http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Ako by mala pri šikanovaní škola postupovať?

Dominika Neprašová
Autor článku
Foto: Shutterstock
Existujú viaceré postupy, ktoré by mali učitelia pri riešení šikany dodržať. / Foto: Shutterstock

Skúsenosti zo školskej praxe potvrdzujú, že učitelia majú šancu prelomiť bludný kruh a rozhodujúcim spôsobom žiakom pomôcť len v prvých troch fázach šikanovania. Ak šikanovanie prerastie do ďalších fáz, bez odborníkov zvonku si už so šikanovaním sami neporadia. Existujú však viaceré postupy, ktoré by mali učitelia pri riešení šikany dodržať.

 

Sledujte nezdravé vzťahy pravidelne

Prvý krok, ktorý je nevyhnutné na každej škole urobiť, je každoročné sondovanie, teda prieskum šikanovania, v jednotlivých ročníkoch a triedach a sledovanie, do akej miery sa šikanovanie v škole vyskytuje, aká je úroveň a miera šikanovania, kto je prípadnou obeťou a agresorom šikanovania, ktoré triedy sú výrazne problémové (napr. využitím rozhovoru s jednotlivcami či s malou skupinou žiakov, anonymného dotazníka, anonymnej ankety, postojových škál, nedokončených viet a i.). V súčasnosti sa popri prieskume šikany na škole využívajú a uskutočňujú rôzne preventívne programy a aktivity. Boj proti šikanovaniu je potrebné každý školský rok začať prevenciou - teda takými aktivitami, ktorými možno predchádzať vzniku šikanovania v triede a na škole resp. odstraňovať ho hneď v samom začiatku.

Odborníčky Gajdošová, Valihorová a Herényiová (2010) tiež zdôrazňujú, že prevencia je najdôležitejšia. „Šikanovaniu možno predísť najmä dôrazom na rozvíjanie sociálnych zručností a sociálnej kompetencie žiakov, učením žiakov k vzájomnej tolerancii a akceptovaniu iných názorov, postojov, vierovyznaní, rás a sociálnych skupín, učeniu správne riešiť konflikty a vedieť sa vcítiť do situácie druhých ľudí okolo mňa,“ píšu autorky.

 

Ak chcete vedieť, či je klíma vo vašej škole dobrá, skúste si odpovedať na tieto otázky:

  • Existujú v škole pravidlá a zásady?
  • Je všetkým jasné, že hrešenie, násilie a verbálne týranie je neprípustné?
  • Vládne v škole atmosféra tolerancie a úcty k druhým?
  • Ponúkajú učitelia správne modely rolí?
  • Podporujú triedne/školské zhromaždenia atmosféru dôvery a záujmu o druhých?
  • Ide o školu, ktorá sa nebojí hovoriť – teda sú žiaci povzbudzovaní, aby hovorili o svojich starostiach, vrátane prípadov šikanovania?
  • Je cez prestávku dostatočný dozor vo všetkých školských priestoroch?

 

Šikanu začnite prešetrovať diskrétne

Ak už máte podozrenie alebo podnet na šikanovanie v triede, využite individuálne rozhovory. Rozhovor môže viesť učiteľ s informátormi, svedkami, obeťami ale aj samotnými agresormi.

Dôležité je však pamätať na to, že rozhovor robíme s každou osobou zvlášť tak, aby nikto zo žiakov nevedel, čo kto o situácii šikanovania povedal. Týmto spôsobom navzájom osoby aj chránime, aby sa nestali ďalšou obeťou možnej agresie. K individuálnym rozhovorom patrí určite aj rozhovor s rodičmi agresorov. Na komisionálny pohovor sa nepozývajú naraz rodičia agresorov, ale rozpráva sa s nimi individuálne, medzi štyrmi očami a informujeme ich o súčasnom stave a riešení problému v škole resp. o sankciách v prípade ďalšieho porušenia dohodnutých pravidiel. Rodičia agresorov málokedy prijímajú fakt, že ich deti sa správajú ako brutálni agresori, a preto sa môžu zjednotiť proti spoločnému nepriateľovi, napr. vedeniu školy, triednemu učiteľovi alebo dokonca samotnej obeti a označia ju za provokatéra. Riadiť sa tu zásadou, neustúpiť tlaku rodičov, neprezradiť zdroj informácií (svedkov) a neuskutočniť hromadnú konfrontáciu s obeťami.

 

Obeť musíte chrániť

Ochrana obete je ďalším z bodov, ktoré treba pri riešení výskytu šikanovania v škole zabezpečiť. Pod zabezpečením ochrany obeti máme na mysli napríklad jej odchod domov. V pokročilom štádiu šikanovania treba zabezpečiť obeti aj dlhodobejší pobyt doma alebo okamžitý prechod na inú školu. Keď už nič zo spomenutých zásahov nepomôže, je dobré, ak sa dohodne učiteľ, v ktorého triede sa šikana vyskytla, na spolupráci s ďalšími odborníkmi. K takejto spolupráci dochádza najmä v prípade, ak šikanovanie prerástlo do pokročilého štádia a učiteľ si nevie dať rady sám. Prizvaním kvalifikovaného odborníka sa na problém šikany začne používať  psychologicky "tvrdý" postup, pretože v tomto štádiu vlastne všetci zakrývajú stav, zapierajú, nehovoria pravdu. Práve v tomto štádiu sa objavujú krivé výpovede a falošní svedkovia. Tu platí len a len tvrdá taktika, pretože inak agresorov neusvedčíme. Odborná literatúra dokonca odporúča voliť metódy známe z kriminalistického vypočúvania.

 

Ako postupovať po potvrdení prípadu šikanovania?

Spôsobov, ako riešiť problematiku šikany, je naozaj veľa. PhDr. Eva Jaššová z Ústavu politických vied SAV tvrdí, že preloženie obete na inú školu by riešením byť nemalo. Preloženie obete na inú školu býva častým riešením, avšak z morálneho hľadiska to nie je vhodné. Obeť, spolužiaci i aktéri musia nadobudnúť presvedčenie, že zlo je potrestané, vyriešené. Preloženie je predsa druhom trestu, ktorý patrí aktérovi a nie obeti. Navyše, nedá sa vylúčiť, že na novú školu príde echo v podobe úniku informácií o tom, kto vlastne prichádza a obeť sa môže tým dostať do ďalšej nemilej situácie - scenár v prípade prítomnosti ďalších asociálov na novej škole sa môže zopakovať.“

V konkrétnych prípadoch šikany je potrebné sa zamerať na prácu s agresorom a obeťou.

Pri riešení problému s agresormi sa osvedčil neobviňujúci prístup, založený na vzbudzovaní empatie a humanizmu členov partie. Potrestanie agresorov môže mať dočasný účinok na konkrétnu situáciu, ale tak ako aj obviňovanie, ťažko natrvalo zabráni prejavom šikanovania. Dôležité je hľadať príčiny takéhoto správania agresorov. Veľmi často bývajú v násilníckom či nezdravom rodinnom prostredí. V rodinách s trestajúcim výchovným prístupom je šikanovanie typický model správania. Ak sa takémuto dieťaťu podá pomocná ruka, problém možno väčšinou považovať za vyriešený.

Ukážte agresorom účinky ich správania. Väčšina obetí si chce zachovať tvár a skrýva svoje skutočné pocity až do chvíle, keď sú sami. Agresorom môže otriasť, keď sa dozvie, že jeho obeť napríklad nemôže v noci spávať, bojí sa ísť do školy a pod. Tréningy asertivity často pomôžu šikanovanému aj šikanujúcemu, pretože im môžu ponúknuť vhodnejšie spôsoby, ako dávať najavo svoje potreby. Mnohí sa nevedia správať k ostatným priateľsky, pretože im chýbajú vhodné modely a potrebujú si nacvičiť alternatívne spôsoby reakcií na svojich vrstovníkov či už individuálne alebo v malej skupinke.

 

S deťmi, ktoré sa stali obeťami je potrebné pracovať veľmi citlivo. Zvlášť sa musíme vyvarovať toho, aby sme im nenaznačili, že sú šikanovaním nejako vinné. Žiadne dieťa si nezaslúži, aby bolo šikanované.

Dr. John Pearce (1989) v knihe „Fighting, Teasing and Bullying (v prekl. Bitky, podpichovanie a šikanovanie) odporúča, aby učitelia pomohli deťom pripraviť sa na provokácie a zvyknúť si na ne pomocou metód hrania rolí. Súčasťou tohoto prístupu je naučiť deti vhodne reagovať, napr. zostať pokojný, pôsobiť sebaisto, odísť s dôveryhodnou dospelou osobou, mať pripravenú odpoveď, ktorou môžu v kritickej situácii reagovať. Taktiež je dôležité, aby deti poznali riešenia, ako reagovať v prípade nebezpečenstva. Mali by vedieť, že nie je vhodné oplácať rany, mali by vedieť hlasno kričať nie, rýchle utiecť a oznámiť problém dospelému.

Povzbudzujte deti, aby hovorili o tom, čo sa stalo, alebo aby to nakreslili či napísali. Už to môže mať terapeutický účinok. Odporučte im, aby zostávali v skupine detí, najlepšie kamarátov, najmä v čase zvýšeného rizika, napr. cez obed, cestou domov a pod.

 

Viac sa o šikane dozviete aj v našej sekcii Predchádzame šikane

 


Zdroje:
Martínek, Z. (2009). Agresivita a kriminalita školní mládeže (1. vyd.). Praha: Vydavateľstvo Grada Publishing a. s.
Gajdošová, E., Herényiová, G., Valihorová, M. (2010). Školská psychológia. Bratislava: Vydavateľstvo Stimul.
Prevenciasikanovania.sk, sikana.eu
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Šikana
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.