Ako môžeme deti hodnotiť lepšie? Profesorka matematiky na Stanfordskej univerzite hovorí, že známky demotivujú deti pri učení. Ak už však musíme známkovať, odporúča učiteľom zamerať sa na niekoľko vecí.
Súčasné výskumy dokazujú, že žiaci základných a stredných škôl sú preťažení testovaním a s ním prirodzene súvisí aj časté hodnotenie a známkovanie. Pomáha však pravidelné testovanie žiakov zlepšovať ich prospech a motivovať k učeniu? Výskumy, na ktoré poukazuje profesorka matematiky zo Stanfordskej univerzity Jo Boalerová vo svojej knihe Matematické cítenie totiž tvrdia, že testovanie a známkovanie žiakov naopak demotivuje, zhoršuje ich prospech a znižuje ich chuť do učenia. Najvýraznejší dopad tohto fenoménu je podľa nej viditeľný práve v matematike.
Testami za vedomosťami?
Pre školy nielen v Európe ale aj Amerike je typické, že sú vedomosti žiakov posudzované na základe testov. Či už ide o úzko vyprofilované zadania, ku ktorým existuje na výber niekoľko odpovedí a žiak si má jednu z nich vybrať. Alebo sem patria štandardizované testy, pomocou ktorých učitelia zisťujú, ako sú na tom žiaci čo sa vedomostí a zvládnutia učiva týka. Vo všeobecnosti však platí, že testy a známky žiakov z nich vždy nevypovedajú o tom, nakoľko žiak dané učivo vie a rozumie mu.
Aj spoločnosť Google, ktorá v minulosti žiadala od záujemcov o zamestanie, aby im pri záujme o prácu zasielali aj ich známky, od tejto taktitky upustila. Viceprezident pre ľudské zdroje v spoločnosti Google Laszlo Bock sa vyjadril, že ich už absolútne nezaujíma, aké sú výsledky žiaka v ktoromkoľvek teste či na vysvedčení. Zistili, že to vôbec nevypovedá o tom, či bude mladý človek na danú pozíciu vhodný alebo nie.
Vedomosti, ktoré sú potrebné na zvládnutie testu, teda väčšinou nesúvisia s tým, ako je žiak schopný kriticky, flexibilne a analyticky zmýšľať. A práve to sú atribúty, ktoré sú pre dnešnú dobu tak dôležité. Jo Boalerová vo svojej knihe Matematické cítenie uvádza, že napríklad vo Fínsku, ktoré dosahuje najlepšie výsledky v matematike v medzinárodných testoch OECD, žiaci nerobia testy vôbec. Odkiaľ učitelia potom vedia o vedomostiach svojich žiakov? Odpoveďou je neustála spolupráca učiteľov so študentmi, vďaka ktorej majú učitelia podrobný prehľad o ich vedomostiach a na základe toho vedia vyhodnotiť ich celkovú prácu. Vo svojej knihe Matematické cítenie uvádza aj aj ďalší z dôkazov toho, že testovaním sa vedomosti nezisťujú. Autorka sa v jednej dlhodobej štúdii v Anglicku zaoberala skupinou študentov vo veku 13 - 16 rokov. Táto skupina študentov pracovala na hodinách matematiky metódou otvorených projektov. Na konci roku však mali podstúpiť klasické štandardizované testy. Na hodinách ale nikdy podobné testy neabsolvovali a neboli dokonca ani známkovaní. Boalerová píše, že študenti sa stretli s otázkami podobnými tým, ktoré mali byť v medzinárodnom testovaní, iba niekoľko týždňov pred napísaním týchto testov. Výsledkom bolo, že daná skupina študentov dosiahla v testoch výnimočne dobré výsledky v porovnaní so skupinou študentov, ktorá sa testom venovala aj počas roka a teda mali predstavu, ako na to.
Čo vypovedajú známky o osobnosti študenta?
Fenomén testovania je len časťou procesu hodnotenia. S hodnotením je v školách úzko spojené aj známkovanie. Je však známkovanie naozaj správnym spôsobom, ako prezentovať študentom ich výsledky? Keď žiak dostane známku v podobe percentuálneho vyjadrenia alebo číslice, prvé čo urobí je, že sa porovná so svojím spolužiakom a jeho známkou. Často práve takéto porovnávanie známok vedie deti k demotivácii a nechuti učiť sa daný predmet ďalej. Boalerová tvrdí, že keď sú žiaci konfrontovaní s výsledkami testov a známkami, začnú vnímať sami seba ako stelesnenie svojich známok. Začnú posudzovať na základe známok svoju osobnosť. Známku vnímajú ako vyjadrenie toho, kým sú, alebo kým nie sú. Nechápu, že známka vypovedá o tom, čo by sa mali doučiť, čo im možno robí v danom učive problém a pod. A práve to je chyba.
Preteky bez cieľa
O tlaku dnešných škôl, známkach a nevhodnom hodnotení v školách bol natočený v roku 2010 dokumentárny film Preteky bez cieľa (Race to Nowhere), ktorého režisérkou je Vicky Abelesová. Film zožal v USA, ale i vo svete naozaj veľký úspech. Jeho podstatou bolo ukázať, ako môže testovanie, známkovanie a celkovo hodnotenie škodiť študentom v procese učenia i bežnom živote.
Film zachytáva príbehy mladých ľudí, ktorí tento tlak nevládali spracúvať. V dokumente priblížili i smutný príbeh dievčaťa menom Devon Marvinová, ktorá vždy excelovala v matematike. V príbehu vystupovala Devon ako šikovné, svedomité a motivované dievča, ktoré pokladalo matematiku za súčasť svojej identity. Jedného dňa však dostala z matematického testu pätku. Zo strachu z akademického zlyhania napokon spáchala samovraždu. Príbeh Devon poukázal na to, ako dokonale sa dokáže študent so zlou známkou identifikovať. Devon totiž nepochopila, že zlá známka znamená, že má v nejakej oblasti matematiky rezervy. Podľa nej zlá známka vypovedala o tom, aká je ona sama – že je zlou študentkou. A s tým sa mladé dievča nevedelo zmieriť. Tento film, ale aj mnohé iné reálne príbehy či skúsenosti študentov, sú jasným dôkazom toho, že pri známkovaní a hodnotení by mali byť učitelia na pozore. Je to vskutku citlivá téma a je dôležité študentov viesť v tom, aby porozumeli, na čo hodnotenie vlastne slúži. Ak k tomu vedení nebudú, budú si aj naďalej mylne spájať ich neúspech či zlú známku s vlastnou osobnosťou.
Keď sa známkovaniu nedá vyhnúť
Existuje viacero štúdií, ktorých výsledky poukazujú na fakt, že známkovanie v žiadnom prípade nevedie k zlepšeniu prospechu študentov, práve naopak. Množstvo výskumníčok a výskumníkov potvrdilo dané tvrdenie (Butler, 1988; Pulfrey, Butera, Buchs, 2011 a iní). Napríklad výskumníčky Elawar a Corno (1985) porovnávali vplyv hodnotenia domácich úloh z matematiky v šiestom ročníku. Jednu polovicu študentov hodnotili učitelia známkou, pričom tú druhú polovicu formou hodnotiaceho komentára, teda bez číselnej známky. Ich výsledky hovoria o tom, že študenti hodnotení slovným komentárom sa učili dvakrát rýchlejšie ako skupina hodnotená známkou a taktiež vzrástol ich pozitívny postoj k predmetu. Z praxe je však zrejmé, že známkovaniu ako takému sa častokrát vyhnúť nedá. Profesorka Jo Boalerová preto vo svojej knihe uvádza tipy, čo môže učiteľ urobiť, aby známkovanie nemalo na študentov negatívny dopad. Ale práve naopak - aby ich povzbudilo v osobnom rozvoji, motivovalo k učeniu a zároveň, aby spĺňalo požiadavky známkovacieho systému školy:
1. Vždy dajte študentom možnosť zlepšiť si známku
Učiteľ dáva týmto spôsobom študentovi najavo, že verí v to, že sa dokáže zlepšiť, dokáže si danú látku ešte viac preštudovať a naučiť sa ju. Učitelia dávajú týmto spôsobom študentom taktiež najavo, že ich nezaujíma len ich výkon v teste, ale aj celkové štúdium a postoj k nemu.
2. Zamerajte sa pri hodnotení na rozmanité aspekty
Pri hodnotení úspechu študenta napríklad v matematike nejde len o to, či sa naučí používať správny postup na vyriešenie príkladu. Ide aj o to, akým spôsobom na hodinách pracuje. Či je žiak aktívny, chodí k tabuli, zapája sa do diskusií o rôznych možnostiach riešení príkladu a pod. Niektorí učitelia sa zvyknú pri hodnotení zameriavať napríklad aj na schopnosť žiaka uvažovať o probléme, jeho schopnosť argumentácie a odôvodňovanie svojich odpovedí a pod. Práve takýmto spôsobom môže v matematike, ale nielen v nej, uspieť omnoho viac študentov. A teda vtedy, keď sa pri hodnotení budú zohľadňovať viaceré faktory, nielen úspech v konkrétnej jednej úlohe alebo v teste.
3. Nepočítajte výsledok z úvodného testu na začiatku školského roka ku koncoročnej známke
Vo veľa školách je typickým testovanie vedomostí žiakov na začiatku a na konci školského roka. Učitelia si však možno neuvedomujú, že známka dosiahnutá študentom na začiatku roka odráža jeho vedomosti získané z prechádzajúcich ročníkov. Pri hodnotení je dôležité zamerať sa na výkon a vedomosti, ktoré sú tu a teraz. Záverečná známka teda hodnotí, čo sa žiak naučil počas daného školského roka, čiže by mala zohľadňovať iba tie výsledky a vedomosti, ktoré žiaci nadobudli počas toho konkrétneho obdobia.
4. Keď zadávate domáce úlohy počas hodín, nezohľadňujte ich pri známkovaní
Domáca úloha je niečo, čo je povinnosťou žiaka doma. Netýka sa teda až tak úplne jeho výkonu na hodine. Ak však žiak úlohu splní, berte to do úvahy. Avšak neprihliadajte na správnosť alebo nesprávnosť domácich úloh pri celkovom hodnotení. Tie úlohy sú pre žiakov, nie pre učiteľa a je len na nich, či si k nim sadnú a vezmú si z nich ponaučenie.
5. Namiesto číselného či percentuálneho známkovania používajte slovný komentár
Posledný bod ako sa vyhnúť klasickému známkovaniu, venovala Boalerová slovnému hodnoteniu, teda hodnoteniu slovným komentárom. Na základe výskumov, ktoré uvádza vo svojej knihe je zrejmé, že tento spôsob známkovania celkovo hodnotenia sa považuje za najefektívnejší a vedie podľa nej k najlepším výsledkom.
Zdroje: Boalerová, J. (2016). Matematické cítenie. Odhaľte potenciál študentov prostredníctvom kreatívnej matematiky, motivačného prístupu a inovatívneho spôsobu učenia. Bratislava: Vydavateľstvo TATRAN. Butler, R. (1988). Enhancing and undermining intrinsic motivation: The effects of task-involving and ego-involving on interest and performance. British Journal of Educational Psychology, 58, 1-14. Elawar, M. C., Corno, L. (1985). A factorial experiment in teachers written feedback on students homework: Changing teacher behavior a little rather than a lot. Journal of Educational Psychology, 77 (2), 162-173. Pulfrey, C., Buchs, C., Butera, F. (2011). Why grades engender performance-avoidance goals: The mediating role of autonomous motivation. Journal o Educational Psychology, 103 (3), 683-700. nytimes.com
