímané. Výzvou pre rodičov teda je, aby zistili a identifikovali, či je ich dieťa agresívne len natoľko ako ostatné deti. Teda či sa správa negatívne len občas v istých situáciách, alebo je jeho negatívne a agresívne správanie zámerné a vyskytuje sa bežne. V takomto prípade treba byť na pozore, pretože môžete mať dočinenia s rozvojom šikanovania, kedy práve vaše dieťa môže byť tým, kto bude ubližovať.   

 

Čo je šikanovanie?

Šikanovanie sa definuje ako správanie, ktoré je nechcené a agresívne. Zahŕňa skutočnú alebo vnímanú nerovnováhu moci a dochádza k nemu opakovane. Charakteristikou šikany je aj že silnejší jednotlivec ubližuje verbálne alebo fyzicky slabšiemu jednotlivcovi, ktorý sa nedokáže brániť. V súčasnosti je šikana jedným z najrozšírenejších sociálno-patologických javov.

Treba si uvedomiť, že šikanovanie je niečo iné ako bežné detské či mládežnícke konflikty. Pri konflikte nejde o nerovnováhu moci. Pri konflikte s niečím nesúhlasia obe strany rovnako. Učitelia a vychovávatelia hovoria, že sú frustrovaní z toho, ak rodičia označujú bežné detské konflikty za šikanovanie. Neuvedomujú si rozdiel, čo môže byť naozaj závažné pri riešení problémov v školách a ich kolektívoch. 

Pre rodičov je podstatné vedieť, kedy je správanie ich dieťaťa už mimo normu. Kedy sa už nespráva tak ako ostatné deti v jeho veku a má nábeh na správanie typické pre šikanovanie. Podľa čoho teda môžete vy, rodičia, rozlíšiť, o aké správanie vášho dieťaťu ide a kam ním smeruje? Môže vám poslúžiť všímanie si nasledujúcich znakov:

 

1 | Všímajte si úmyselnosť a opakovanie

Šikanovanie je úmyselné, opakované správanie, ktorého cieľom je niekomu ublížiť. To znamená, že samotné vymedzenie tohto pojmu značí, že ak sa správanie dieťaťa nachádza v tomto spektre, ide určite o problém. Skúste si položiť otázky, jasné a priame, ako sa vaše dieťa správa počas bežného dňa. Nepriamo sa spýtajte dieťaťa na jeho správanie na typických miestach, kde dochádza k šikanovaniu, ako je autobusová zastávka, školský dvor, ihrisko alebo aj sociálne siete. ("Čo si dnes robil na ihrisku?" "S kým si sa dnes hral?") Ideálne, ak si nájdete pravidelne čas, aby ste dokázali dieťa pozorovať v kontakte s inými deťmi a sami vidíte, ako sa správa k ostatným deťom. Práve z toho môžete najlepšie vyčítať jeho úmysly a typické reakcie voči ostatným. To, čo deti hovoria o svojom dni a správaní alebo detkých konfliktoch nekorešponduje vždy s realitou. Je dobré, ak s dieťaťom a jeho kamarátmi trávite čas aj osobne.
 

2 | Hovorte o tom, ako sa druhí ľudia cítia

Mladšie deti si bežne navzájom berú hračky. Bez opýtania a niekedy drzo. Je to preto, lebo si neuvedomujú, že druhé dieťa môžu zraniť, ak mu jeho hračku zoberú. Keď ste s vaším dieťaťom na ihrisku a vidíte podobné správanie, hovorte o tom, ako by si inak mohlo požičať hračku od svojho kamaráta bez toho, aby mu ju bez slova vzalo. Vysvetlite mu, že o hračku môže kamaráta milo poprosiť a vďaka tomu sa s ním bude chcieť hrať aj nabudúce. Keď učíte svoje deti, že aj ostatní nejakým spôsobom cítia vplyv ich správania, budujete u nich okrem iného empatiu. Je to nenahraditeľná schopnosť, ktorá keď sa kultivuje od skorého veku, môže mať výrazný dopad na prosociálne správanie v dospelosti.

 

3 | Zamerajte sa na potrebu „byť správnym/správnou“

Šikanovanie je o nerovnováhe moci a potrebe kontroly. Deti zvyčjne spozorujú, keď sa niekto iný správa zle. Označujú ho následne negatívnymi výrazmi poprípade ho urážajú, ak ide o staršie deti. Málokedy sa však zamerajú na svoje vlastné „zlé“ správanie. Hovorte s deťmi o tom, že nestačí vnímať len negatívne správanie u iných, ale je potrebné všímať si ho aj u seba. Tým sa zameriate na ich potrebu byť dobrým a spravodlivým človekom. Namiesto opakovania negatívneho správania druhých alebo ich urážania vediete deti k tomu, ako byť ostatným dobrým príkladom. Je to zároveň dobrá cesta, ako sa vyhnúť vzniku šikanovania. 

 

4 | Vyjasnite si so svojím dieťaťom, čo je prijateľné a čo nie

Znie to síce úplne jednoducho, no v konečnom dôsledku to dá zabrať stanoviť si stabilné a jasné hranice. Len pomocou nich deti vedia, ktoré správanie je prijateľné a ktoré je už za hranicou a mali by sa mu vyvarovať. Ak ako rodina uznávate hodnoty, ktoré sú navonok zjavné, vaše deti budú vyrastať v rovnakých hodnotách a správať sa rovnakým spôsobom. Ak dávate najavo rovnosť a úctu k iným ľuďom, deti to budú aplikovať aj vo vlastnom správaní. Ak na to zabudnú alebo sa budú naschvál od rodiny odlišovať a rebelovať, pripomeňte im, aké sú hodnoty vašej rodiny a kde stoja pomyselné hranice. Stanovanie jasných hraníc vám tiež môže pomôcť pri odhaľovaní úmyslu správania. Ak dieťa len hraniciam nerozumie, jeho úmysly nie sú až také neprijateľné. Ak však hranice svojím správaním zámerne prekračuje, jeho úmysly môžu smerovať k tým neakceptovateľným, z ktorých sa rozvíja šikana.

 

Otázka šikanovania je veľmi citlivou témou. Nielen na školách pre žiakov a učiteľov, ale aj pre rodičov samotných detí, ktoré sa súčasťou šikanovania stanú. Je preto na mieste, aby ste sa s deťmi na túto tému rozprávali a snažili sa citlivo spozorovať, aké správanie je pre vaše dieťa typické a čo ním sleduje. Ak aj máte podozrenie, že vaše dieťa môže byť agresorom v kolektíve, navštívte psychológa alebo školského psychológa a požiadajte ho o pomoc v tomto probléme. Je to problém, ktorý je riešiteľný, ak sa pred ním nebudú zatvárať oči a bude sa mu dôsledne včas venovať pozornosť.                

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Šikana
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.