Šikana sa podobne ako iné sociálnopatologické javy nezačne diať zo dňa na deň a má určitý vývoj. O jej úvodnom štádiu – ostrakizme, ste sa mohli dočítať v poslednom článku. Dnes vám priblížime, ako sa šikana v kolektíve vyvíja ďalej, ak nie je na začiatku zastavená.
Vývoj šikanovania v škole priblížili psychologičky v publikácii Školská psychológia. Uvádzajú v nej, že priebeh tohto javu má charakteristických 5 fáz a vyskytujú sa v tomto poradí s takmer jednoznačnou pravidelnosťou.
1. stupeň – ide o mierne, prevažne psychické formy násilia, kedy žiaci odmietajú niektorého spolužiaka, nebavia sa s ním, ohovárajú ho, robia na jeho účet vtipy, posmievajú sa mu a ironizujú ho. V tejto etape ešte viacerí spolužiaci vyjadrujú nesúhlas so šikanovaním, mnohí z nich s odmietaným dieťaťom súcitia, agresorov však nevidia len bielo a čierno. Ak sa dieťa v tomto štádiu zverí dospelým, zásahy učiteľov bývajú v tomto štádiu úspešné. V prípade, že dieťa trpí potichu ďalej, šikana sa zosilňuje a prechádza do tvrdšieho štádia.
V 2. stupni sa vyskytuje už fyzická agresia a pritvrdzovanie manipulácie. Najmä v náročnejších situáciách, kedy v skupine stúpa napätie, začnú žiaci - obete slúžiť ako ventil. Spolužiaci si na nich odreagujú svoje nepríjemné pocity. Je veľmi zlé, keď násilie začne praktizovať vodca skupiny ako zábavu, na obveselenie seba a svojich obdivovateľov. Používajú na to napr. podtrhnutie stoličky, postrkovanie, podkýnanie, predbiehanie v rade, ľahké facky a pod. Ako bude takéto ich správanie v kolektíve pokračovať ďalej závisí od pozitívneho zamerania skupiny a od postoja žiakov k šikanovaniu. V prípade, ak existuje v skupine súdržnosť, kamarátske vzťahy, negatívne postoje k násiliu a ubližovaniu slabším, pokusy o šikanovanie môžu byť ľahko neúspešné. Zásahy učiteľov a psychológov bývajú v tomto prípade taktiež úspešné.
3. stupeň je kľúčový. V tomto štádiu sa rozhoduje o tom, či počiatočné štádium skončí alebo prejde do pokročilého štádia. Ak sa fyzickej agresivite agresorov nezabráni, často sa utvára skupinka agresorov, tzv. jadro, ktoré začína systematicky šikanovať vyhliadnutú obeť. Ak sa v tejto dobe nesformuje silná pozitívna podskupina, ktorá bude rovnocenným partnerom, čo do vplyvu a popularity jej členov, a môže agresivite zabrániť, skupina agresorov bude pokračovať ďalej a stupňovať prejavy šikanovania. Toto štádium predstavuje poslednú možnosť úspešne zasiahnuť a rozbiť jadro agresorov.
4. stupeň nastáva vtedy, keď sa v triede šikanovanie radikálne nerieši a nevzniká v nej ani silná pozitívna skupina, ktorá by obeť chránila. Skupina agresorov teda môže pokračovať v šikanovaní ďalej. Normy správania agresorov sú prijaté väčšinou žiakov a stávajú sa pre nich nepísaným zákonom. Už aj ďalší žiaci sa začínajú kruto správať k spolužiakovi, týrajú ho a prežívajú pritom uspokojenie. Pridávajú sa dokonca aj deti, ktoré si predtým s obeťou rozumeli. V pokročilom štádiu šikanovania žiaci už neprezrádzajú, kto ubližuje, tvrdia, že nič nevideli, násilie bagatelizujú, alebo povedia, že nesmú nič nikomu povedať, obeť sa kritizuje a znevažuje a hovorí sa , že si to spôsobila sama. Agresori sa oceňujú a hľadajú sa pre nich poľahčujúce okolnosti, v triede vládne atmosféra strachu a napätia.
5. stupeň sa považuje za dokonalé šikanovanie alebo „totalitu“. Dochádza k nemu bez realizovania radikálnej pomoci zvonku. Žiaci sa tu delia na dve skupiny, na otrokov a otrokárov (mazákov a bažantov). Otrokári využívajú na otrokoch všetko, čo je využiteľné - schopnosti, školské vedomosti, peniaze, desiatu, ich telo, ich city. Násilie sa považuje za úplne normálne, chýba tu pocit akejkoľvek viny a súcit s utrpením druhých. Tento druh šikanovania je častejší na internátoch, v detských domovoch alebo vo vojenskom prostredí. V bežných školách sa s ním tak často nestretneme.
Zdroje: Gajdošová, E., Herényiová, G., Valihorová, M. (2010). Školská psychológia. Bratislava: Vydavateľstvo Stimul
